Kubo prelomil 33 minút, Zuzka nečakane lepšia v trojskoku, ako v behoch

Opava (19. 5. 2018). Nebolo to najhoršie, ale čakali sme omnoho viac od prvého kola prvej českej ligy skupiny C v atletike. Kvarteto našich ekipárov v sliezskej Opave atakovalo svoje osobné maximá, ale spokojný môže byť v podstate iba Jakub Kopiar, ktorý sa umiestnil štvrtý v behu na desať kilometrov a posunul hodnotu svojho osobného rekordu.

Kubo Kopiar sa vracia konečne po dlhom čase do súťažnej formy, v ktorej sme ho nevideli celú zimu, ani jar. Pred dvomi týždňami sa mu podarilo síce v slabej konkurencii získať titul majstra Slovenska v behu na 10 kilometrov medzi juniormi. S časom však vtedy spokojný nebol, 33:26 bolo akiste slabé oproti jeho skutočným možnostiam. V Opave všetko zvládol omnoho lepšie, figuroval vpredu s rýchlejšími bežcami a zaznamenal slušný medzičas 16:12 min na päť kilometrov. V druhej polovici stratil kontakt s vedúcou trojicou bežcov, avšak bojoval a hranicu 33 min napokon zdolal, keď dobehol štvrtý v novom maxime 32:49,59 min. Na takýto čas z dráhy už sa akiste díva oveľa lepšie. My sa domnievame, že Kubo by dokázal ešte zo seba vytiahnuť lepší výkon, chyba bola, že neudržal kontakt s vedúcou trojicou. Tretí Roman Paulík z Břeclavi, za ktorú hosťujú v prvej lige aj ostatní ekipáci, dobehol za 32:27,79 min. A to je čas, na ktorý by si Kubo už mohol trúfať a ktorý sme mu i stanovili, ako cieľ na rok 2018. Desiatku na dráhe už tento rok zrejme nepobeží, takže tento cieľ už zostane nenaplnený. Ale sme radi, že konečne prelomil 33 minút a postupne sa bude posúvať k hranici 32 min.

Druhý osobný rekord v Opave si z nášho pohľadu vybojovala dorastenka Zuzana Švejdová. Neprežívala teraz ktovieaké úžasné obdobie, riešili sme problémy ohľadne jej ďalšieho štúdia a tréningov a môžeme konštatovať, že sme z krízy, v ktorej sme boli viac, ako mesiac, von. Lenže to nestačí, chcelo by to konečne dosiahnuť aj nejaký zaujímavý výsledok. Treba si to priznať, Zuzke to tento rok zatiaľ „nebehá“, jej výkony sú výrazne pod priemerom toho, čo by naša pretekárka mohla a mala behať. Ani v Opave sme od nej žiadny zázrak nečakali, tak sme ju iba chceli otestovať na štvorstovke a tiež sme ju prihlásili na trojskok.

Zuzkine štvorstovky nás nepresvedčili o tom, že by kríza bola definitívne na ústupe. Išla ich dve – jednu ako individuálnu disciplínu z blokov, tú druhú sme jej merali letmo v rámci štafetového súboja na 4×400 m. V prvom prípade Zuzka rozbehla pomerne svižne prvú polovicu, v tej druhej jej chýbali sily a finišovala za 62,57 s. Tento čas rozhodne neznamená nič svetoborné a Žužu sa bude snažiť svoju štvrťku vylepšiť v druhej polovici sezóny, keď sa chceme zamerať najmä na túto disciplínu a osemstovku. V rámci štafety sme jej namerali letmo nejakých 63 sekúnd.

Čo Žužu stráca na bežeckých tratiach si kompenzuje v technikách. Ukazuje sa, že sme Zuzku super pripravili, keď dokáže ako bežkyňa bežať veľmi obstojne prekážky alebo skákať. Trojskok je považovaný za veľmi náročnú disciplínu, ale Zuzka si s ním príliš ťažkú hlavu nerobí. Naučila sa ho rýchlo a jej celý tréning na túto disciplínu spočíva v tom, že vie veľmi pekne odrazy. V Opave panovali pre skoky optimálne podmienky, vetrík bol v norme. Zuzka sa umiestnila na prvom nepostupovom mieste do finále, obsadila teda deviatu priečku. Ale skákala výborne. Už v prvej sérii trafila pekne dosku a nový osobák 10,79 m sa nekonal iba preto, že fúklo nad povolený limit. Ale v druhej sérii do toho „šliapla“ poriadne. Skvele zvládla prvý poskok, na preskoku už mala problém, keďže s takou razanciou dosiaľ do žiadneho pokusu nešla. Záverečný skok však prekvapivo udržala a na tabuli sa objavila méta, ktorá už smrdí jedenástkou – 10,97 m. Nebol to ideálne zvládnutý pokus, ale vlial Zuzke sebavedomie do žíl. Navyše vietor fučal iba v povolenej rovine plus 0,8 m/s. Posledný pokus bol najslabší, meral iba 10,69 a Zuzke chýbalo pol stopy na doske. Zrejme aj preto, že v čase pokusu mal vietor nulovú silu a tak nepomáhal Zuzke pri rozbehu.

Trojskok môže byť Zuzkinou disciplínou pokojne aj na majstrovstvách republiky, uvidíme, ako bude zvládať rozbeh z dvanástich krokov. Najmä sa ale budeme zameriavať na to, v čom dosiaľ mala Žužu úspechy. Je to paradox, že jej momentálne najsilnejšou zbraňou je trojskok, ktorý netrénuje, ako behy, ktoré trénuje. A vyvstáva dilema – je síce fajn, že Zuzka je produkt všestrannej prípravy a vie behať rýchlo, prekážky prekonávať elegantne a skákať ďaleko – ale ide aj o to, aby dokázala behať na zodpovedajúcej úrovni. A budeme sa opakovať, ale zatiaľ čakáme na prvé vydarené preteky u Žužu od dĺžky 500 m vyššie. Možno čiastočne pozitívna bola aprílová desiatka v Bratislave za 41 minút, ale je to ozaj iba čiastočný úspech. Zuzka teraz na mesiac zapne všetky obrátky a skúsi ešte zbehnúť disciplíny 1500 m, 3000 m a azda aj tých 2000 m prekážok tak, aby sa aspoň priblížila k výkonnostným cieľom na rok 2018. Tie pravdepodobne nesplní ani v jednej disciplíne, ale možno to bude pozitívnejšie, ako to teraz vyzerá.

Na lopate mal náš mužský zástupca Jakub Valachovič osobný rekord na 1500 m. Túto disciplínu bežal na dráhe už druhý raz tomto roku. Kým v prvom prípade začal svoj záver stupňovať v Košiciach, tentokrát začal skôr. A predsa to nestačilo a náš bežec mal ešte stále v závere percentá rezerv, ktoré zostali nevyužité. Je to na zlosť, že Jakub sa bojí ísť na doraz. Respektíve, uvedomí si až neskoro, že mohol ešte výraznejšie zrýchliť. Oproti slabému košickému času 4:09,76 min si polepšil sezónne maximum na 4:06,01 min, ale k vlastnému maximu mu ešte stále čo to chýba (4:04,26). Jakub jednoducho aj v tomto prípade začal stupňovať neskoro, prípadne nešiel do záverečného finišu v takej razancii, v akej mohol. Je fajn vedieť, že na to má…, horšie je, že nie je ochotný pre to viac spraviť. A s tým sa ťažko dajú robiť osobné rekordy. Náš bežec dobehol vo svojom behu štvrtý, tesne za brnianskym dorastencom Jakubom Stibalom, ktorý mal 4:05,74 min. V súčte oboch opavských behov obsadil Valachovič šiestu priečku. Pokiaľ nabudúce začne stupňovať tempo ešte skôr a najmä výdatnejšie, nie je vylúčený útok na osobný rekord. Ťažko však povedať, kedy tá druhá šanca bude, na najbližších pretekoch ho už čakajú behy na tri kilometre prekážok. A tam bude Jakub taktiež pomýšľať na časy pod 9:20 min.

Zaslúžene sklamaný odchádzal z Opavy dorastenec Marek Ondrovič, ktorý v závere behu na 1500 m predvádzal bezkrvný výkon a de facto iba doklusal do cieľa za 4:17,75 min. Je to obrovské sklamanie, keďže Markos pred týždňom bežal na tréningu čas 4:14. Nestalo sa prvý raz, že Marek podal lepší výkon na tréningu, ako na pretekoch. Presne tak – týmto ľuďom sa zvykne hovoriť tréningové typy a my dúfame, že to bol iba exces. Markos mal pravda aj nárok na únavu, týždeň pred pretekmi nebol jednoduchý, ale na pretekoch bežať svižnejšie, ako na prázdnej a krátkej dráhe v Malackách, je jednoducho povinnosť. Náš ekipár bol riadne sklamaný a napálený, poslednú päťstovku bežal za 1:30 min (kilometer prebiehal výborne – 2:47), čo je na takejto trati až fatálne pomalé. Nám chýbala v jeho prejave v poslednom kole bojovnosť, snaha vzoprieť sa únave a zabojovať. Bude mať náš najvyšší ekipák šancu spláchnuť trpkosť z Opavy a o týždeň sa predstaví v Břeclavi opäť v behu na 1500 m. A veríme, že najmä tá posledná tretina behu bude stáť za to 🙂

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *