Miška zbehla neskutočný čas. Osemstovka za 2:21 ju ženie na čelo tabuliek!!

Vyškov (12. 5. 2018). Mysleli sme si, dúfali, verili. A realita predčila ešte všetko ostatné. Len nedávno oslávila malacká atlétka Michaela Salayová trináste narodeniny. O dva dni neskôr zbehla v prvom kole žiackych preborov Juhomoravského kraja osemstovku snov. A vyhrala!

Vekom mladšia žiačka Miška píše dlhú sériu neporaziteľnosti. Tento rok na trati od 500 m vyššie nepoznala trpkosť prehry, na čo siahla, to premenila na zlato. Ako legendárny grécky kráľ Midas. Preňho to bolo prekliatie, Miška a my všetci okolo nej si jej prekrásnu sériu užívame plnými dúškami. Naša ekipárka spĺňa všetky predpoklady k tomu, aby sa jej takto náramne darilo. Má v génoch hneď niekoľko dôležitých aditív, ktoré z nej robia momentálne najlepšiu slovenskú mladšiu žiačku na behy. A dokonca aj v českej republike, kde mladá triatlonistka Eliška Kučerová zbehla osemsto metrov za 2:23,85 min. Miška je vytrvalá, má výborne stavanú postavu, dlhé končatiny a je veľmi štíhla. Na svoj vek je i primerane rýchla, práve vo Vyškove v sobotu bežala 60 m prvý raz pod 9 sekúnd 8,87 s. Čím je trať dlhšia, tým viac vyvstáva nebezpečenstiev pre Miškine súperky. Už v behu na 150 m jej patrí v tabuľkách mladších žiačok 11. miesto, avšak na trojstovke už je druhá, na 600 m jasne vedie a na osemstovke už to je vedenie o dve triedy. Zároveň má Miška skvelé podmienky na tréning, má výbornú tréningovú skupinu, v ktorej sa potiahne k lepším výkonom. A taktiež sa teší zdraviu a dostatočne regeneruje. A predsa nás vždy prekvapí svojimi výkonmi.

Nedávno fantasticky ovládla v Nových Zámkoch beh na 600 m, časom 1:41,83 min má pred druhou v tabuľke, mimochodom majsterkou republiky, náskok takmer päť sekúnd. Mišku sme prihlásili na hosťovanie v žiackej súťaži Juhomoravského kraja za dres Lokomotívy Břeclav. Hlavný dôvod je ten, že tu narazí naše dievča na kvalitnejšie súperky, ako na slovenských okruhoch. Avšak je tu aj nezanedbateľný fenomén nových zážitkov, nových miest, ktoré vďaka atletike navštívi a pravdaže, nových priateľstiev.

Ako sme písali, vo Vyškove Miška štartovala najprv v behu na 60 m. Táto disciplína ju mala „naštartovať“ na dôležitejší štart na 800 m. Bolo to veľmi vydarené vystúpenie. Napriek silnému protivetru (-1,5 m/s) bežala Miška jasne najrýchlejšiu šesťdesiatku v živote a časom 8,87 s sa umiestnila na 27. mieste. Treba podotknúť, že naša pretekárka súťažila najmä so staršími dievčatami (14 a 15 ročnými). Kým na šesťdesiatke má pravda Miška ešte značné rezervy a bude to predovšetkým rýchlosť, ktorú s ňou budeme do budúcna primárne rozvíjať, na osemstovke už sme očakávali, že by snáď mohla Malačanka aj vyhrať.

Panovali veľmi dobré podmienky na dobrý beh. Nefučal silný vietor, bolo príjemne teplo a navyše mala Miška proti sebe dve súperky. Obe z dielne Olympu Brno, najmä osobné maximum Terezy Pijákovej z vlaňajšej domácej olympiády detí a mládeže 2:20 na 800 m budil rešpekt. Ale aj druhá na štartovke Hana Kielarová mala na konte 2:27 min. Práve interný súboj týchto dvoch dievčat sme očakávali. Zomlelo sa to napokon úplne inak. Tereza Pijáková chcela od začiatku spraviť všetko pre rýchly čas a zvolila tempo na hranici možného. Jej značne subtílnejšia súperka Kielarová sa ťahala vo vleku. S odstupom zhruba desať metrov sa držala naša Miška, ktorá zvolila radšej vyčkávaciu taktiku a sledovala, čo budú vyvádzať tie dve vpredu. Keď trielila Pijáková do druhého kola s medzičasom 65 sekúnd po prvom kole, Miškine vyhliadky boli ešte lepšie. Predovšetkým práve Miška mala tiež veľmi svižný medzičas na úrovni 68 sekúnd. Vyzerala však z prvej trojice suverénne najlepšie. Kým Pijáková každým metrom viac a viac cítila rýchle úvodné kolo vo svojich nohách, Miška vyzerala ako na vychádzke. Napriek evidentne ušetreným porciám sily, čakala ekipárka na najvhodnejší moment k útoku. Náskok na obe dievčatá už vymazala, teraz už chýbalo len posledné – doraziť ich razantným finišom v cieľovej rovinke. Ako prvá vyštartovala Kielarová, ktorá vystriedala v čele unavenú Pijákovú. Lež to sa už na ňu valila pohroma oblečená v oranžovom malackom drese. Miška si vybehla do druhej dráhy, aby jej nik neprekážal pri záverečnom sóle. Brnianky nemali nárok, Miška dobiehala do cieľa za aplauzu tribún a dokonca aj miestny komentátor zbehol zo svojho stanovišťa, aby hrdinku vyspovedal bezprostredne: „Miška ako sa ti bežalo a prosím neodpovedaj iba jedným slovom,“ znela výzva pána s mikrofónom. Zrejme už pár rozhovorov robil a vedel, aké skúpe na slovo dokážu mladé dievčatá, byť. Miška odpovedala ešte trochu zadýchane, avšak už s úsmevom: „Ďakujem, veľmi dobre sa mi bežalo“.

Nás v pár okamihoch odrovnalo niekoľko momentov. Síce už sme videli Mišku v akcii niekoľkokrát a videli sme, s akou nonšalantnosťou dokáže v závere zničiť súperky, ale na tento, doslova profesionálny spôsob, budeme si ešte zvykať dlho. Ešte viac nám rezonovali nadšené kyjovské žiačky, ktoré sa s našimi dievčatami stretávajú na pretekoch Moravsko-slovenského pohára a vypestovali si medzi sebou silné priateľstvá. Až také, že dievčatá v žltých kyjovských dresoch stáli nalepené na zábradlí a prežívali posledné sekundy Miškinej osemstovky. Takú spontánnu, zdieľanú radosť z úspechu druhého človeka, sme azda ešte nevideli. A predsa skúsenosť to nebola prvá. Keď bežala vlani 1500ku v Znojme Zuzka Švejdová, dievčatá z Kyjova a Hodonína jej spravili neskutočný fanklub. A to je niečo, čo sme na Slovensku, pri všetkej úcte, nevideli nikdy. Na našich pretekoch vládne nevraživosť, zlosť, závisť, intrigy. Pravda popri všetkom tom diletantizme, ktorým dokážu bežeckí tréneri vždy a znova preraziť nové dno. Aj preto sa radšej utiekame za rieku Morava, kde máme neraz s trénermi, pretekármi a funkcionármi omnoho čistejšie a férovejšie vzťahy.

Teraz pár štatistík. Už sme písali, že Miška v roku 2018 na žiadnej trati od 500 m vyššie neprehrala. Zostáva to v platnosti aj po 12. máji. Uvidíme, ako dlho túto sériu dokáže natiahnuť. Raz nejaká tá prehra musí prísť. Ozaj musí – lebo sú to predovšetkým prehry, ktoré sú poučením pre atléta a z tohto pohľadu rovnajú sa dažďu. Ten je navonok otravný, v širokospektrálnej rovine je však požehnaním. Preto sa ani Miška nemusí báť prehier. Nebude to však asi také jednoduché, zdolať ju. Jej výkon 2:21,98 s má ešte, ako sme videli aj na videozáznamoch z pretekov vo Vyškove, ešte stále rezervy. A je nadmieru isté, že už teraz môže Miška, ako mladšia žiačka, pokoriť aj 2:20 min. Môžeme však s pokojným svedomím povedať, že toto nie je pre nás žiadna nová méta a Miška môže pokojne ukončiť sezónu aj s týmto osobným maximom. Ten by stačil k zisku zlatej medaily na majstrovstvách republiky možno aj medzi staršími žiačkami. To sú však méty, na ktoré nebudeme cieliť. Nemáme osobné skúsenosti, avšak videli sme už veľa podobných žiackych „hviezd“, ktoré žiarili maximálne do dorastu a potom sa zrazu po nich zľahla zem. Príčin bolo viacero – buď sa zbláznili ich rodičia (ktorí často znamenajú pre talent svojho decka hrozbu suverénne najväčšiu) alebo sa zbláznili ich tréneri a začali sa hnať za množstvom nezmyselných mét. Alebo sa zbláznilo ich telo, ktoré nedokázalo všetko toto akceptovať a v puberte vyzerali tieto „hviezdičky“ ako po ťažkom úraze. Prípadne sa všetky tri faktory zlúčili a namiešali koktejl, ktorý opakovane riedi, už tak skromné rady talentovanej mládeže. Sme si vedomí týchto rizík, nuž ich nesmieme dopustiť. Mišku by teraz mohla úspešne trénovať aj rohož pred dverami, s tým rozdielom, že tá rohož ju nezničí. Ako sme sa niekoľkokrát presvedčili, chcelo by to do našej slovenskej atletiky viac rohoží a menej chtivých rodičov a trénerov, ale to už sa opakujeme. Byť lepší, ako tá rohož, je momentálne cieľ číslo jeden. A tak bude záležať na rodičoch, aby Mišku viedli k spánku, k rozumnej strave a k disciplíne. A tak bude záležať na trénerovi, aby chápal, aké dávky a vlastne aké spôsoby tréningu sú pre Mišku dôležité a že ešte dôležitejšie, ako tréning, sú odpočinok a rehabilitácia. A záleží pravda tiež na samej Miške, aby prekonala s gráciou blížiace sa ťažké roky psychologických a fyziologických zmien.

Za veľa vďačí Miška aj svojej vernej tréningovej partnerke Timei Morávkovej. Škoda, že tieto dve dievčatá nie sú dvojičky. Alebo aspoň rovesníčky, lebo ako sestry by sa asi neznášali 🙂 Timejka je už staršia žiačka a čaká ju ťažká, ba až možno nevďačná sezóna. V tej bude bojovať proti starším a značne vyspelejším dievčatám. A hoci bude robiť všetko, čo sa dá a čo je správne, nemôže si byť istá, že bude jej snaženie vždy korunované úspechom. Miška a Timka sa však dokážu v ťažkých chvíľach na seba spoľahnúť a vytvorili dvojičku, aká sa len tak nevidí. Miška Timejke pomáha na dlhších tratiach, je pre ňu svetlom na konci tunela. Asi tak podobne to funguje na druhej strane spektra, značne rýchlostnejšie ladená Timejka je opora pre Mišku na krátkych tratiach. Tak sa tieto dve dopĺňajú a spoločne aj hosťujú v drese Břeclavi. Timejka by mala byť do budúcna osemstovkárka. Aspoň tak by sme ju videli my, hoci zatiaľ má na konte podpriemerné časy na 800 m (najnovšie 2:33 min). Oveľa dôležitejšie, ako teraz bazírovať na polke, je však rozvíjať maximálnu rýchlosť. Preto Timejka nastupuje často na obligátne trate 60 a 150 m. Najlepšie jej však ide trojstovka, čo len potvrdzuje, že zvláda úspešne anaeróbnu záťaž. A z toho môže byť do budúcna tá osemstovka.

Timku čakal v Břeclavi náročný program. Začínala na svojej milovanej trojstovke a zhruba o dvadsať minút už ju mal čakať štart na stopäťdesiatke. Takto krátko nastúpiť v takejto ťažkej dvoj-kombinácii, to mala Timka zažiť prvý raz. Zvládla to však veľmi dobre, hoci k úplnej spokojnosti chýbal iba osobný rekord. Ten nepadol ani v jednom behu. Hoci to vyznie zvláštne, domnievame sa, že na príčine je rastúca Timkina forma. Tá totiž vedela, že bude zaradená do slabšieho behu, keďže Čechom chýbal jej osobný rekord v štatistike 43,52 s. Tak sa snažila od začiatku trieliť naplno a zviesť súboj s časomierou a tiež s dievčatami z prvého, najkvalitnejšieho behu. A to až tak, že sme jej letmo namerali dvojstovku niekde na úrovni 28,30 s. Timka zrejme ešte nemá na to, aby udržala tempo z takto rýchlej dvojstovky, nevraviac, že proti nej hral aj protivietor, hoci akokoľvek mierny. Naša ekipárka v záverečnej rovinke ľudovo povedané – vytvrdla. Napriek ťažkým nohám ešte dobehla na prvom mieste vo svojom rozbehu, ale tušila, že trať nezvládla ideálne po stránke rozloženia si síl. Lenže ako žiačka sa takéto veci iba učí. Doplatila tak na svoju rýchlostnú formu a precenila sily. To sa stáva. Na tréningu deň pred pretekmi zbehla ručne 150 m za 20,17 s, čo je pre ňu osobný rekord ako hrom. Timka bola po prvej disciplíne sklamaná z času 43,88 s a tiež z toho, že sa umiestnila napokon „iba“ na piatom mieste. Navyše vyzerala byť unavená, tú trojstovku rozdýchavala dlho.

Vraveli sme jej, že 150ku môže bežať uvoľnene, iba na pocit. Ale zároveň sme si mysleli, že jej bude stačiť aj necelá polhodina na zregenerovanie síl a pobeží sa jej dobre. To sa aj potvrdilo. Ekipárke prisúdili rozbeh číslo päť. Vetromer počas jej behu hlásil protivietor 1,4 m/s. Nám sa to ani nezdalo, ale je pravda, že na tribúne fučí inak, ako na ploche. Timka sa rozhodla dať do svojej druhej disciplíny maximum, ako je u nej zvykom. A bola to paráda. Z pochopiteľných dôvodov sme u nej nerátali s osobným maximom, no časom 20,82 s zaostala za svojím najlepším časom 20,60 iba o 22 stotín. V protivetre a po trojstovke? To sa nám veru pozdáva. Timka navyše aj v druhej disciplína bodovala, pripísala si 2,5 boda, keďže čas 20,82 zbehla ešte v treťom rozbehu Natálie Furchová.

Podľa nášho názoru predviedla Timea skvelé výkony a je výborne pripravená. Na ďalších pretekoch očakávame, že svoje osobné maximá už prekoná, lebo sa jej behá výborne.

Treba tiež spomenúť, že naše dievčatá nastúpili aj do štafety k dvojici břeclavských dievčat. Baby sa neskôr spoznali a napokon sa z nich vykľuli veľké kamarátky – to sú tie nové priateľstvá, o ktorých sme písali a bez ktorých by atletika sťažka mala svoje povestné čaro. Miška ani Timka príliš na štafety 4×60 metrov nenastupujú. Tak si s babami cvičili odovzdávky prakticky prvý raz. Timka to mala zložitejšie, keďže ako finišujúci prvok kvarteta si musela vymerať nábeh pred svojou kolegyňou na treťom úseku. A tiež doladiť správny postup prevzatia kolíka. Sami sme boli prekvapení, ako to dievčatám napokon krásne klaplo. A boli baby rýchle! Vyhrali svoj rozbeh, pričom Miška výborne preteky začala, vyšla jej super odovzdávka. Aj břeclavské baby bežali vynikajúco a pripravili našej Timejke veľmi luxusnú pozíciu. Čelila na poslednom úseku drvivému ataku finišujúcej žiačky z tému, ktorý dostál svojmu názvu – Speed Brno. Napriek záverečnej dráme, bola to Timea, ktorá preťala cieľovú čiaru ako prvá. Čas břeclavského kvarteta bol napokon druhý najrýchlejší celkovo. To sme, popravde veľmi nečakali, keďže v prvom behu skvele zvládali odovzdávky dievčatá z JAC Brno. A mysleli sme si, že podobných kvartet tu bude viac. Ale Břeclav to ustála aj zásluhou našich dievčat. A teší nás, že žiačky Břeclavi, ktoré nastúpili v oslabenej zostave, skončili aj po súčte všetkých disciplín na druhom mieste. Vo výhľade by tak mohli mať postup na septembrové majstrovstvá Moravy a Sliezska žiackych družstiev. K tomu je však treba ešte absolvovať dve kolá, zatiaľ to tak vyzerá, že všetky sa odohrajú v Břeclavi o dva týždne, respektíve o mesiac. Timka a Miška budú pri tom 🙂

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *