Marekov víkend priniesol dve zlaté medaily. Zuzka sekundovala s dvomi striebornými!

Banská Bystrica (23. – 24. 6. 2018). Ondrovič? Vlani neznámy element na bežeckých ováloch. Síce hej – získal na majstrovstvách republiky dve bronzové medaily, ale bronz neutkvie v pamäti tak, ako keď o vás vravia, ako o najlepšom. Po banskobystrickom víkende môžeme smelo tvrdiť, že Marek svojimi dvomi zlatými medailami na dlhých tratiach, minimálne dal o sebe poriadne vedieť.

Hoci by sa našlo veľké množstvo chybičiek krásy, musím s odstupom pár hodín konštatovať, že môžem byť ja a aj azda zvyšok ekipy, spokojní. Prekonali sme niekoľko štatistík, ktoré dosiaľ neboli. Za prvé – nikdy sme nemali na dráhových majstrovstvách republiky dvoch medailistov naraz. Nikdy nemal jeden náš pretekár na jedných majstrovstvách dve medaily, teraz to boli až dvaja pretekári. Nikdy sme zo šampionátu nešli so štyrmi cennými kovmi. Nikdy sme nemali dvojnásobného šampióna v jednom víkende. Duo Marek Ondrovič a Zuzana Švejdová o sebe dali vedieť. Ten prvý doslova vyčíňal, tá druhá kritikom dala na známosť (a ako isto mnohí viete, jej najväčším kritikom som ja), že momentálna slabšia fazóna nemusí v dorasteneckom veku do budúcna, ale vôbec nič znamenať. A bola tu ešte tretia – staršia žiačka Timea Morávková. Tá pravdaže nemala na medailu nárok, kvôli tomu sme ju predsa na stredné Slovensko nebrali. Ale splnila svoju úlohu na sto, možno aj viac percent. Zbehla osobné maximá, ktoré až do konca sezóny nemusí už vôbec lepšiť, lebo už sú samé o sebe výborné.

Začnem Timejkou. Tá mala v Bystrici zbierať skúsenosti, pozerať na staršie súperky, všímať si taktické boje a pravdaže, psychicky pomáhať svojim dvom ekipáckym kolegom. Svojej úlohy sa zhostila náramne a mne pri opakovaných videách pri jej behoch na sobotňajších 400 a nedeľňajších 200 m naskakujú zimomriavky. Časy 1:02,77 min na 400 m (zlepšenia maxima z haly o 2,46 sekundy, celkovo deviate miesto) a 200 m 27,61 s (polepšila si 2,65 sekundy, skončila devätnásta) nie sú možno výstavné smerom k šprintérskej budúcnosti, avšak sú veľmi, veľmi slušné, pokiaľ ide o budúcnosť na stredných tratiach. Aj samotný Timejkin beh sa neponáša na typické dynamické, šprintérske poňatie, ale je to skôr elegantný, ladný, vláčny beh budúcej míliarky. Naučila sa prechádzať do odrazu z členku (hoci tam stále vidím rezervy, na ktorých treba makať), naučila sa dvíhať kolená a typické je pre ňu, že dokáže výborne prepnúť nohu z odrazu a dokončiť elegantne pohyb. Vďaka svojím gymnastickým vlohám má vysokánsky rozsah pohybu. Jej rýchlosť (osobák 8,41 s na 60 m) je uspokojivá a fakt, že dokáže zvládať rýchlo trojstovky (42,67 s) a najnovšie aj štvorstovky – to všetko dáva tušiť, že môže byť do budúcna úspešná polkárka. Pravda, ešte jeden faktor, a možno najvýznamnejší, sú jej telesné dispozície – štíhla postava a minimum kíl. Timka v sobotu a v nedeľu na dráhe plachtila, ako kormorán. Prvá časť sezóny sa pre ňu končí. Síce stále neúspešne bojuje o svoju prvú medailu z majstrovstiev republiky. Opäť bola blízko pred pár dňami – na školských majstrovstvách Slovenska základných škôl jej k bronzu chýbalo 9, slovom deväť stotín sekundy. Boli aj slzy, ale nie frustrácia. Skôr ešte viac elánu do nových dní. Nie som si istý, či sa Timke podarí tento rok tú medailu vybojovať. Na jej silnej disciplíne trojstovke je plno a sú tam baby, ktoré sú zhodou okolností narodené 7. januára 2003. Bez toho, že by som chcel akokoľvek vyvolávať polemiky, len potvrdzujem fakt, že rešpekt si zaslúžia ich rodičia, ktorý to všetko „naplánovali“ tak, že ich potomstvo prišlo na svet pár dní po oslavách Nového roku. Ak by prišli na svet koncom decembra, mali by to náročnejšie, už teraz by tie baby boli dorastenky, nie žiačky. Nie všetci, ale nie raz hrajú takéto vekové rozdiely zásadnú rolu.

Toto presne môže platiť o našej Zuzke, ktorá je narodená 28. novembra 2002. Dalo by sa povedať, zhruba ten mesiac neskôr, a Žužu mohla byť 2003ka, dnes kraľujúca žiackym behom. Takto je však už dorastenka s ročníkom narodenia 2002. Nepíšem to tu preto, že by som hľadal zásadný Zuzkin problém, skôr je to pre zaujímavosť, aké bývajú v mládežníckom veku nespravodlivosti, za ktoré však nikto vlastne nemôže a treba ich brať, ako holý fakt. Ako holý fakt musím zrejme pri Zuzke brať do úvahy aj to, že nemá za sebou rozhodne vydarenú prvú polku sezóny. Bojovali sme so všelijakými vecami, nielen čo sa týkalo ďalších štúdií našej bežkyne po opustení základky, ale naposledy jej fatálne problémy s dýchaním. No – fatálne – to by som preháňal. Nebolo to nič, čo by ohrozovalo život. Zatiaľ sa lekárskymi vyšetreniami zistila alergia na roztoče a Zuzka začala brať lieky. Účinok sa dostavil okamžite, po pár dňoch sa jej výkony začali lepšiť. Dokonca si zase začala beh, hoc aj v ostrejšej intenzite, užívať. A keby som chcel byť zlý, tak by som si rypol do tých, ktorí opakovane akcentovali tie nezmysly, že astmatickí športovci majú výhodu pred zdravými, lebo smú užívať medikamenty, ktoré sú zdravým odopierané. Priatelia, prosím, aspoň si uvedomte jednu úplne jednoduchú, zásadnú vec, ktorú pochopíte aj s Vysokou školou života, že proste zdravým sú lieky odopierané preto, lebo sú… skrátka zdraví. Aby mohol človek s alergiou alebo astmou konkurovať zdravým, dostane liečiky a je s tými zdravými zhruba na jednej štartovacej čiare. Ak to nestačilo, tak ja sa, prosím pekne, porúčam a vy si nalistujte ďalšiu stránku v magazíne Zem a vek.

Vrátim sa k Zuzke, ale už pomlčím o jej, azda už bývalých problémoch s dýchaním. Tie týždne stresov a neúspechov na nej zanechali stopy. Mňa jeduje, že si Zuzka neverí a že behá na pretekoch s priveľkým rešpektom. V záverečných metroch jej disciplín potom obvykle mocne finišuje, zisťujúc ďalší z faktov kategórie prostých – že mala na viac. Asi to potrvá, kým okrem organizmu vylieči aj ducha. Každopádne posledné preteky, hoc aj tie zbabrané v Trnave pred pár dňami, dávajú tušiť, že sa dostávame za ohyb tunela a niekde už vidno svetelný bod. Aj teraz v Banskej Bystrici to bola taká Zuzka fifty fifty. Tu skvelý moment a hneď zase zaváhanie a problém. S vidinou, že nemôžem od nej čakať nejaký rýchly čas na jednej z bežeckých tratí od 800 metrov po trojku, som si povedal, že OK. Túto sezónu netreba už brať vážne, treba sa nadýchnuť a spraviť všetko pre to, aby sa vydarila tá ďalšia. Tak šla naša ekipáčka na majstráky s vidinou štartu v štyroch disciplínach. Bez toho, že by som študoval ostatných, si trúfnem povedať, že mala najdivokejšiu kombináciu disciplín. Bol tam technicky náročný šprint na 100 metrov prekážok, následne náročná anaeróbna disciplína, dôležitá aj pre bežkyne na stredné a dlhé trate, štvorstovka. Na druhý deň technicky náročný trojskok a to všetko zakončené aj vytrvalosťou, opäť však prísne s puncom technickej bežeckej trate – dvojkou s prekážkami. Andy Benda, tréner z Bratislavy sa priznal, že mu k tomu všetkému chýba už len lukostreľba. To je pritom dobrý nápad, budem na to, popri iných športoch, ktoré Zuzke idú (bežky, plávanie…) myslieť.

V behu na stovke prekážok už bolo badať, že Zuzka je proste na túto trať pomalá. Nevie ten rýchly prechod prekážky, dlho jej trvá, kým zatiahne preťahovku. Stále je to však dostatočne dobrý test smerom k stíplu, kde tá rýchlosť preťahovej nohy nehrá až takú rolu. Na Slovensku už teda vôbec nie… Žužu sa strachovala, aby nebola posledná, ale napokon obsadila pätnáste miesto z osemnástich dievčat časom 16,43 s. A myslím si, že aj tu hral podstatnú rolu strach. Zuzka si túto trať ešte aj tento rok párkrát zbehne a o rok môže bežať hladko pod šestnásť sekúnd. To bude azda na ten stípl aj stačiť.

V behu na 400 m som tiež Zuzke nemal príliš čo vytýkať. Začala tak, aby mala v závere z čoho ťažiť. Možno by som jej vyhodil na oči fakt, že tú štvrťku bežala vytrvalostným spôsobom, chýbalo tam ono šprintérske poňatie a vyššia frekvencia kroku. Zrejme však na tento spôsob behu Zuzka teraz nemá. Budúci rok by mala mať za cieľ dostať sa minimálne pod minútu. Bol to cieľ už tento rok, no ako vravím – sezóna žiaľ nevychádza tak, ako by som bol chcel a teraz už je neskoro dostávať sa pred letom do formy. Čas 1:01,42 min nie je sklamanie (je to druhá najrýchlejšia štvrťka v živote), ale ani úspech (nie je to osobák). Páčilo sa mi, že Zuzka ušetrila sily a v závere dokázala ešte zdolať vo svojom rozbehu dve súperky. Celkovo obsadila v behu na 400 m šieste miesto.

Na druhý deň som bol trochu sklamaný tým, ako Zuzka skákala trojskok. Pred odrazovou doskou spomaľovala, chýbala jej energia z dôb minulých. V podstate, ani jeden pokus nebol ničím zvlášť zaujímavý. Ale bral som to ako dobrú rozcvičku pred štartom na dva kilometre prekážok. V sektore trojskoku boli až tri pretekárky (!!!!), Zuzka pri tej svojej biede, keď najďalej skočila chabých 10,42 m, pomerne jasne získala striebornú medailu. Zase treba jedným dychom dodať, že na víťazku Moniku Ondrejkovú z Trenčína by nemala zrejme ani vtedy, ak by skákala vo svojom starom švungu, ktorý jej dnes evidentne chýbal. Striebro tak bolo zaslúžené, ale tri baby v sektore trojskoku, to je hanba. Žužu mala prvú medailu, ale darmo – je to raz bežkyňa. Šlo o to, aby vybojovala medailu aj bežeckej súťaži.

Tou bola dvojka s prekážkami. Situácia sa vyfarbila tak, že to bol jej prvý steeplechase v živote. Tým pádom som nebol naivný a nečakal som od jej výkonu žiadne zásadné veci. Sám si pamätám, ako som dopadol pri svojom úvodnom stípli, ktorý som tiež bežal, ako dorastenec. Tu však, a môžete si myslieť čo chcete, mala Zuzka aspoň výhodu, že som s ňou ozaj poctivo driloval prekážky, nábehy a tiež vedela vďaka odrazom bez problémov vodnú priekopu. Túto výhodu som ja, ako dorastenec nemal a tak to aj dopadlo. Šlo mi najmä o to, aby zvládla stípla s gráciou. To pre mňa znamenalo, aby to predovšetkým celé dobre vyzeralo, aby sa sústredila na prechod prekážky, nešla do záklonu, aby na vodnej realizovala poriadny odraz a dopad na jednu nohu. Iným slovom – aby nepovažovala vodnú priekopu za bazén, ale iba za zaujímavú prekážku, pri ktorej len jemne rozčerí jednou nohou stojatú hladinu. Po tejto stránke môžem konštatovať, že to bolo absolútne stopercentné!!! Moja stípliarska duša plesala od šťastia, keď som videl Zuzku, ako famózne si počína. Nik by nepovedal, že to bol jej prvý stípl v živote. Žiadne zaváhanie, stopercentná na pevnej i na vodnej. A veľmi, veľmi krásne bežecké poňatie. Žužu bola na začiatku riadne nervózna z toho, že tempo je pomalé. Keďže slovenskí mládežnícki atléti sú majstri sveta v taktizovaní (zásluhou svojich trénerov), aj tu sme mohli vidieť promenádu. Tempo nebolo pomalé – pomalé tempo na dvojku stípla u dievčat je zhruba 3:30 min na kilometer (lebo stípl nad sedem minút nie je stípl). Tu mali dievčatá tento čas zhruba po 870 metroch, kilák tak bol prebiehaný zhruba za 4:25 min, čo je priemerné pretekové tempo na šampionáte leňochov, slimákov, korytnačiek a morských koníkov. Bolo jasné, že sa bude stupňovať v druhej polovici pretekov. Zuzka bežala na prvej pozícii, ostatné baby sa veľmi rady schovávali za ňu – ale na to už sme si zvykli. Ja sám som vravel Zuzke, aby to šla s ostatnými pretekárkami, aby si to najmä vyskúšala a pri ďalších stípliarskych pretekoch už bude mať skúsenosti a bude vedieť, čo si môže dovoliť.

Napriek tomu je škoda, že sa nevyvarovala chyby. Z pohľadu výsledku možno nie osudnej, ale ktovie. Dve kolá pred koncom šla do čela najväčšia favoritka na prvenstvo Anita Stachová. Zabrala ešte na hlavnej rovinke a v momente získala náskok zhruba pätnásť metrov. Zuzka? Nič! Zostala v závese za druhou Tamarou Ivančovou, hoci tá na Stachovej trhák nijak nereagovala. Či Zuzka neskoro zaregistrovala Anitin útek je už teraz vedľajšie, mala jednoznačne reagovať a zabrániť tomu, aby čelila hneď na začiatku takej strate. Mala k tomu navyše k dispozícii rovinku. Keď pochopila, že musí bežať za unikajúcou súperkou, už bola v zákrute, pred ňou Ivančová a navyše prekážka. Kým všetko obehla a prebehla, stratila ďalší cenný čas. Mierne zrýchlila, ale chýbalo jej zrejme to sebavedomie, o ktorom tu stále píšem. Náskok na Stachovú neskresávala, skôr sa už uspokojila (alebo zmierila) s tým, že bude druhá. Bola to zlá chvíľa Zuzky, tieto sekundy ju pripravili o lepší výsledok. To bol presne ten moment, v ktorom sa Zuzka, takpovediac „opustila“ a nebojovala. Dokonca sa na chvíľu ocitla až na tretej pozícii. A potom prišli predsa ešte krásne chvíle. Po zvonení sa prepracovala opäť na druhú priečku a dokonca začala skracovať náskok na Stachovú. Aj komentátor na štadióne na tento fakt upozornil a počula ho dobre aj líderka poradia, ktorá sa ešte niekoľkokrát otočila, aby kontrolovala situáciu. Opäť sa ukázalo, že ekipáčka má ešte sily a rozhodne mala z čoho čerpať a nemusela to predošlé kolo takto zle vypustiť. Stachová trielila do cieľa, prekonala vodnú priekopu. Zuzka taktiež, ale za vodnou už videla, že tie zhruba štyri sekundy by už na Anitu nestiahla.

Vráťme sa v čase. Dve kolá pred koncom – Zuzka nezachytila únik. Trvalo zhruba pätnásť sekúnd, kým sa odhodlala prenasledovať Stachovú, ktorá mala v tom čase, hádajte koľko sekúnd náskok – no zhruba tie štyri sekundy. Postupne Zuzka strácala, potom dotiahla na rozdiel štyroch sekúnd a potom, keď videla, že bude druhá, ale nie prvá, dobehla len manifestačne. Pripomína to zápas v hokeji – keď družstvo v poslednej tretine dostane tri lacné góly, v závere zápasu s nasadením života zníži na 2:3 a pri hre bez brankára inkasuje do prázdnej brány knockout na 2:4. To bolo vyjadrenie dnešného behu. Zuzke som to vytkol a vysvetlil jej, že nikdy, ale skutočne NIKDY nebude prvá, pokiaľ bude súperky zozadu len sledovať, ako sa vzďaľujú. Kým po technickej stránke to bolo nádherné predstavenie, po fyzickej stránke to bolo o niečo slabšie, ale nie zlé (druhý kilometer v Zuzkinom podaní 3:29 min), no po taktickej a psychickej stránke to bol opäť jasný prepad. A to sú tvrdé fakty, ktoré pravda zmierňuje fakt, že to bola premiéra na stípli. Zuzke gratulujem k dvom titulom vicemajsterky republiky, tento týždeň už to je tretia strieborná medaila z majstrovstiev SR pre ňu, keď v týždni bola druhá aj na školskom šampionáte na 800 m.

Ekipárskou hviezdou dorasteneckého šampionátu bol bez všetkých pochybností Marek Ondrovič. Nielen že potvrdil formu ziskom zlatej medaily v behu na tri kilometre, na druhý deň však ovládol aj môjmu srdcu najzamilovanejšiu disiplínu – steeplechase. Vyzeral suverénne, technicky to bolo fajn (má však rezervy) a najmä si vždy ušetril dostatok síl na to, aby v záverečných desiatkach metrov demoralizoval súperov silným finišom. Veľmi to prajem tomuto nášmu gladiátorovi, ktorý nič neodflákne a lepší sa svetelnými rokmi. Treba povedať, že som porušil svoju zásadu – nenasadzovať na víkendový šampionát bežca na dve dlhé disciplíny. Mám za to, že oveľa dôležitejšie, ako zbierať medaily, je behať kvalitné časy. U Mareka som spravil výnimku. Chcel som totiž, aby si dva kilometre s prekážkami v nedeľu iba vyskúšal. Na tréningoch techniku prekážok už brúsi od apríla, lež v súťaži je to vždy iné. Marek mal obrovský rešpekt pred vodnou priekopou. Vlani v Trnave si po doskoku vyvrtol členok a odvtedy mal ten blok v hlave. V Břeclavi sme skúšali vodnú priekopu a Markos ma dožieral do fialova, keď dopadal do vodnej na dve nohy a evidentne sa bránil tomu, aby tú priekopu trénoval. Lenže pochopil, že to myslím vážne, že ho nasadím na stípla a povedal som mu – braček neunikneš tomu, buď ukážeš, že si bojovník alebo podľahneš strachu a s prepáčením „hovno“ zbehneš aj na hladkých tratiach. Pár hodín pred jeho premiérovou dvojkou si skúšal priekopu priamo na Štiavničkách. Prekážka však bola nastavená na výšku 76 cm, teda pre dorastenky. Z tej sa odrážal pravdaže bez problémov. Poprosil som ľudí, ktorí mali od prekážky skrutku, či by sme si ju nemohli na chvíľu zvýšiť na mužskú úroveň. Ten jeden bol aj ochotný, ale jeho kolega, ktorý tomu celému šéfoval, rezolútne odmietol. Povedal som tomu ochotnému, že nevadí, že ja viem, že som na Slovensku a nič iné som ani nečakal. A poďakoval som. A na moje prekvapenie mi ten neochotný povedal, že nemám za čo. Neodpustil som si, aby som mu odvetil, že uznávam aspoň jeho schopnosť sebareflexie. Či to pochopil, už je vo hviezdach.

Marek od začiatku nič zásadné na stípli nevymýšľal, ale treba hneď povedať, že sa ani neriadil mojimi odporúčaniami. Hneď na prvej prekážke sa dostal do problémov, keď nabiehal na prekážku v klbku pomalších bežcov a takmer zle klincami pomasíroval päty bežcovi pred ním. Aj na vodnú naskakoval podobne. To som naňho vyletel z tribúny, že prečo si nevybehne, aby si spravil priestor. Zaúčinkovalo to! Na rovinke šiel Marek dopredu a postupne zistil, že môže tempo na dvojke udávať aj sám. Po neslávnom začiatku už predvádzal suverénny výkon, jeho prechody prekážok sa mi veľmi páčili a aj na vodnej už bol skvelý. Za ním sa držal s odstupom pár metrov doterajší líder tabuliek Kristián Saluga a kus za ním druhý v tabuľkách Miroslav Šimlaštík z Trnavy. Obaja chalani museli reagovať na fakt, že sa im do kurína dostala lasica v osobe nášho ekipára, ktorý si odbíjal premiéru. Ako sa blížilo posledné kolo, Markos stále bežal v čele, Saluga za ním a dúfal, že nastane ten túžobný okamih, keď zapne na plné obrátky a Mareka zdolá. Aj posledné kolo sa však odohrávalo takticky, v akejsi selanke, lepšie povedané, pripomínalo to ticho pred búrkou. Až za poslednou prekážkou prišlo k drastickému finišu. Hoci Saluga mocne zabral, Markos preradil na vyšší rýchlostný stupeň a stačilo mu predviesť ľahký šprintík na posledných zhruba päťdesiatich metroch a do cieľa už dobiehal „na pána“ – s vypusteným záverom. Akoby víťazstvo na stípli bola najjednoduchšia vec na svete. V cieli podal ruky súperom a bez toho, že by si musel sadnúť a rozdýchať záver, si šiel voľným behom po veci.

Do veľkej miery to pripomínalo predošlý deň, počas ktorého získal svoju prvú zlatú medailu pod otvoreným nebom. Tri kilometre mali byť aj podľa našich prognóz jeho záležitosťou. S osobným maximom 9:09 min bol Markos jasný líder tabuliek. Už sme ale mali dosť toho, že vždy sú to naši ekipáci, ktorí udávajú tempo pretekov. Nuž som sa s Marekom dohodol, že nebude tempo nikomu ťahať a pôjde si striktne za zlatom, bez ohľadu na čas. Treba v tomto prípade vyseknúť poklonu Vladovi Čerepovi, bežcovi OBAL SERVISu Košice, ktorý aktívne odtiahol prvý kilometer za 3:05 min a potom sa prepadol do pola porazených a napokon obsadil šieste miesto. Urobil však veľký kus práce pre ostatných bežcov a azda mu to niekedy Marek vráti v tej podobne, že potiahne on jeho. V druhej polovici trate vyzeral Marek v úvodnej skupine ako šelma, ktorú čoskoro vypustia z klietky medzi čriedu jahniat. Schyľovalo sa k dramatickému záveru. Martinský Oliver Urban už v poslednom kole mierne strácal, zato však sa držal Markosa Žilinčan Damián Cesnek. V poslednej zákrute šiel Cesnek Marekovi po krku. A to pekne nekompromisne. Došlo dokonca k fyzickému kontaktu. Nevyšlo to! Markos v žiadnom prípade nehodlal dotieravého Žilinčana nikam púšťať. Cesnek mal pravda drobnú nevýhodu v tom, že obiehal v zákrute a niečo málo si pridával. Markos však zrýchlil a vyzeral absolútne v pohode. Pri vbiehaní do rovinky sa ešte musel vyrovnať s tým, že ide obiehať dvoch bežcov, ktorí strácali už jedno celé kolo. Cesnek sa ešte pokúšal, ale nezdar v trháku v zákrute si vyžiadal aj psychickú daň. Na poslednej stovke už iba sledoval Markosov chrbát a oranžový dres AC Malacky. Náš bežec dobehol krásnym krokom a na cieľovej čiare mohol oslavne dvihnúť ruky nad hlavu. Ani čas nebol napokon taký márny – 9:13 min je druhý najrýchlejší čas nášho bežca v živote. Bol to skrátka jeho víkend, s dvomi zlatými kovmi stal jedným zo siedmych pretekárov na šampionáte, ktorí získali minimálne dve zlaté placky. Gratulujem a teším sa, čo ešte Markos v sezóne predvedie. O týždeň môže útočiť na medailu aj na juniorskej päťke, kde pobeží s Kubom Kopiarom bok po boku. A vyzerá to, že tých dvoch čaká celkom slušný súboj nielen na dráhe, ale aj mimo nej. Marek má totiž v talóne už tri zlaté kovy, Kubo Kopiar „len“ dva. Obaja však budú mať ešte príležitosti nejakú tú zlatú medailu uchmatnúť. Ukazuje sa, že naša grupa je momentálne silný bežecký spolok. Zrejme aj ostatní bežci ešte nevyčerpali pušný prach a v nasledujúcich dvoch týždňoch môžu nejaké tie majstrovské tituly pribudnúť. A verím tomu, že časom aj limity na vrcholné medzinárodné podujatia.

Jakub Valachovič

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *