Miška šla bravúrne, napriek tomu trpký pocit zo Zámkov

Nové Zámky (28. 4. 2018). Dnešné úvodné dráhové preteky v Nových Zámkoch boli pre mňa pomerne trpké, hoci sme dosiahli aj dobré výsledky. Ja som však človek, ktorého „serie“ jeden prepadák a nevyvážia to ani dva – tri výborné výsledky. Vrátil som sa z pretekov sklamaný a rozhodne mám čo najbližšie dni riešiť.

Začnem tým lepším. Budem iba stručný a nebudem rozpisovať omáčky. Suverénne najlepší výkon podala najmladšia z partie – Miška Salayová. O tom, že má úžasnú fazónu, sa presviedčame všetci od zimy. V hale bežala sólovo 600 m za 1:46 min a potom celú jar na tratiach od 500 m vyššie neprehrala ešte ani raz. Platí to aj po dnešných pretekoch v Zámkoch, Miška sama v brutálnom sóle prebehla kolo a pol, čiže 600 m v novom osobnom maxime 1:41,83 min. Úradujúcej halovej majsterke Slovenska v tejto disciplíne Vanese Pomajbovej, ktorá dobehla druhá, nadelila priepasť v číselnom vyjadrení 4,25 sec. A to je teda riadna nálož! A to jej po 220 metroch skočila do dráhy nepozorná trnavská žiačka z výškarského sektora, potom zase zápasila s muchou, ktorá jej vletela do oka a najmä, čo ma hnevalo, opakovane sa otáčala dozadu. Kde bolo jej sebavedomie? Svoju veľkú formu si Miška asi dostatočne neuvedomuje, pred pretekmi vedie porazenecké reči a tvrdí, že sa necíti na dobrý výkon. Toto zvyknú dievčatá robievať a nielen tie ekipácke. Také tie alibistické teórie, ktorými si pretekárky dokážu úžasne pred štartom naštrbiť psychiku, sú viac, ako bežné. Mňa samozrejme jeduje, ak sa to týka aj mojich dievčat, ale tu je veľký priestor aj pre mňa, aby som s tým niečo robil. Miška však môže byť dokonalá psychologička sama sebe. Dnes systémom štart cieľ dosiahla čas, o akom som možno v duchu sníval. Reálne som uvažoval o tom, že Miška zbehne čas medzi 1:43 – 1:44. Týmto výkonom potvrdila, že bude top favoritka na prvenstvo na slovenskom šampionáte mladších žiačok. Bola by aj v behu na 1500 m, ale na túto disciplínu sa netreba zameriavať, treba robiť rýchlosť. A zrejme zvolím tú taktiku, že Miška najbližšiu šesťstovku pobeží až na slovenskom šampionáte v Michalovciach. Dovtedy bude robiť to, čo jej verná spolupútnička, avšak v starších žiačkach, Timejka Morávková. A to budú najmä krátke trate a prekážky. A to, že Miške prekážky idú, potvrdila aj dnes. V premiére na 60 m prekážok zbehla solídny čas 10, 52 s. Bežala v slabšom behu, nik ju neprinútil ešte zabrať a Miška zase zápasila so strachom, ktorý je však pri premiére v danej disciplíne, pochopiteľný. Ja som bol rád, ako hladko prekážky zvládla a podľa môjho názoru sa v tejto disciplíne môže ešte posunúť. Značne. Obsadila na prekážkach tretie miesto.

Ak už som spomínal Timeu Morávkovú, tak aj ona si dnes zasluhuje pochvalu. Najmä v behu na sto metrov vynikol jej výkon parádnym časom pod 14 sekúnd (13,93 s), pričom dosiaľ Timejkin osobák mal hodnotu 14,68. To je riadny posun a Timka je napriek tomu, že len nedávno ukončila náročnú kondičnú časť roka, veľmi rýchla. Keď bude vyladená, bude jej to páliť ešte rýchlejšie. Z dievčat ročníka 2004 iba Nitrančanka Broďániová bola rýchlejšia, ako Timka, konkrétne o 16 stotín. Timku by som veľmi rád profiloval do budúcej osemstovkárskej podoby. To počíta s tým, že v žiačkach bude skôr šprintérka, v doraste štvorstovkárka a neskôr zvoľna prejde k polkám. Ale zaujímalo ma, ako teraz zbehne osemstovku po nedávno skončenom kondičnom období. Nuž som ju prihlásil, hoci protestovala. Držala sa však veľmi dobre vpredu a využívala tempo rýchlejších a starších bežkýň. Aj v záverečnom finiši mala ešte stále dosť síl a tak dobehla do cieľa KONEČNE v lepšom čase 2:34,51 min. Pozor – tento čas stále nepovažujem za dobrý, Timea by mala tento rok bežať aspoň ľahko pod 2:30. Ale jej doterajšie časy cez 2:40 a v hale za 2:38 boli jednoducho a proste pomalé. Timka tiež pred pretekmi odmietala štart, neustále hľadala negatíva v tom, že má ísť osemstovku a napokon mohla skonštatovať, že mala ešte síl.

Rovnaké disciplíny, ako Timka, dnes šla aj Zuzka Švejdová. S jej výkonom na sto metrov som bol veľmi spokojný, vyhrala svoj rozbeh časom 13,77 s, vylepšila si osobný rekord o 31 stotín. Už som písal, že Zuzka je uspokojivo rýchla, na jar si vylepšovala aj osobné maximá na bežeckých tratiach na ceste i v teréne a značne jej idú aj odrazové prvky. Preto som absolútne nechápal jej dnešný výbuch na osemstovke. Zuzka dnes išla s davom, do osemstovky išla otrávená a tvrdila, že ju nezbehne dobre. Nebol na to jediný dôvod, pokiaľ si vylepšuje osobné rekordy vo všetkom, v čom sa dá, tak je krajne nepochopiteľné, že do cieľa prikluše za 2:31,68 min. To je onen výsledok, ktorý ma dnes dorazil. Zuzka predviedla, ako sa nemá behať, v jej behu nebolo ani piaď života, v závere okolo nej prefrčala súperka a so Zuzkou to ani nepohlo. Príčin môže byť viacero. Napríklad – už som písal o tom, že Žužu prechádza dynamickým telesným vývojom, nie vždy je asi ľahké zvládať ešte aj tréningy. Tie boli v marci a apríli ostrejšie, ale Zuzka prešla do vyššej kategórie, je jasné, že by mala viac trénovať. Môže byť, že je unavená – no na krátkych tratiach a technických disciplínach sa to nejako neprejavuje. Ďalšia možná príčina sa teda naskytá. Čítal som o Gabriele Koukalovej a jej peripetiách s mládežníckym trénerom. Mimochodom, bola tam zmienka, že baby zvyknú pri športových súťažiach často hrať „pre druhých“, často pre to, aby bol tréner spokojný. Občas mám neblahý pocit, že sa to týka aj ekipáčok. Jedna z najhorších vecí, čo akýkoľvek športovec môže pred súťažou robiť, je, ak premýšľa nad tým, ako bude vysvetľovať, ak sa to nepodarí. Ony možno zatiaľ riešili iba to, ako budem niesť prípadné ich zlyhania ja. V budúcnosti to bude ešte horšie, keď budú tlaky zo strany fanúšikov a médií. A tak som im vravel, že s kritikou sa musia čo najrýchlejšie zžiť a zvyknúť si na ňu. A pred súťažou takéto veci z hlavy vytesniť. Každopádne som sa rozhodol, že dám Zuzke psychologickú pauzu. To znamená, že bude normálne trénovať, ale určitý čas ju nebudem brávať na preteky. Aj v hale som ju neraz videl pred pretekmi depresívnu, negatívnu. Viem, aké to je. Aj ja som mal obdobia, že som prišiel na preteky a mal som po krk tej rutiny. Zuzka sa podľa môjho názoru čoskoro začne na preteky opäť tešiť a pochopí, že ja nemám absolútne žiadny problém pokojne hodiť za hlavu celú sezónu. Uvidím sám, ako sa bude táto situácia vyvíjať, každopádne Zuzka by mala behávať časy pod 2:20, nie pod 2:30 min. Buď to pôjde alebo nie. Pokiaľ sa dostaneme do krízy, z ktorej sa nebude dať pohnúť, nejestvuje žiadny dôvod na to, aby Zuzka nemala dôvod hľadať úspech u niekoho iného, prípadne v iných disciplínach. Celkom jej idú aj skoky – dnes mimochodom vyhrala trojskok, pričom okrem úvodného pokusu za 10,30 m všetky boli cez 10,60, najlepší potom za 10,69 m. Ja som presvedčený, že Zuzka je budúca vytrvalkyňa, ktorá je akurát všestranne zdatná a tak sa môže zdať, že pokiaľ sa svojimi výkonmi dostáva na reprezentačnú úroveň v trojskoku alebo na štvorstovke, že sa hodí na skôr iné odvetvia. Ja tomu neverím, vediem ju už pomaly päť rokov a niečo o nej viem. Zrejme nás so Žužu nečaká práve oslnivý rok, bude to zrejme strasť za strasťou, ale v doraste sa netreba nikam príliš náhliť. Zuzka nemala nikdy takú jasnú a suverénnu cestu, akou zatiaľ kráča napríklad Miška Salayová. To ju naučilo bojovať. Musí si však uvedomiť, že bojuje iba za seba a svoju budúcnosť.

Posledný, kto sa v Nových Zámkoch predstavil, bol Jakub Kopiar, ktorý mal skúsiť v Nových Zámkoch bežať aspoň pod 4:10 beh na 1500 m. Kubo predviedol bojovný, avšak nevýrazný výkon za 4:12,81 min. Uňho to nie je žiadna tragédia, keďže opakovane tvrdím, že Kubo dopláca najmä na to, že nemá na behanie genetické predpoklady a aj dnes v porovnaní s Karolom Dráfim vyzeral značne nebežecky. Tu sa už nedá nič moc robiť, len bojovať, skúšať a makať. Kubo vie, že nikdy žiadnu dieru do bežeckého sveta nespraví, ale postupne by sa mohol dostať aspoň na úroveň z vlaňajška. Už tam tento rok chvíľu bol, ale stačilo vypadnúť na štyri sni a opäť spadol. Kubo pripomína Sizyfa, ktorý tlačí na veky pred sebou balvan. O dva dni ide skúsiť preteky do Talianska, cestný beh na desať kilometrov. Zrejme tam nepredvedie žiadny zázrak, ale s tým počítam. Podstatné je, aby už v máji behal aspoň v akej takej forme.

A tiež sa teším, keď sa zapojí už aj Marek Ondrovič. Ten absolvoval rehabilitačnú procedúru na svoj zadný stehenný sval a postupne ho bude môcť viac a viac zapájať. Pre mňa je kľúčové, aby zvládal aj tréningy v maximálnej rýchlosti. Na pretekoch ho uvidíme najskôr o dva týždne.

Jakub Valachovič

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *