Testy našich schopností sú zatiaľ rozporuplné…

Břeclav (1. 8. 2018). Mesiac júl sa s augustom stretol a my pomaly, ale isto budeme čakať, že ekipáci sa začnú nadychovať k novej forme. Doterajšie výsledky na pretekoch tomu príliš nenasvedčujú, ale predsa isté záblesky v diaľke pred nami vidno. V stredu si tri baby otestovali, na čo majú, na šprintérskych disciplínach.

Ak sú atletické stredy v Břeclavi vecou tradičnou, potom augustový šprintérsky trojboj na tunajšej „Lokači“ je tradičnou tradíciou. Už sme sa týchto trojbojov niekoľkokrát zúčastnili, videli sme tu v akcii i najlepších českých šprintérov Zdeňka Stromšíka alebo Jana Velebu. My sami sme od šprintov pomerne vzdialení, ale uvedomujeme si onen nevyvrátiteľný fakt, že bez rýchlosti je aj vytrvalec stratený. Pôvodne sme chceli mať v Břeclavi viac ekipákov, ale okolnosti rozhodli inak. Jakub Kopiar, náš junior, musí teraz pracovať okrem rýchlosti aj na aeróbnej vytrvalosti. Dorastenec Marek Ondrovič vedie na letných tenisových táboroch deti a dostal náhradný program. Dorastenka Zuzana Švejdová mala v pondelok i utorok náročné tréningy a radšej, ako ju hnať na tri krátke dištancie, kde by po únave aj tak nič nezbehla, bolo logickejšie jej dať voľno.

A tak sme tu mali tri naše mladšie baby – staršiu žiačku Timeu Morávkovú, mladšiu žiačku Mišku Salayovú a najmladšiu žiačku Lauru Holickú.

Timejka nie je práve vo forme. Potvrdzuje to na tréningoch i pretekoch. Má za sebou niekoľko týždňov prevažne vytrvalostného obdobia, ale i dovolenku v Maroku, po ktorej sa vrátila už úplne bez fazóny. Jej časy na šprintérskom trojboji boli na jej pomery veľmi pomalé, azda len beh na sto metrov by zniesol ešte aké-také kritérium.

Na šesťdesiatke Timka zostala trčať v blokoch, mala mizernú štartovú reakciu. Po štarte opäť zabudla na frekvenčný beh, priskoro sa vystrela, z jej behu šla kŕčovitosť a čas 8,91 s netreba v porovnaní s jej osobným maximom 8,49 ani komentovať. Stovka jej vyšla o poznanie lepšie a bola jej najlepšou disciplínou, hoci čas 14,09 s netreba považovať za úspech. Timka sa síce snažila obhájiť, že nezaostala za osobným maximom 13,93 s o toľko, ale treba si uvedomiť, že tento čas bežala v apríli, na začiatku sezóny. Ak by šla stovku v júni, keď mala rekordnú formu, isto by bežala aj túto trať na úrovni 13,60. Takže žiadne alibi nejestvujú, Timejka vyhrala síce druhý beh, ale časom opäť sklamala. No a svoju bezmocnosť len podčiarkla na záverečnej dvojstovke, na ktorej bežala posledných osemdesiat metrov v kŕči a stratenú formu sa snažila nahrádzať drinou. To sa však nedá a čas 28,56 s je takmer o celú sekundu pomalší, ako jej hodnota jej osobného maxima 27,61 s. Žiaľ, Timejka má schopnosť (ťažko povedať, či sa tu dá vravieť o schopnosti) extrémne rýchlo vypadnúť z formy. Zároveň sa však do nej vie aj rýchlo dostať späť, takže najneskôr o mesiac by sme už azda mohli u Timky písať aj v pozitívnejšom duchu. Patrilo by sa, blížia sa septembrové majstrovstvá Slovenska žiačok a to bude pre Timeu vrchol. Ak by aj nemala bojovať o medailu, mala by si porobiť osobné maximá. Zatiaľ je od nich vzdialená niekoľko konských míľ.

Miška Salayová celý júl poctivo trénovala a rýchlostne sa začína dostávať do správnych koľají. Vidieť to napríklad na tom, že dýcha významne na krk svojej sparingpartnerke Timei Morávkovej. V behu na 60 m Miška napodobila svoju kamarátku a tiež opúšťala bloky len veľmi neochotne. Baby si totiž zmysleli ísť desať minút pred štartom na záchod. Neurobili poriadne abecedu, rovinky, ani si nevyskúšali štarty. Chyba je na našej strane, že takéto babské hlúposti tolerujeme. Už sa to nestane a bolo to posledný raz, čo si dievčence odídu tesne pred štartom čúrať. Neexistuje, takéto „hovadiny“ sa budú realizovať aspoň pol hodinu pred štartom. Lebo potom tie preteky aj tak vyzerajú. Groteskná šesťdesiatka v podaní našich dvoch žiačok bola konečne za nami, Miška dosiahla iba slabý čas nad deväť sekúnd.

Ostatné dva štarty však boli pre Mišku už rekordné. Na stovke sa snažila držať krok s Timeou a darilo sa jej to. Timka sa musela na cieľovej čiare riadne natiahnuť, aby potvrdila prvé miesto v rozbehu. Miška sa vyviezla k osobnému maximu 14,15 s a zrejme sa ešte tento rok na stovke dostane pod štrnásť. V behu na 200 metrov začala opatrne, čo sme jej už niekoľkokrát vyčítali. Turbo nahodila až v druhej polovici trate a napriek tomu, že nemala za sebou stopercentnú dvojstovku, zaznamenala veľmi pekný čas 28,57 s. Jasne vyhrala svoj rozbeh a tešilo ju, že zaostala iba o jednu stotinu sekundy za Timeou, ktorá v predošlom behu finišovala druhá. Miška sa dostáva do rýchlostnej fazóny a to je dobre. To je veľmi dobre.

Najmladšia žiačka Laura Holická mala za sebou doobedie, ktoré strávila v rámci denného tábora v bazéne. To nie sú za normálnych okolností ideálne vyhliadky na nejaké výsledky, ale pre takéto deti to nie je nič neriešiteľné. Na šesťdesiatke bežala 9,66 s, čo je osobný rekord o päť stotín sekundy. Na stovke a dvojstovke Laura ešte nikdy nesúťažila na dráhe a tak bolo jasné, že bude bežať svoje úvodné osobné maximá v živote. Na sto metrov to bolo zhruba 15,50, na dvojstovke 32,43 s.

Cez víkend ide ekipa behať do Velkej nad Veličkou, už nás bude viac a veríme, že ďalší test pripravenosti našich pretekárov už bude oveľa lepší, ako tie za posledné týždne. Už by sa patrilo…

/ekipa/, foto: Jarda Vlček, ďakujeme 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *