Chlapci si v Hlbokom uzurpovali „bedňu“

Hlboké (31. 3. 2018). Pokračujeme v sérii cestných a krosových pretekov v rámci Moravsko-slovenského bežeckého pohára. Na týchto akciách máme rôzne ciele – nielen otestovať si naše aktuálne schopnosti, ale aj potrénovať ostré, pretekové tempo, stretnúť priateľov a mať nové dojmy. Pohár zavítal tradične, ako sa na prelom mesiacov tradične patrí, na Záhorie, do Hlbokého.

Vlani sa tu našej ekipe striedavo, oblačno darilo i nedarilo. Veľmi pekné výsledky dosiahli naše deti z projektu Spoznaj kráľovnú, no samotná ekipa trošku zaostala. Miška a Timejka boli druhé vo svojich disciplínach, Mišku vtedy zdolala o rok staršia súperka Lucka Režnáková, Timku podobne o rok staršia kyjovská Dorota Kotásková. Zuzka síce vyhrala kategóriu dorasteniek, no v behu na štyri kilometre dosiahla slabý čas 16:22 min. Marek jasne viedol, ale traťoví komisári ho zle navigovali a napokon sa ocitol pod stupňami víťazov, keď si predĺžil trať zhruba o päťsto metrov. Jakubovia ani nebežali, jeden bol ešte po chorobe (Kopiar) a Valachovič mal ešte nedoliečený lýtkový úpon, ktorý si natrhol v Majcichove a preň nebežal ani maratón v Bratislave. Všetko bolo tentoraz oveľa lepšie.

Miška je o rok staršia, je v neskutočnom švungu a v roku 2018 ju zatiaľ ešte nikto neporazil. A to štartovala na jedných halových pretekoch v januári a neskôr víťazila na cestných a krosových akciách v Majcichove (1 prvenstvo), Hodoníne (2 prvenstvá), Veľkých Pavloviciach (2 víťazstvá) a teraz v Hlbokom opäť dve prvenstvá. Niet sa čo čudovať, že srší sebavedomím. Timejka bola tentoraz dva razy druhá, ale v oboch prípadoch prehrala s Luckou Režnákovou, súperkou z Jablonice, ktorá je akiste lepšia vytrvalkyňa, ako Timka. V behu starších žiačok však isto Timea mohla potrápiť Lucku viac, ale k tomu sa ešte vrátime. Marek tentoraz nezaváhal a aj Jakubovia bežali obaja. Kopiar nebol síce v úplnom zdraví, lebo ho trápilo mierne prechladnutie, ale aj tak jeho úvodný osobný rekord na hlavnej mužskej trati 30:41 min (9 km) je slušný. Marek si zapísal druhé miesto v hlavnom behu a bol jednoznačne najlepší z našej ekipy, keď ako dorastenec zbehol 30:21 min. Jakub Valachovič sa cíti pred maratónom v Bratislave o týždeň dobre a potvrdil to zlepšením svojho osobného maxima v Hlbokom z 30:22 na 30:09. Je zaujímavé, že tých 30:22 bežal ešte v roku 2011, keď sa mu veľmi darilo. Vyzerá to, že aj teraz si Jakub tyká s dobrou formou a dokonca si trúfal na čas pod 30 min. Doplatil však na krízu na šiestom kilometri a v závere napriek drvivému finišu nedal pod 30, chýbalo mu desať sekúnd.

A navyše – štartovala nám konečne na pretekoch aj naša najmladšia ekipáčka Laura Holická. Tá vlastne celú sobotu začínala – svojím behom najmladších žiačok na 400 m. Ukázala sa vo výbornom svetle, možno až nečakane. Narazila na svoju veľkú konkurentku spred dvoch rokov Tamaru Svatíkovú z Jablonice. Vtedy obe figurovali v kategórii prípraviek a staršia Jabloničanka bola vždy o niečo pred našou Laurou. Vtedy ešte Laura chodila na tréningy Spoznaj kráľovnú k deťom. Tento rok sme ju vzali už do ekipy a dá sa povedať, že Laurina super zapadla do kolektívu k starším dievčatám. Trénuje však len časť z ich tréningov a zostáva najmä v rýchlostnom móde. V Hlbokom bežala celý jeden okruh a päťdesiat metrov k tomu. Začala skromne, po štarte sa prepracovala niekde na piate miesto a čakala, čo sa pred ňou zomelie. Zhruba v polovici si uvedomila, že tempo je pomalé a zrazu sa celkom nečakane predrala na špicu poľa. Na jej zrýchlenie zareagovala iba spomínaná Svatíková, ktorá možno ani nečakala taký tuhý odpor. Ak zabudla na Lauru, tak tá sa jej veľmi razantne pripomenula. A teraz tieto baby predvádzali krásny súboj. Ešte desať metrov pred páskou Laura chránila svoj mierny náskok, no jablonická favoritka dala do finišu všetko a napokon Lauru s vypätím všetkých síl porazila. Bol to však parádny, očarujúci súboj. Naša najmladšia ekipárka potvrdila, že v kombinácii s rýchlosťou môže byť do budúcna veľmi solídna bežkyňa na stredné trate. Bojovníčka je výborná, čo potvrdzovala aj miernym „po-pretekovým“ chmúrením sa. Asi ju hnevala tá tesná prehra. Tamarka Svatíková má na svojom konte aj veľmi solídne osobné maximá aj na dlhších tratiach, najmä na 600 m tuším okolo 2:08 min. Nevravíme, že Laura by mala behať takéto časy, v jej veku jej budú vyhovovať trate do 200 m, ale v pohári sa už teraz tešíme na ďalšie súboje s jablonickou babou.

K Miške Salayovej sa netreba veľmi vracať. Ona behá tento rok parádne, elegantne využíva, že ako ročník 2005 je staršia v kategórii mladších žiačok. Mohla by si vybrať, či bude behať 600 alebo 1500 m a v oboch prípadoch bude patriť k favoritkám na zlato. Navyše podrástla, zosilnela, pričom jej narástli ruky i nohy a týmito pákami deptá svoje súperky. Rozhodujúce u nej bude najmä rozvíjať rýchlosť a predovšetkým dbať na rehabilitáciu a strečing. Vidíme, že keď má ponaťahovať svoje dlhé nožiská, občas má problémy. Na pretekoch ale vyzerá suverénne. V behu mladších žiačok na 600 m vyhrala s náskokom takmer štyridsať metrov pred svojou súperkou Adriánou Vaškovou z Jablonice (inak aktuálnou halovou slovenskou šampiónkou na 1500 m v mladších žiačkach) a tesne treťou Michaelou Koptákovou, taktiež z Jablonice, ktorá ako ročník 2006 môže byť budúci rok v tejto kategórii kráľovnou. Miška si oproti minulému roku, keď dosiahla tu v Hlbokom na tejto trati čas 1:58 min, polepšila – zvíťazila za 1:55. A s úžasnou ľahkosťou vyhrala aj neskôr beh junioriek na 4 kilometre, do cieľa dobehla vo výbornom čase 16:33 a najmä s úsmevom na tvári.

 

 

Dve druhé miesta, vždy po porážke od úspešnej žiackej bežkyne Lucie Režnákovej z Jablonice, si z Hlbokého odniesla Timea Morávková. Tá bude mať účinkovanie v starších žiačkach tento rok náročné, lebo má oproti sebe aj baby s ročníkom 2003. Ale v Hlbokom na ňu stačila len Lucka (tiež ročník 2004). Ju registrujeme ako dievča, ktoré má výbornú vytrvalosť, najmä však rýchlosť (150 m tuším okolo 20,80 a trojstovku pod 45 sekúnd). Timejka sa môže opierať predovšetkým o svoje rýchlostné kvality. Lucku sme tento rok zatiaľ nevideli v šprintoch, tak nevieme posúdiť, či je rýchlejšia, ako Timea. Trúfli by sme si však povedať, že asi nie, hoci by to bolo vyrovnané. Timka dosiahla v zime výborné osobné maximá 20,60 s na 150 a 43,65 na 300 m. Každopádne nemá a asi ani nebude mať vytrvalostné kvality Lucky. Takže ťahala za kratší povraz na dlhej trati dorasteniek na 4 kilometre, ale aj v behu na 900 m. Táto druhá disciplína bola pritom z Luckinej strany rozbehnutá veľmi vlažne, čo malo rýchlej Timejke vyhovovať. V závere sa nám však zdalo, akoby Timka bola vopred presvedčená, že prvé miesto je nad jej sily. Tretie preteky za sebou prehrala vo finiši, takže je načase sa zamyslieť, či dáva záverom na pretekoch ozaj maximum. Myslíme si, že má isto na viac, minimálne na to, aby svoje súperky na prvom mieste vedela „žmýkať“ až do samotného konca. Uvidíme, ako to pojme Timka…

Pomerne slabú jar, aspoň čo sa týka výsledkov, prežíva dorastenka Zuzana Švejdová. Tá vyzerá počas jarného kondičného obdobia nepresvedčivo. Deň pred pretekmi v Hlbokom cítila príznaky nachladnutia, v sobotu sa jej bežalo zle. Veď aj výsledok o tom svedčí. Je to dosť bieda, ak Zuzka nedokáže na trati 4 kilometre udržať tempo pod 4 minúty na kilometer. Vlani sme boli veľmi sklamaní, keď tu bežala iba slabých 16:22 min. Tento rok to bolo 16:12, čo nie je zlepšenie, aké sme očakávali. Zuzka bežala prvé dva kilometre tak, ako by sa malo. Na spiatočnej ceste však jej beh vyzeral otrasne. Treba bez okolkov povedať, že od haly Zuzka predviedla niekoľko pretekov a bola to bieda za biedou. Tento týždeň sme ju nechali odpočívať, lebo je to zrejme kombinácia únavy a neúplného zdravia, ktoré robia zo Zuzky mátohu. Čakajú ju už iba jedny preteky na dlhšej trati – v sobotu o týždeň pobeží desiatku v Bratislave, ktorá je súčasťou maratónskeho víkendu v Bratislave. Uvidíme, či jej odpočinok pomôže. Nečakáme žiadne zázraky, ale v apríli by sa Zuzka mohla azda dostať do riadneho súťažného rytmu. Zatiaľ je však od toho vzdialená celú jednu svetelnú míľu…

Naopak, kto vyzerá vynikajúco, to je dorastenec Marek Ondrovič. Vlani tak akosi nesmelo zaklepal na dvere atletiky, bol dva razy tretí na Slovensku, jedenkrát na slovenskom šampionáte základných škôl v behu na tisíc metrov, druhý raz v šamorínskom Čilistove na cezpoľnom behu. Teraz ako jediný z našej ekipy získal zlatú medailu v hale (a tých kandidátov bolo veru od nás viac). Svoju výbornú fazónu si drží aj na jar. Prípravné obdobie započal fantastickým osobným maximom na cestnej desiatke v Majcichove 33:51 min. Ale aj na posledných pretekoch si lepšil osobné rekordy na jednotlivých tratiach s noblesou. Len spomeňme, že náš elitný bežec Jakub Valachovič si napríklad v Hlbokom vybehal svoj doterajší najlepší čas 30:22 min v roku 2011. V roku, keď jasne získal titul slovenského šampióna na stípli a končil sezónu časom 9:13 v tejto disciplíne a zaznamenal množstvo víťazstiev. Nuž a Marek nastúpil v Hlbokom prvý raz medzi mužmi a hneď zbehol čas 30:21 min. Počítate správne, o sekundu lepší čas na totožnej deväťkilometrovej trati, ako Jakub pred siedmymi rokmi. Z čierneho koňa sa stáva žralok a to ešte nie je evolučnému rámcu v osobe Markosa koniec. Uvidíme, kam to v tejto sezóne dotiahne. V apríli sa bude už z kondičných tréningov orientovať prevažne na kratšie, rýchlejšie. A bude musieť veľa pracovať na strečingu, prekážkach. Každopádne napreduje satanským tempom – vidíme to aj v iných športoch. V zime spravil bez problémov na bežkách 25 kilometrov (pozor – vlani nevedel ešte na lyžiach poriadne ani stáť), v bazéne už vie plávať súvislo zhruba 300 m, dá za chvíľu už aj 500 a neskôr aj kilometer. V Hlbokom predviedol výkon, ktorým nám zacvakla sánka tak, že sme chvíľu nevedeli zo seba vysúkať slovo.

Marek zdolal svojho tréningového parťáka Kuba Kopiara. Náš junior tiež cítil hrdlo, tiež sme mu po pretekoch dali čas na to, aby sa dal dokopy. Kubo vravel, že keďže sa necítil najlepšie, nesilil to. Z tohto pohľadu je jeho čas 30:41 min veľmi slušný. V minulosti by stačil na prvenstvo, teraz však Kubo musel čeliť náporu zo svojich vlastných radov. Zhruba štyri kilometre bežali traja naši ekipáci pekne pokope, oranžová mašinéria sa odpútala od začiatku.

Je pekné sledovať, ako mladí vlci Kubo a Marek dobiehajú Jakuba Valachoviča. Ten je v bežeckom ponímaní starý cap, má 32 rokov. Lenže pozor – Jakub si behá osobné maximá a cíti sa skvelo. Jasné, po tréningoch býva zničenejší, ako pred onými siedmymi rokmi. Sám je prekvapený, ako mu zachutilo si pár hodín len tak poležať na posteli a relaxovať. Je to zrejme vrchol Jakubových bežeckých rokov. Zadarmo tým mladým však nedá nič. On sám priznáva, že ním zmietajú rôzne pocity. Je preveľmi spokojní, ak mu dupú na päty jeho vlastní chlapci zo skupiny. Ale ešte lepšie je, že stále si pred nimi drží dištanc. Do bežeckého dôchodku? Nejestvuje. Jakub si zlepšil tiež osobné maximum spred siedmych rokov na 30:09 min. Chcel viac! Chcel pod deväť. Lebo sa, sakra, dobre cíti. Lež vo štvrtok si bol s Kopiarom zabehať trať Behu Šaštínskymi bormi. Meria to okolo 16,4 km a chlapci to fúkli za 59:18 min, čo je bezkonkurenčne najlepší čas, aký tu kedy bežali. Ani na súťaži dosiaľ ešte nie. Takže vlastne obaja Jakubovia mali za sebou dva kvázi súťažné dni (štvrtok a sobota). Teraz už sa len udržiavať v dobrej psychickej a fyzickej pohode. Obaja bežia v nedeľu 8. apríla v Bratislave svoje disciplíny. Kopiar si vyskúša úvodný štart v polmaratóne a Valachovič sa pokúsi zaútočiť na svoj proklamovaný cieľ, pokoriť 2:35 hod v maratóne. V médiách s nimi nik neráta, nuž veríme, že dajú o sebe v Bratislave vedieť.

/ekipa/, za fotografie ďakujeme

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *