Zbohom 43 – Timea sfúkla ďalšiu sviečku na trojstovke

Bratislava (4. 6. 2018). Bláznivý pretekový týždeň sa skončil. Za uplynulých sedem dní toho bolo ozaj dosť a všetci naši ekipáci si „zablbli“, ak máme citovať Marsellusa Wallacea z filmu Pulp Fiction. Nebudeme rozoberať, pri akej príležitosti tento výraz spomenul, ale vrátime sa obšírnejšie k uplynulým siedmim dňom, konkrétnejšie potom k pondelku 4. júna.

Stručne – v pondelok takto pred týždňom bežala trojica našich žiačok v Malackách okresný šampionát základných škôl mladších žiačok. Miška vyhrala beh na 600 m v exhibičnom tempe, Timejka si mimo súťaž (už je staršia žiačka) zbehla nový osobný rekord 1:48 min a Laurinka, ktorá je ešte vekom najmladšia žiačka si polepšila na tejto trati z minulých 2:23 na 2:09 min. Miška bola zároveň aj druhá vo finále behu na 60 m, kde v protivetre zbehla dokonca pod 8,80 s.

V rovnaký deň sa v Senici konalo okresné školské kolo starších žiačok, Zuzka si skočila nový osobák 480 cm (bez vetromera) a v ťažkých podmienkach zbehla 2:26 min osemstovku, čím postúpila na krajské kolo, ktoré sa konalo v stredu v Trnave.

V stredu zbehla opäť osemstovku za 2:26 – lepší čas jej vzal vetrisko, ktorý na hlavnej rovinke fučal ostro proti nej. Ale vyhrala aj tam a tak si vybojovala účasť v slovenskom finále. V diaľke sa jej toľko nedarilo a skočila iba 472 cm.

Vo štvrtok boli v akcii naši dvaja chalani na majstrovstvách kraja stredných škôl v Bratislave. Kubo si luxusne odklusal trojku za 9:24 min a kvalifikoval sa z prvého miesta na slovenské finále, Marek po hodinovom čakaní na štart zaznamenal nový osobný rekord na 800 m 2:03,25 min a po jasnom sóle taktiež vyhral a postúpil.

V piatok súťažila v Košiciach Laura Holická, ktorá v celoslovenskom finále Čokoládovej tretry zbehla osobný rekord na 300 m (52,08 s) a umiestnila sa na piatej priečke, zato najlepšie z dievčat ročníka 2008. Bol to jej najväčší doterajší výsledok.

V sobotu na atletickej lige v Banskej Bystrici zbehol Jakub Valachovič zatiaľ najlepší čas roka na tri kilometre steeplechase 9:19,13 a jasne vyhral po veľkom sóle. Zuzka skúšala trojskok, no v protivetre sa jej nepodarilo ani priblížiť sa k osobnému maximu, zato však pekne bežala štvorstovku, v ktorej zbehla síce o sekundu slabší čas, ako v hale, ale vyzeralo to veľmi pekne a tých 62,01 by mohlo byť znamenie návratu k forme.

No a v pondelok preteky – ku ktorým sa teraz podrobnejšie vrátime – krajské kolo základných škôl. V akcii sme mali Timejku a Mišku.

Obe postúpili z okresných pretekov spred dvoch týždňov. Pripomíname, že obe vyhrali svoje disciplíny v Malackách s prehľadom a neboli nútené použiť všetky sily na to, aby si museli vybojovať postup. V Bratislave už sme čakali väčšiu konkurenciu, ale aj tak boli obe baby pre nás jasné adeptky na postup do celoslovenského finále. To sa uskutoční 20. júna v Trnave, kam si už v stredu vybojovala, ako sme spomínali, postup Zuzka. Tá má príslušnosť k Trnavskému kraju, kým naše dve baby k Bratislavskému.

Boli sme veľmi spokojní – obe naše ekipáčky vyzerali perfektne už v nedeľnej rozcvičke. Timea Morávková si zbehla osobný rekord na päťdesiatke, ktorú ručne zbehla za 6,27 s a s vypusteným záverom zbiehala dvojstovku okolo 28 sekúnd. Tušili sme, že svoju veľkú formu pretaví do nového osobného maxima v behu na 300 m na dráhe Pavla Gleska na Mladej Garde v Bratislave. Kládli sme Timke na srdce, aby úvodnú dvojstovku bežala veľmi ľahko a pamätala, že treba uchovať sily na poslednú tretinu. Ako odstrašujúci príklad jej mohol poslúžiť vlastný zážitok z Vyškova, kde síce bežala fantasticky prvé dve tretiny trate, lež záverečná rovinka jej ukázala aj tienistú stránku trojstovky. Timejke vtedy stvrdli nohy a ledva dobehla do cieľa. Teraz bola ešte vo väčšej fazóne a bolo dôležité, aby podobnou chybou neprišla o lepší čas aj v Bratislave. Panovali výborné podmienky. Bolo teplo a pofukoval len jemný vetrík. Po štarte to vyzeralo, že si ozaj vzala naše slová k srdcu a bežala lahodne a azda až trochu nenápadne v čele. Ako sa začala zákruta klenúť do poslednej rovinky, bolo zrejmé, že Timka si buduje veľký náskok. A predsa medzičas na 200 m prebehla za nejakých 27 sekúnd, čo bol „rachot“, ako sa vraví. Na poslednej stovke sa to potom prejavilo, ale rozhodne nešlo o „betonáreň“ ako vo Vyškove. Timka preťala cieľovú čiaru vo výrazne lepšom čase, ako dosiaľ – 42,98 s. Svoje vlastné osobné maximum z Trnavy v úvode sezóny pokorila o 54 stotín sekundy, pričom bežala opäť sama. Súperky sa zozadu prizerali z úctivej vzdialenosti. Naša baba urobila ďalší veľký krok, pričom cieľov je viacero. Bol to zásadný krok smerom k celoslovenskému finále, keďže Timku ani v ďalších štyroch rozbehoch nik nedokázal ohroziť. Zároveň je to krok k vidine medaile, hoci tento čas Timejku radí zatiaľ „len“ na štvrté miesto priebežných slovenských tabuliek. Ale vo finále školských majstrovstiev by sa to mohlo podariť, lebo minimálne štyri baby, ktoré vedia trojstovku lepšie, ako ona, sú z Nitrianskeho kraja. Jestvuje teda predpoklad, že sa vo vzájomných súbojoch tzv. vybijú a vo finále by to Timke mohlo azda aj cinknúť. Nuž uvidíme – Nitra má svoje krajské kolo siedmeho júna. Posledný, a pre nás najzásadnejší krok, však Timea spravila smerom k budúcnosti. Pravdaže, 42,98 s nie je nič expresné pre šprintérku, ale pre potenciálnu osemstovkárku, akou by mala byť Timka, je to super. Na osemstovku má však ešte čas minimálne dva roky.

Práve osemstovku bežala veľmi pekne Michaela Salayová, ktorá vo svojom mladom veku (je mladšia žiačka) udivuje Slovensko svojimi výkonmi. Už vlani sa prebojovala až do celoslovenského finále, v ktorom sa stretla na štarte so svojou tréningovou partnerkou Zuzanou Švejdovou. A bude sa to opakovať! Kým vlani bol postup Mišky pre nás nečakaný, tento rok už bola baba, ktorá má v trinástich zbehnutý osobný rekord 2:21 min, jasná favoritka. Najprv sa pozrela na prvý beh dievčat, kde víťazka zvolila smrtiace tempo, ale na posledných dvesto metrov kruto stuhla a ledva dobehla do cieľa. Miška už vedela, že musí bežať aspoň pod 2:31 min, čo bol čas z prvého kola. V druhom kole ju však prekvapila Ema Bekeová, ktorá rozbiehala veľmi svižne prvých dvesto metrov (okolo 32 sekúnd). Miška vedela presne, čo sa teraz pred ňou deje a nechala súperku, aby sama doplatila na prepálené tempo. Už medzičas po prvom kole bol pomalší, rovných sedemdesiat sekúnd. A prišli na rad šachy. Miška šla do čela a posledných tristo metrov pred cieľom si upravovala tempo presne podľa svojej potreby. Až sme znervózneli, keď sme ju videli ešte sto metrov pred cieľom a na stopkách sa nám čas dávno prehupol cez 2:10. Miška však nemusela nejako zásadne zrýchľovať, iba natiahla krok a jej finálnych 2:28,38 min jej stačil k jasnému postupu na slovenský šampionát. Tomu sa hovorí profesorský výkon 🙂

Bežala potom aj trojstovku, ktorá pre nás nebola podstatná a šlo len o to, aby si zatrénovala záverečné zrýchlenie. Miška už vedela, že jej tréningová kamarátka Timejka si výrazne polepšila osobné štatistiky. Po štarte to vyzeralo, že si beží iba štýlom „pro-forma“. Lenže v polovici trate už stupňovala a záverečných sto metrov sa už opäť rútila, ako raketa, do cieľa. Čas 45,80 s je pomalší o jednu celú sekundu a jednu stotinku k tomu, aký má zbehnutý osobný rekord. Ale aj týmto časom vybojovala štvrté miesto.

Teraz dievčatá čakajú konečne tréningové a relaxačné dni, v nedeľu pobežia v treťom kole žiackych preborov Juhomoravského kraja v Břeclavi. Na rozdiel od predošlých kôl, však Miška pobeží iba rýchlostné trate a Timejka tak isto. Od behov si na čas odpočinieme.

ekipa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *