Boli sme si potrénovať na osobáky v Trnave :)

Trnava (1. 5. 2018). Tak tentoraz mám z pretekov veľmi dobrý, priam fantastický pocit. Možno to bude tým, že dnešné kolo ligy najmladšieho a staršieho žiactva západoslovenskej oblasti v Trnave sme poňali prísne ako tréning. Z Malaciek súťažilo trio dievčat, štvrtá sa pridala ako pomocníčka a tiež si skvele zatrénovala. A odnášame si 6 osobných rekordov, super!

Dorastenka Zuzana Švejdová ma v sobotu v Nových Zámkoch dojala pomaly k slzám tou katastrofálnou osemstovkou za 2:31. Už som však písal v sobotu, že Zuzka je podľa mňa fyzicky veľmi dobre na tom, je rýchla, je silná, je vytrvalá. Dnes som sa o tom presvedčil. V Trnave som s ňou aktívne potrénoval. Vďaka tomu, že máme v Slávii kopec kamarátov, tak nám domáci Trnavčania požičali svoje tréningové prekážky a mohli sme na blízkej trávnatej ploche priam dokonale potrénovať. Zuzka totiž ako dorastenka dnes nemala nárok štartu na súťaži žiactva. Dali sme 20 stoviek s dvomi prekážkami a s pauzou necelých 40 sekúnd. Očakával som, že by sme mohli behať na úrovni 17, prípadne osemnásť sekúnd. Zuzka všetky úseky bežala v priemere za 16,2, poslednú „praskla“ bez problémov za 14,40. O dve hodiny si vyskúšala aj prebiehanie vodnou priekopou a celý deň sršala optimizmom. Predsa len však nezmením svoje pôvodné rozhodnutie a Zuzka sa na dlhšiu trať postaví najskôr 17. mája. To však pobeží v Gbeloch iba osemstovku ľahko na záverečný finiš. Skutočne ostrý štart, zrejme na 1500 m by som Zuzke zaradil až v prvom kole českej prvej ligy skupiny C v Opave 19. mája. Azda bude mať Žužu dovtedy hlad po poriadnom výkone na strednej trati.

Miška, Timejka a Laurinka ma potešili dnes mierou vrchovatou. Štartovali iba na krátkych tratiach. Mladšiu žiačku Mišku Salayovú nemá veľký význam opakovane stavať na stredné a už vôbec nie dlhé trate. Naopak, teším sa z toho, ak rozvíja rýchlosť a techniku. Postupne s ňou budem trénovať aj skoky, zatiaľ zostáva pri šprintoch a prekážkach. Len pripomeniem, že v sobotu v Nových Zámkoch zbehla šesťstovku za 1:41,83 min, čo je vynikajúci osobný rekord, ktorý môže Miška v priebehu roka ešte zlepšiť. Čo sa mňa týka – je mi to úplne fuk, netúžim po tom, aby v mladších žiačkach naháňala rekordy. Dnes bežala 150 a 300 m a výrazne si na oboch vzdialenostiach vylepšila osobné štatistiky. Treba podotknúť, že bolo síce krásne počasie, ale nevyhol sa nám tradičný trnavský vietor, ktorý fúkal konštantne proti hlavnej rovinke. Akoby som to tušil, včera som dal babám behať úseky do protivetra – lebo veď na pretekoch sa nehrá na to, či je do chrbta alebo „proťák“. Miškin beh na 150 m bol veľmi pekný a zdarne sekundovala svojim dvom kamoškám Záhoráčkam – víťazke behu číslo 5 Lucii Režnákovej (Jablonica) a svojej tréningovej partnerke Timei Morávkovej. Miškin čas 21,35 s v protivetre 1,5 m/s hodnotím nadmieru kladne. Myslím, že sa v tejto sezóne dostane na dostreľ pod 21 sekúnd a to mi bude bohate stačiť. Potom bude mať Miška ešte dva roky na účinkovanie v starších žiačkach.

Aj beh na 300 m bol v Miškinom podaní výborný. Má obrovskú výhodu v Timejke Morávkovej. Ony tieto dve atletické, ekipácke „sestry“ si vzájomne pomáhajú až príkladne. Kým Miška potiahne Timku na dlhších tratiach, na kratších je to naopak. Baby trochu smútili, že ich na trojstovke zaradili do evidentne slabšieho behu. Vravel som im, že pokiaľ bežia ony dve vedľa seba, nejestvuje slabý beh, keďže jedna druhú bude hnať k lepšiemu výkonu. Tak aj bolo, hoci treba povedať, že Timke by sa „šikla“ nejaká rýchlejšia súperka. Miška však išla za Timejkou ako jej tieň a hoci neudržala také ostré tempo, ako ona, aj tak si svoj osobný rekord na tejto trati vylepšila obrovským rozdielom – zo 47,21 na 44,79 s. Je super, že Miška na začiatku sezóny takýmto závratným spôsobom prepisuje svoje osobné maximá. Teraz si dá od pretekov na čas pokoj, najbližšie ju čaká hosťovanie za Lokomotívu Břeclav, vo Vyškove sa predstaví na osemstovke, šesťdesiatke a v štafete.

K Timejke Morávkovej som sa už čiastočne vyjadril, ale chýbalo, aby som spomenul časy. Urobila táto staršia žiačka obrovský pokrok a skutočne je radosť sa na ňu dívať. Najmä v behu na tristo metrov mala Timea podľa svojich vlastných slov pocit, že vôbec nebežala. To preto, že cítila, že sa do nej oprel na záverečnej rovinke silný protivietor. Ja som sa na to celé díval a mal som presne opačné pocity. Timka ešte aj pri vybiehaní do záverečnej rovinky mala úžasné penzum síl a z jej behu vyžarovala energia. Preto ma ani výrazne neprekvapilo, že si opäť polepšila osobné maximum na tejto trati zo 43,65 s z haly na 43,52 s. Nie je to veľa, ale na začiatok to absolútne stačí. Timke to stačilo na druhé miesto. Tento rok proti nej stojí zopár veľmi silných dievčat s ročníkom 2003, ale na druhý rok by už mohla Timea na trojstovke diktovať tempo a vládnuť aj slovenským tabuľkám. V behu na 150 m sa u nej prejavila možno trochu únava. Rozhodne nebežala tak dynamicky, ako trojstovku. Dočkal som sa však krásneho súboja s Luckou Režnákovou z Jablonice. Domnievam sa, že tieto dve baby sú približne podobne rýchle, čo dokázali aj vo vzájomnom súboji. Lucka mala oproti Timke nespornú výhodu, že nemala za sebou trojstovku, ale potvrdila aj svoju typickú rýchlosť. V protivetre 1,5 m/s dosiahla výkon 20,62 s, Timka za ňou meškala dvadsať stotiniek – 20,82 s. S jej výkonom som bol však dnes nadmieru spokojný. Timea sa dostala opäť do súťažnej horúčky, najradšej by brala všetky preteky v termínovke rad za radom. Presvedčila ma, aby som jej zajtra nedával voľno, ale vzal ju na preteky do Bratislavy. Tak som privolil, ale opäť to bude pre Timku de facto tréning, keď sa predstaví v behu na 60 m, 200 m prekážok a v skoku do diaľky. Jeden by namietal, že je zbytočné chodiť trénovať na preteky a platiť 5 eur za štart, ale nie je to pravda. Vďaka desiatkam našich podporovateľov máme dosť peňazí z dvoch percent a môžeme si dovoliť ich míňať na to, aby sme „trénovali na pretekoch“. Zajtra bude Timke robiť garde Zuzka Švejdová, ktorá nastúpi v tých istých disciplínach v rámci kontrolných pretekov.

Prvé veľké dráhové preteky si užila aj naša najmladšia žiačka Laura Holická. Tá v sobotu bežala fantasticky cestný beh na 400 m v Jablonici za 1:09 min. Na dráhe je podobná vzdialenosť pre najmladšie žiactvo tabu a ja s tým celkom súhlasím. Hoci budem vždy tvrdiť, že deti nebežia 400 m na doraz tak, ako ženy a tým pádom sa dá u malých detí štvrťka považovať skôr za vytrvalostnú, než rýchlostnú trať. Laura je však dosť rýchla a dnes to v blokoch demonštrovala. Páčili sa mi oba jej behy. Lepšia však asi bola šesťdesiatka, na ktorej sa podelila o piate miesto s Trenčiankou Zuzanou Mikušincovou (obom namerala časomiera 9,71 s). To je veľmi solídny čas na dievčatko s ročníkom narodenia 2008. Laura mala šťastie, že práve v jej behu sa ustálil vietor iba na mínus 0,9 m/s. Ale akiste za lepších podmienok bude vedieť Laura aj k 9,50 s a to zase úplne, ale úplne stačí. Ono vlastne stačí, ak bude Laura takto občas trénovať so staršími ekipáčkami, ktoré toto malé šidlo zbožňujú a pomáhajú jej, ako sa dá. V behu na 150 m sa mi už zdalo, že Laurinka je trochu unavená, ale bojovala statočne so súperkami, vzdialenosťou a najmä so silným vetriskom – 2,4 m/s. Aj tak si dokázala vylepšiť svoje osobné skóre, halových 24,80 s stenčila na 24,43 s a skončila na 150ke štvrtá. A na dôvažok si šla skočiť aj diaľku. Ja sa nikdy nezmierim s tým, že najmladšiemu žiactvu sa dáva v diaľke doska. Ale musel som, hoc nerád, prijať fakt, že sme natvrdnutí a že nám je to fuk. Laura bojovala najmä s tou doskou, je zvyknutá, že skáčeme akokoľvek. Ale jeden ten pokus bol celkom slušný – 336 cm. Tiež mala dosiaľ iba 302 cm na svojom konte, takže je to zlepšenie, ale Laura zabudla skákať a je na mne, aby som sa jej diaľke na tréningoch venoval viac. Ona je veľmi šikovná a isto bude vedieť onedlho aj ďalej. Dostala sa dokonca do finále a celkovo obsadila ôsme miesto.

Jakub Valachovič

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *