Vzbura chalanov medzi mužmi. V Pavloviciach obaja na stupni!

Veľké Pavlovice (24. 3. 2018). Aj počas prípravnej fázy dokážu naši ekipáci dosahovať pozoruhodné výsledky na pretekoch. Minulý týždeň si ako na bežiacom páse lepšili časy na Hodonínskom krose a teraz veľmi solídne presvedčili aj vo Veľkých Pavloviciach. Vrátime sa iba stručne k Hodonínu a trochu rozsiahlejšie k uplynulej sobote.

Pripomeňme, že v Hodoníne naši ekipáci zaznamenali tri víťazstvá, tri druhé miesta a dve tretie miesta. Všetci si najmä vylepšili časy. Najviac asi vyniklo výrazné zlepšenie nášho muža Jakuba Valachoviča na mužskej trati 5,6 km, kde v závese za favorizovaným Davidom Kákonom pokoril vlastné osobné maximum z 18:59 min na 18:24 min. Najúspešnejšia bola mladšia žiačka Miška Salayová, ktorá veľmi rýchlo zvládla beh na 550 m v jej kategórii a vyhrala a potom vyhrala aj kategóriu junioriek na 1400 m. Ešte únavu z náročného týždňa v Malých Karpatoch cítila staršia žiačka Timea Morávková, ktorá v behu starších žiačok na 1100 m nezvládla záver a skončila tretia. Ale výborne zvládla o niečo dlhšiu trať dorasteniek na 1400 m. Na tej skončila druhá.

Evidentná únava crčala z dorastenky Zuzany Švejdovej, ktorá nastúpila na trať žien a vyzerala počas celého behu na 5.6 km ako mátoha. A napriek tomu, že celú trať si vyklusala v pomalom tempe, polepšila si čas na hodonínskej lesnej trati o 16 sekúnd. K tomu pridala druhé miesto v kategórii žien. Jakub Kopiar obsadil tretie miesto v junioroch (ale vylepšil sa o vyše 20 sekúnd) a Marek Ondrovič vyhral dorastencov, tiež vo výraznom osobnom maxime. A výborne sa chlapcom darilo aj na mužskej trati. Síce sa v náročnej konkurencii neumiestnili na stupňoch, ale dosiahli veľmi slušné časy. Kubo si polepšil oproti vlaňajšku o rovnú minútu. A kým Kubo mal vlani, ako junior, čas cez 20 min, Marek pri svojej premiére ako dorastenec zbehol hlboko pod túto hranicu a finišoval iba pár sekúnd za Kubom. Môže to byť veľmi zaujímavá sezóna, keď ekipáci strasú únavu a začnú chytať na prelome apríla a mája súťažnú formu.

„Namlsaní“ z minulej soboty sme cestovali do Veľkých Pavlovíc. Vinárske mestečko na skok od Břeclavi tu písalo tretí ročník usporiadateľskej činnosti Behu o Veľkopavlovickú marhuľu (meruňku). Ide samozrejme o plnú fľašu marhuľovice. Veľa nechýbalo a vyhral by ju Kopiar, čo by bola sranda na druhú, keďže Kubo je viac, ako príkladným športovcom a alkoholickým nápojom sa vyhýba veľkým oblúkom.

Deň sa ale začal tradične detskými kategóriami v športovom areáli miestneho gymnázia a základnej školy. Na malom priestore tu majú 150 metrový atletický ovál. Aj vlani tu naše baby súťažili a bola to hrôza, lebo boli veľmi unavené z prípravy. Tentoraz pôsobili omnoho živšie. V kategórii mladších žiačok si bez akýchkoľvek pochybností dobehla po prvenstvo na 450 m Michaela Salayová a zbehla za tie tri roky, čo sa tu organizujú preteky, najrýchlejší čas na tejto trati 1:21 min. V úvodnom kole sa jej síce držala súperka zvučného priezviska Klára Kolajová (menovkyňa niekdajšej talentovanej Kyjováčky Natálie Kolajovej), ale čoskoro sa Miška odpútala v čele pretekov a suverénne dobiehala do cieľa s desaťsekundovým náskokom na druhú v poradí.

Naša ekipáčka vyrástla po všetkých stránkach. Vytiahla sa tak, že už je najvyššia baba z ekipy, hoci vekom najmladšia. Jej dlhé, štíhle nôžky, už teraz budia u súperiek rešpekt. Vyrástla však aj po výkonnostnej stránke. Jej čas 1:46 min v hale na šesťsto metrov bol celkom zrejme iba koštovka, v sezóne sa dostane ešte hlbšie pod túto hranicu bez toho, že by musela nejak veľmi tvrdo trénovať. A vyrástla aj po duševnej stránke, je svedomitejšia, pracovitejšia, cieľavedomejšia. Má aj dobré výsledky v škole a dbá na rehabilitáciu. To je veľmi dôležité, keďže u deciek pri takomto svižnom raste hrozia rozličné zranenia a iné nepríjemnosti. Cieľ číslo jeden je, aby Miška absolvovala celú sezónu bez veľkej námahy a s dávkou posilňovania celého tela, najmä brušného a vnútorného svalstva. Vieme, aké problémy mávajú dospievajúce atlétky, u ktorých toto tréneri zanedbali a v žiačkach a dorastenkách chodia „potejpované“ ako múmie.

V starších žiačkach sa nám ohromne páčil prejav Timei Morávkovej. Hoci je evidentne kondične menej nadaná, ako Miška (zase je o poznanie rýchlejšia), na týchto pretekoch je paradox, že Miška bude ako mladšia žiačka nastupovať na kratších, kým Timka na dlhších tratiach. Je to vítaný paradox, aspoň budú obe rozvíjať to, v čom vynikajú menej, čiže Miška rýchlosť a Timka vytrvalosť.

Timea bežala šesťsto metrov a zrejme jej ohromne pomohlo, že prvú polovicu trate všetky dievčatá vyložene klusali. Bolo to čakanie na záverečný finiš a v tom sa Timea mohla, ako rýchlostne ladená bežkyňa, cítiť silná. Aj tak bolo. V poslednom kole zviedla nádherný súboj s hodonínskou bežkyňou Natáliou Hlavinkovou (vlani víťazkou tohto behu s osobákom 2:29 na 800 m) a v šprintérskom dueli vyhrala. A dotiahla sa aj na víťazku Ivetu Holešinskú, ktorá mala v cieli rovnaký čas 2:02 min, ako naša baba. Škoda, že sa Timea v predposlenom kole viac neangažovala a zmerala sa na súboj s Hlavinkovou, pričom si nechala ujsť práve víťazku Holešinskú. Táto baba je šprintérka z brnianskych Židlochovíc a vlažné tempo z prvých troch kôl jej hralo do karát. To však aj Timke, chcelo by to nabudúce viac sebavedomia a chute poraziť všetky baby.

V súťaži JUNDOR už boli ekipáci bez konkurencie, lebo na týchto pretekoch je vždy minimum dorastencov a juniorov a často tu konkurenciu zastupujú žiaci. Jakub Kopiar a Marek Ondrovič dobehli spoločne, pričom Marek si neodpustil v záverečnom finiši poraziť svojho tréningového partnera Kuba. Obaja však jasne ovládli svoje kategórie. Nedá sa porovnávať ich čas s vlaňajškom, lebo sa vo V. Pavloviciach zmenila trať. Zostalo síce pôvodných 1500 m, ale štartuje a finišuje sa na dráhe. Časy z pretekov však zhruba zodpovedajú vzdialenosti, Marek zabehol 4:29 a Kubo 4:30 min. Svoje kategórie ovládli aj Miška a Timka. Miška vyhrala beh junioriek a v cieli mala čas 5:26 min (a to ešte stíhala strúhať grimasy na trénera), Timejka dobehla ako prvá dorastenka za 5:40 min. S ňou bežala ešte Zuzka, ktorá mala mať tento beh iba ako rozbehanie sa pred súťažou žien a v závere mala nechať Timejku, nech si dobehne po prvé miesto.

Náš mužský zástupca Jakub Valachovič prežíva drobné prechladnutie, stále má plný nos a keď už sa mu tak dobre behá, rozhodne nechce riskovať a chce byť absolútne zdravý na maratón, ktorý pobeží ôsmeho apríla v Bratislave. Z tohto dôvodu bežal iba ženskú trať, aby potiahol Zuzku Švejdovú a pred cieľom odstúpil, aby rozhodcov nezmiatol. Ešte predtým si strihol v blízkych vinohradoch sedem kilometrov ľahkým tempom. Zuzka Švejdová sa pomaly, ale isto dostáva do formy. Je pravda, že v hale preukázala svoje rýchlostné kvality, ale na dlhších tratiach je veľmi pomalá. Veď aj prvé dva týždne prípravy sa niesli skôr v réžii pomalých a dlhých behov, či už na bežkách alebo potom v rámci karpatského kempu.

Takže si musí zvyknúť postupne na tempá okolo štyroch minút na kilometer. Kým pred týždňom v Hodoníne bola k tomu preveľmi ďaleko, teraz aj na vcelku náročnej trati dokázala držať tempo okolo 3:50 min na kilák. Síce to nie je žiadna výhra, ale v dlhších behoch má dostatok času sa zdokonaľovať aj neskôr. Ak v Hodoníne na relatívnej rovinke bežala 5,7 km okolo 23:50 min, tak vo Veľkých Pavloviciach na kopcovitejšom profile dosiahla čas 19:40 min. Podľa hodiniek (lebo sme to merali), to vychádzalo na zhruba 4,9 km, plus to prevýšenie a dá sa povedať, že to bola regulárna päťka. Zuzka bežala veľmi dobre, ale v závere už mala dosť a len sťažka sa premohla na aké-také zrýchlenie. Nebyť toho pomalého záveru, mohla bežať niekde medzi 19:20 – 19:30. Podstatné je, že už oproti minulému týždňu je u Zuzky vidno posun. Už o týždeň v Hlbokom by mal byť viditeľný v behu žien na 4 km a predovšetkým potom siedmeho apríla na desiatke v Bratislave. A tým sa Zuzke (a celej ekipe) prípravná a kondičná fáza skončí a prejdeme na kratšie trate a dril rýchlosti, výbušnosti a techniky.

Veľmi dobre sa prezentovali v hlavnom behu mužov Kubo Kopiar a Marek Ondrovič. Veď Kubo ešte po polovici trate viedol a ukázalo sa, že najmä vo výbehoch do kopcov mu išla karta. Záverečná pasáž z kopca už nebola taká vydarená a tá rozhodla, lebo Kubovi ušiel brniansky vytrvalec Lukáš Soural. Aj si to Kubo vyčítal, že nešiel do prudšieho behu z kopca, ale zvolil radšej opatrnosť pred dravosťou. V závere Sourala opäť mocne doťahoval, ale chýbalo mu naňho jedenásť sekúnd. A ešte väčšie prekvapenie – len štyri sekundy za Kopiarom finišoval Marek Ondrovič, ktorý vyzeral ešte aj v závere veľmi sviežo a dokazuje, že bude zrejme v sezóne behať vo veľkej pohode. Rečou čísiel – Kubo si vylepšil osobné maximum na tejto trati v porovnaní s jeho časom spred dvoch rokov o 2:57 min (z 30:07 na 27:10). Ešte zásadnejší je progres Mareka, ktorý tu vlani bežal 29:34 min, kým teraz 27:14. Chalani bežali veľmi dobre a bolo pekné sa dívať na stupne, keď obsadili druhú a tretiu priečku v elitnej kategórii. Zuzka dobehla do cieľa ako celkovo tretia žena, v hlavnej ženskej kategórii sa umiestnila na druhom mieste.

/ekipa/, foto: ekipa a Magdaléna Planková, ďakujeme

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *