Ekipa pred hlavnou sezónou. Vysmiata i vážna!

Malacky (24. 4. 2018). Malacká ekipa už netrpezlivo vyzerá začiatok dráhovej sezóny. Môžeme spokojne konštatovať, že napriek únave z náročných marcových a aprílových tréningov, naša grupa nestratila zásadne glanc z haly a udržala si aj rýchlosť. Nie je však všetko ideálne. V sobotu ide ekipa na dráhu do Nových Zámkov a uvidí sa, ako vhupne do sezóny.

Ak píšeme, že nie je všetko ideálne, tak máme na mysli najmä trojicu starších pretekárov – dorastencov Ondroviča a Švejdovú a juniora Kopiara.

Najmenšie starosti z nich má Zuzka Švejdová, ktorá vlastne vyzerá veľmi dobre, najmä čo sa týka rýchlostných parametrov. Na náš vkus má však neuspokojivé parametre vo vytrvalosti, čo potvrdzujú jej behy v lese i na dráhe na rozličné vzdialenosti. Žiaľ, tempo zhruba 4 min na kilometer by nemalo robiť dorastenke väčšie problémy na tratiach do päť kilometrov. U Zuzky sme sa presvedčili, že na krosových i cestných behoch na týchto vzdialenostiach, už pomaly dokázala bežať pod hranicou 4 min (Veľké Pavlovice 5 km, Šaštín 4,5 km, Vacenovice 4 km…). Ale jej výkony cez to všetko neboli ideálne, aj jej osobné maximum na desiatke na úrovni 41 min stále nemožno považovať za nejaké svetoborné. Na druhú stranu je naša povinnosť uvedomiť si, že závažnú rolu tu zohráva Zuzkin biologický vývoj, ktorý je zrejme hlavnou brzdou dynamickejšieho vývoja na stredných a dlhých tratiach. Nezostáva nič iné, len to rešpektovať a veriť, že sa časom všetko dá pekne do správnych koľají. Zuzka síce v poslednom období podala celkom sympatické výkony na bežeckých tratiach, no smerom k hlavnej sezóne nemáme u nej na stredných a dlhších tratiach nejaké významné očakávania. Skôr očakávame priemerné výkony, ktorými si v slabej slovenskej konkurencii možno vybojuje aj majstrovský titul, ale to je asi tak všetko. Na poslednom bežeckom podujatí vo Vacenoviciach nás sklamalo, že Zuzka na vcelku prijateľnej trati na 4,3 km neprelomila čas 17 min. Podľahla súperke Hanke Hálovej (27), ktorá má v tejto sezóne zbehnutý veľmi slušný polmaratón za 1:24 hod, čo je slušná vizitka. Zuzka za ňou vo Vackách zaostala o 40 sekúnd. Dúfame, že v priebehu roka 2018 sa bude stabilizovať aj jej telesný vývoj a budúci rok, keď Žužu bude staršia dorastenka, bude sa dať aj u nej očakávať nejaký zaujímavý čas na niektorej z tratí. Zatiaľ je viac ako evidentné, že plánované výkonnostné ciele na rok 2018 nesplní, čo nie je v doraste žiadna pohroma.

Zuzka začne dráhu v osvedčenej všestrannej kombinácii – rýchlosť (100 m), vytrvalosť (800 m) a technika (trojskok).

Zatiaľ veľmi biedny rok 2018 prežíva junior Jakub Kopiar a nie vždy úplne rozumieme tomu, prečo na pretekoch podáva také slabé výkony. V zime sme to chápali, tam sa pripravoval popri kondičnej stránke aj rýchlostne, chýbalo mu viac vytrvalosti. To dobehol v marci, po sústredení v Karpatoch behal veľmi dobre, najmä na pretekoch v Hodoníne a vo Veľkých Pavloviciach si porobil osobné maximá na týchto tratiach. Výborne vyzeral aj v generálke pred bratislavským polmaratónom, spolu s Jakubom Valachovičom, ktorý zatiaľ behá vo veľkej fazóne, zbehli trať v Šaštíne, ktorú je veľmi ťažké bežať pod hodinu, za 59:20 min. To bol štvrtok. V piatok Kubo hlásil, že prechladol, v sobotu na pretekoch v Hlbokom bežal iba na pol plynu. Dal si pár dní voľno. A odvtedy je to jedna bežecká tragédia za druhou. Premýšľali sme, čo všetko mohlo spôsobiť u Kuba taký rapídny pokles formy. Sám Kubo si myslí, že ho „zabili“ tie štyri dni voľna. Nebolo by to nič nové. Už sa to stalo niekoľkokrát. Kubo stratí formu za pár dní, ale získava ju minimálne mesiac, niekedy aj dlhšie. Domnievame sa, že to je spôsobené onou absenciou bežeckého talentu, ktorú nám tak radi trieskajú o hlavu tí, ktorí tvrdia, že Kubo je, naopak, talentovaný. No, vážení – asi nie je! Naopak, z toho minima talentu, ktorý má vrodený, je zázrak, že dokáže behať tak, ako behá. Ak by bol mal talent, tak sa dávno prejaví. Sezóna je za dverami a ešte to asi pár týždňov potrvá, kým bude v bežeckej fazóne. Na tréningoch nebehá vôbec zle, to na pretekoch podáva mizivé výkony. Asi tam bude aj psychologický problém. Jeho posledné dve vystúpenia v Šaštíne a Vacenoviciach boli absolútne nepresvedčivé, hoci obsadil pódiové umiestnenia. V Šaštíne oproti minulému roku meškal v cieli o 4 min (!!) a vo Vacenoviciach na šestke o vyše dvadsať sekúnd. Bieda, bieda, bieda… U Kuba by sme však verili, že sa ešte do mája a júna preberie, pravdaže, nesmie si dovoliť vypadnúť ani na pár dní z tréningov, inak ho budeme štartovať opäť pár týždňov. Kubo v sobotu ide vyskúšať beh na 1500 m, podľa jeho tréningových výkonov by nemusel podať zlý výkon. Uvidíme, v akom psychickom rozpoložení sa v Nových Zámkoch ukáže.

V očarujúcej fazóne sa ukazoval od zimy dorastenec Marek Ondrovič. S neuveriteľnou ľahkosťou sa hral na tratiach od troch kilometrov do desiatich. Vylepšoval si jeden osobný rekord za druhým, v hale získal zatiaľ ako jediný z našej grupy titul majstra Slovenska. Na určitý čas má vystavenú stopku. Síce už dva týždne aktívne robil aj rýchlostné tréningy, ktoré sme museli v zime odrieknuť. Vtedy si totiž natiahol (podľa všetkého) zadný stehenný sval. V behoch do 80 – 90 percent výkonu mu to neprekážalo, neboli bolesti. Na jar sme začali (2 týždne) aj s rýchlosťou na úrovni maximálnej a supramaximálnej rýchlosti. Práve pri úseku z mierneho svahu ho opäť trhlo v zadnom stehennom svale a to je dôvod na to, aby sme začali vážne hľadať príčiny. Môže byť, že ide o poškodený sval, ale možno je tam aj príčina iná. Marek má pomerne obmedzené koordinančné schopnosti, trénovať skutočne začal až v dorasteneckom veku. Tu sa podľa všetkého ukazuje, že názory, že atletický tréning má začínať od dorasteneckého veku, nie sú správne. Áno, Marek prešiel kusisko cesty, ale predsa, ak by bol trénoval ako mladší žiak a robil všetky tie gymnastické, frekvenčné, kondičné a posilňovacie tréningy, ktorými si prešla napríklad Zuzka a teraz prechádzajú Miška, Timka a Laura, bol by akiste ohybnejší, silnejší, koordinovanejší, technickejší, rýchlejší. Markos ide v stredu k fyzioterapeutovi Miroslavovi Dlhošovi, ku ktorému pravidelne chodievame aj v rámci preventívnych prehliadok. Marekovo zranenie je výnimka potvrdzujúca pravidlo, že v našej ekipe sú chronické zranenia mimoriadne ojedinelé a obvykle zastavia našich pretekárov na maximálne dva týždne. Aj u Mareka to tak bude, on bude o pár dní opäť schopný behať aj na pretekárskej báze. Ale to nestačí, on potrebuje robiť aj rýchlosť v maximálnych intenzitách, inak sa do budúcna už nejak zásadne neposunie. V Nových Zámkoch Marek nepobeží, ale predpokladáme, že cez víkend už bude môcť opäť stabilne trénovať a že nájdeme príčinu jeho ťažkostí. Sezóna je pred ním ešte otvorená a stále platí, že práve Marek by mohol ešte na pretekoch dosiahnuť niekoľko veľmi zaujímavých výsledkov.

Zatiaľ sa až na počudovanie skvele drží Jakub Valachovič, ktorý pomaly, ale isto smeruje ku Kristovým rokom. Má za sebou ročnú pauzu od dráh, ktorá sa ukázala, ako vykúpenie. Jakub si nielenže psychicky odpočinul a našiel novú motiváciu, ale zároveň si rok doprial neprestávajúcu kondičnú prácu, založenú na dlhých (niekedy do dvoch hodín) behoch súvislým i prerušovaným tempom. V zime, v mrazoch, dokázal držať kilometre pod 3:10 min, takže teraz, keď je konečne opäť teplo, behá sa mu veľmi lahodne. Jakubovi nevyšiel maratón v Bratislave pre objektívne príčiny, ktoré sa týkali jeho zamestnania, hoci sa opäť našlo veľa mudrlantov, ktorí mu vysvetľovali, že skutočnosť tkvie niekde úplne inde. Inak však náš bežec behá vo veľkej pohode, na cestných a krosových behoch v rámci Moravsko-slovenského bežeckého pohára si vylepšuje osobné maximá na jednotlivých tratiach s gráciou. Naposledy si vylepšil osobné maximum vo Vacenoviciach. Na piesčitej trati mal dosiaľ čas 21:29 min (6,5 km), teraz v sobotu ho vylepšil po individuálnom úniku na 21:17 min. A treba podotknúť, že Jakub bol ozaj unavený, či už zo služieb, ktoré má v rámci zamestnania, ale i tréningového programu. Obhajcu vlaňajšieho prvenstva Jiřího Němečka z Vyškova porazil až nečakane suverénne. Náš dospelý bežec prežíva zrejme záverečnú fazónu aktívnej súťažnej anabázy a ohromne si ju užíva. Omnoho dôležitejšieho je preňho práca s mladšími ekipákmi, ale je to aj tak krásne, že popri tom všetkom je na vrchole síl a na pretekoch je rýchlejší, ako predtým. V Nových Zámkoch na dráhe Jakub nepobeží, lebo bude mať najmä trénerské povinnosti.

Prvým rokom staršej žiačke Timejke Morávkovej sa skončilo nepríliš obľúbené obdobie kondičných tréningov v prírode. Teší sa opäť na dráhu, najmä na kratšie trate. Musíme konštatovať, že aj posledné dva mesiace, keď Timka miesto rýchlosti rozvíjala najmä vytrvalosť, nespôsobili žiadnu katastrofu a naša žiačka sa prezentuje na začiatku dráhovej sezóny slušným kalibrom. Päťdesiatka z vysokého štartu za 6,35, stovka za 13,23 a stopäťdesiatka za 20,42 sú slušné časy na to, že Timea ešte akiste rýchlostnú formu nemá. Naopak, je unavená po kondičnom období. My si však zakladáme na tom, že z jarnej prípravy bude schopná ťažiť minimálne dva mesiace a jej, už tak výborné, osobné maximá z haly vezmú za svoje. V Nových Zámkoch si Timka vyskúša dorastenecké trate na 100 metrov a tiež sa pokúsi prekonať svoj stále veľmi slabý osobný rekord na osemstovke 2:38 min.

Absolútna suverénka je zatiaľ mladšia žiačka Miška Salayová, ktorá v roku 2018 na tratiach od 500 metrov vyššie nepozná, aké to je byť druhá a horšie. Víťazí neustále, víťazí suverénne, súperky za ňou dobiehajú v úctivej vzdialenosti. Navyše je všestranne orientovaná, bude nebezpečnou súperkou aj na prekážkach a je na nás, aby sme s ňou brúsili tiež rýchlosť a techniky. Až by sa mohlo stať, že sa necháme učičíkať Miškou suverenitou, prípadne naopak – že po vzore niektorých iných trénerov, prípadne tatkov, sa vrhneme na XY pretekov, budeme chcieť všetko hneď a všade. Nehrozí. Miška má síce úžasnú fazónu a bez väčšej námahy dominuje na stredných i dlhších tratiach, ale raz sa to spomalí. Musí – to je logické. Aby sa to nespomalilo príliš, prípadne nezastavilo – to je úloha na nás. Videli sme už v minulosti viac príkladov takýchto dievčat, ako Miška. Ktoré z ničoho nič vyrástli, zosilneli a boli pre súperky neporaziteľné. U Mišky je veľké plus, že okrem fyzických predispozícií (dlhé a štíhle končatiny), veľkej chuti na sebe pracovať, je aj technická stránka veci – behá elegantne, krásne, efektívne. Ale ešte vždy je čo zlepšovať – najmä rýchlosť. A tiež je dôležité nepodľahnúť dojmu, že Miška je trošku vyspelejšia, ako jej súperky – stále je zraniteľná a ak nebudeme u nej dbať na rehabilitáciu, odpočinok a posilňovanie celého tela, môže sa vydať cestou svojich predchodkýň, ktoré zažili svoje vrcholy v žiackom, prípadne dorasteneckom veku. Tomuto predísť bude najťažšie a kľúčové. Mišku čakajú v sobotu v Nových Zámkoch dve disciplíny – beh na 60 m prekážok a 600 m. Pripíše si na šesťstovke svoje ďalšie víťazstvo v rade?

No a naše najmladšie želiezko? Laura Holická, ktorá figuruje v kategórii najmladších žiačok a ukazuje sa, aký je rozdiel medzi tréningmi v detských skupinách a v staršej ekipáckej skupine. Laura s Miškou a Timkou beháva upravené tréningy, často sekunduje jednej, často druhej. Laure sa darí na pretekoch taktiež. O jej rýchlosti už vieme dávno, ale dobre reaguje aj na vytrvalosť. Tá je zatiaľ šitá iba formou klusov (napríklad na náš kopček Filagória, zhruba päť kilometrov od Malaciek). Je super, že dievčatá Lauru milujú a nedávajú jej ani v najmenšom najavo, že je medzi nimi vekový rozdiel. Laurina sa stala súčasťou ekipáckej družiny, stále sa musí učiť rôzne veci – prekážky, skoky, aj bežecká abeceda je u nej dôležitá. Inak je však naša najmladšia členka na najlepšej ceste pokračovať v stopách starších dievčat. Keďže je rýchlostne orientovaná, zrejme sa vydá Timejkinou cestou a bude v budúcnosti vedieť trate medzi 400 a 1500 m. Uvidíme. Laura s nami do Nových Zámkov nepocestuje, čakajú ju preteky v Jablonici s konkurentkami z okolia. Bude to pekné.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *