Miška dominovala v päťboji, baby sa tešia na Slovensko :)

Bratislava (8. 9. 2018). Je fajn vedieť, že pred poslednými dráhovými pretekmi v tomto roku, sú naše dievčence na tom skvele. To sa potvrdilo na sobotňajších majstrovstvách oblasti na bratislavskej Mladej Garde. Staršia žiačka Timea Morávková a mladšia žiačka Michaela Salayová si dokonca lepšili osobné rekordy a víťazili 🙂

Veľký otáznik visel nad tým, ako Timea Morávková zvládne svoje súťažné disciplíny. Predovšetkým beh na 150 m bol riskantný, keďže Timka nemá ešte stále na sto percent zahojený stehenný sval. Ten bolel, ale po nútenej pauze už ho iba „cíti“. Dosť na to, aby mohol ešte napáchať nejakú šarapatu. Vraveli sme jej, aby bežala svoju stopäťdesiatku naplno a pokiaľ by sval bolel, tak majstrovstvá Slovenska o týždeň v Trnave by boli beznádejne stratené. Timka to riskla a rozbehla disciplínu rýchlo. A bolo sa rozhodne na čo dívať, jej beh mal energiu a ešte aj v posledných metroch baba mocne zaťahovala, čo vidno aj na fotografiách. Jej čas 20,26 s nás veľmi potešil, hoci osobný rekord to nebol. V platnosti zostáva jej starý osobák 20,28 s z Břeclavi, keďže bratislavský výkon bol dosiahnutý s nadmernou podporou vetra (+2,1 m/s). Škoda však, že nebežala v prvom behu, kde jej súperky bežali pri takom istom vetre v chrbte podobné časy – 20,22 a 20,25. Timka v druhom behu jasne vyhrala pred súperkou Laurou Pekarčíkovou o 56 stotín sekundy. Azda ešte lepšia správa, ako fakt, že Timea je konečne rýchla bolo, že jej sval držal a nebolel. Na majstrovstvách Slovenska by tak mohla ekipáčka pozerať optimisticky aj na svoju top disciplínu – 300 m.

Vyskúšala si aj beh na 800 m. Vďaka usporiadateľom mala aspoň s kým bežať, keďže mládežníckych bežcov na stredné trate je v hlavnom meste ako šafranu. Zlúčili sa dovedna behy chlapcov i dievčat, mužov i žien. Vo výsledku sa tak mohla Timka držať dvojice žiakov Patúc, Sojka – obaja z Vitalu. Okrem ženskej bežkyne Lucie Keszeghovej (vyhrala celý beh na 800 m) žiadne iné dievča polku nebežalo. Timka sa držala v prvom kole v závetrí Viliama Sojku, no úvodná štvorstovka na hranici 70 sekúnd bola veľmi rýchla. Vedeli sme, že Timea v druhom kole toto tempo neudrží, len sme boli zvedaví, kedy na ňu tá kríza príde. Ešte aj 600 m prebiehala skvele, hoci už výraznejšie zaostávala za chlapcami. Medzičas 1:47 min však svedčil rýchlemu behu a treba podotknúť, že Timejka ešte nikdy nebežala rýchlejšiu šesťstovku, ako teraz v rámci osemstovky. To znamená, že rýchlostnú formu má. Všetky tieto parametre napokon vyvážili poslednú štvrtinu trate, ktorá bola veľmi pomalá a svedčila o tom, že na osemsto metrov musí Timea ešte dozrieť. Vyšlo nám, že bežala dvojstovku za 42 sekúnd, čo je už mimoriadne spomalenie tempa.

A predsa to stačilo na pokorenie hranice 2:30 min. Už sa dá u Timky aspoň vravieť o osemstovke, behať pod 2:30 by mal byť nutný základ pre lepšie žiačky. Timke to vyšlo tak akurát – 2:29,94 min je skôr tých 2:30, ako 2:29. Ale zrejme by jej svedčalo pomalšie tempo na úvodnej šesťstovke, z ktorého by sa dokázala ešte vybičovať k aspoň akému-takému záveru. Uvidíme na majstrovstvách Slovenska v Trnave, osemsto metrov pôvodne bežať nemala, ale ako vidno, potrebuje si na túto disciplínu zvyknúť. V halovej sezóne bude opäť behať najmä rýchlosť, ale chceli by sme aj prekážky. Osemsto metrov by mala byť finálna dištancia pre Timejku oveľa neskôr v budúcnosti, v každom prípade však stále má ešte čo lepšiť a rozhodne sa netreba uspokojiť s časmi tesne pod 2:30. Timea narazí na náročnú konkurenciu a nepovažujeme za pravdepodobné, že by mohla získať v Trnave medailu. Ale môže bojovať a v oboch disciplínach, trojstovke aj osemstovke, sa môže pohybovať zhruba v prvej päťke. Ako sa ukazuje, v žiackych kategóriách to obvykle býva najťažšie, keďže mnohé žiačky sú predčasne vyhnané k výkonom svojimi ambicióznymi trénermi. Timka musí najmä trpezlivo pracovať, nebyť zranená a musí atletiku milovať, ako dosiaľ. Potom sa dajú realizovať aj sny 🙂

Krásne divadlo nám predviedla v Bratislave aj Michaela Salayová, ktorá už bude na rok staršou žiačkou. V tejto sezóne ju ešte čakajú troje majstrovstvá republiky. Najprv to budú behy na starších žiačkach v Trnave, kde bude realizovať taktický plán a vynechá svoje najsilnejšie disciplíny, či už osemstovku alebo dvojku. Miesto naháňania medailí sa pokúsi zlepšiť si osobné maximá v behoch na 100 metrov prekážok, 150 a 300 metrov. Rozhodli sme sa ísť cestou progresu v šprinte, s čím nutne súvisí aj zameranie sa na túto oblasť. Miška tak nenastúpila napríklad ani na finále školskej súťaže Hľadáme nových olympionikov v Dubnici nad Váhom, kde vyhrala naša kamarátka Adriana Vašková z Brezovej pod Bradlom. Šesťstovky vie však ešte stále behať sólovým spôsobom hlboko pod 1:45 min, čo znamená, že aj v Dubnici by veľmi pravdepodobne útočila na víťazstvo. Lež zvykli sme si, že ak človek naháňa všetky výzvy, ktoré sa mu núkajú, nie je to ideálna cesta. Šesťstovku síce nebežala Miška v Dubnici, ale v Bratislave ju šla – ako poslednú disciplínu v rámci oblastného šampionátu v päťboji mladších žiačok. Práve päťboj bude druhým republikovým šampionátom pre Mišku. Potom nastane prípravné obdobie s tradičným tatranským kempom a posledný slovenský šampionát čaká na Mišku v novembri v cezpoľnom behu.

Povinná jazda vo forme šesťstovky len potvrdila Miškin talent na všestrannosť a systémom štart-cieľ si zbehla túto trať osamotená v čele za 1:43,56 min. Získala za to porciu 778 bodov, čím v súčte všetkých bodov vyhrala naša ekipáčka aj celý oblastný šampionát vo viacboji. Mala v tom čase už za sebou štyri vystúpenia, z ktorých tri boli parádne. Získala v súčte 2786 bodov, pred druhou v hodnotení mala výrazný náskok 343 bodov. Jej výkon na 600 m bol tretí najlepší v živote. Ale predtým sa jej podarilo zlepšiť si aj osobné maximá.

Začínala tradične na prekážkach, ktoré sú po šesťstovke jej druhou parádnou disciplínou. Škoda, že časomeračom zlyhala technika a ak nechceli čakať a naťahovať program, tak sa radšej odhodlali k ručnému meraniu. To síce zlepšilo všetkým dievčatám časy oproti reálnym očakávaniam, ale nás by potešilo vedieť, ako behá Miška prekážky elektricky. Úprimne jej beh bol trochu kŕčovitý, čo podporila tradičná nervozita našej atlétky pred štartom. V rozcvičke prekonávala prekážky skvelým spôsobom, ale na ostro už nad nimi zbytočne dlho lietala. Má ešte rezervy. Čas 9,80 s by znamenal senzačné zlepšenie osobného maxima, ale asi nie, ak by sa meralo elektricky. Nuž uvidíme o dva týždne na majstrovstvách Slovenska v Trenčíne, koľko Miška zbehne elektricky. Takto získala za čas 9,80 luxusných 705 bodov. Najväčšou Miškinou súperkou by mala byť zrejme aj na majstrovstvách republiky Bratislavčanka Tereza Čorejová, ktorá vie prekážky veľmi dobre, je rýchla aj na hladkej šesťdesiatke a vie aj ďaleko do diaľky. Miška síce tieto tri disciplíny ovláda celkom dobre, ale stále to nie je žiadna šprintérka, v porovnaní s Čorejovou. Nuž ťažko očakávať, že by aj v prípadnom skvelom behu na 600 m, dokázala vykompenzovať straty na predošlých disciplínach. Tereza šesťstovku v Bratislave vynechala, čím sa podľa pravidiel viacboja ani nemohla umiestniť vo výsledkoch. Ale v Trenčíne to bude iné. V Bratislave bolo zrejmé, že po odstúpení Čorejovej už nemá Mišku príliš kto ohroziť, navyše, ak ju čakala jej najsilnejšia disciplína.

Najväčšou slabinou našej bežkyne je nepochybne hod loptičkou. O tejto disciplíne koluje medzi trénermi celkom logický názor, že je jednoznačne zo všetkých disciplín technicky najjednoduchšia, nevyžaduje si poctivú tréningovú prípravu a zvládne ho každé drevo, ktoré má v rukách švih. Už iné je to s oštepom, ktorý treba skutočne vedieť hádzať technicky. Švih Miška v rukách nemá, v tomto prípade sa nedá príliš spoliehať na to, že by ho nejako zázračne získala. Jej tatko sa síce podujal, že loptičku s ňou bude trénovať (aj on sám vie, že na to netreba kumšt a nedá sa tu príliš čo skaziť), tak uvidíme, či sa jej podarí zlepšiť sa. Na tréningu už hodila aj cez tridsať metrov, preto sme dúfali, že sa jej čosi podobné podarí aj v Bratislave. Napokon nechýbalo až tak veľa. Miška sa každým pokusom zlepšovala a v tretej sérii dala najviac – 28,80 m. Stačilo to iba na jedenástu priečku a chudobný bodový zisk 221 bodov. V poradí klesla na priečky pod stupňom. Ale čakali na ňu ešte dôležité disciplíny – beh na 60 metrov a diaľka.

V týchto dvoch behoch sa naše dievčatko vyplo k najkrajším výkonom. Šesťdesiatky behala ešte v lete veľmi slabo, len tesne atakovala hranicu deviatich sekúnd. Ale posledné dni na tréningoch už naznačovali, že rýchlosť sa jej vracia a mala by gradovať práve v najoptimálnejšom čase – v období vrcholov. Tak sa aj stalo. Miška mala obrovský pech, že v jej prvom behu fučal, hoci slabý, protivietor (-0,6). Takže aj inak skvelý Miškin beh nemal ten prídavný motor, o aký sa mohli oprieť jej súperky v ďalších behoch (v druhom behu +2,6 a v treťom +1,8). Pozitívom je, že čas 8,77 s si môže Miška zapísať do tabuliek, ako plne regulárny osobný rekord. Svoj rozbeh vyhrala jednoznačne a potvrdila formu. Celkovo bola v tomto behu tretia a získala 626 bodov, v celkovom súčte bola tretia po troch disciplínach.

Najviac nás potešili jej pokusy v diaľke. Na tréningoch sme občas mali pocit, že bude Miška s problémom skákať cez štyri metre. Ale chuť ukázať sa na pretekoch boli silnejšie. Navyše panovali ideálne podmienky pre skoky, väčšinou plusový vietor na hranici regulárnosti a krásne, slnečné počasie. Miška šla na to. Rozbiehala sa z desiatich krokov a jej nábeh na dosku vyzeral veľmi dobre. Prakticky v rozcvičke sa triafala na dosku ako skúsená skokanka. Prvý pokus bol napriek tomu s veľkým nedošľapom 434 metrov. Ale ten nedošľap bil do očí, bolo jasné, že ak Miška dosku ideálne trafí, bude to cez 450 cm. V druhej sérii jej fúkol vetrík do chrbta a zrýchlil ju na rozbehu. Tentoraz trafila dosku úplne ideálne, de facto bola presne na nej. A hneď sa ukázal rozdiel – namerali jej 461 cm, čo bol pravdaže nový osobný rekord. Až neskôr sme zistili, že opäť s nepovoleným vetrom 2,2 m/s, čo však vo viacboji nehrá rolu. Skôr nás škrelo, že sme Miške neposunuli pred posledným pokusom rozbeh mierne dozadu, či už s ohľadom faktu, že do posledného pokusu sa vkladá najviac energie v rozbehu a tiež s tým, že jej opäť fúkalo do chrbta. Tak Miška predviedla síce nádherný skok, akiste dlhší, ako ten predošlý, ale mala tesný prešľap. Nevadí, túto chybu odčiníme v Trenčíne. Každopádne to bol ďalší skvelý výkon, Miška je schopná podobného výkonu aj v regulárnom vetre. V diaľke obsadila veľmi cennú druhú priečku a zaznamenala bodový zisk 456 bodov.

Päťboj jej vyšiel skvele, dokonca sa obávame, že bude mať čo robiť, aby jej podobne dobre vyšiel na na majstrovstvách Slovenska. Miška dominuje v dvoch disciplínach, ktoré bývajú pre väčšinu dievčat vo viacboji problematické. Prekážky sú najnáročnejšie z technického pohľadu, šesťstovka zase z kondičného. V týchto behoch bude jej hlavná sila. Pokiaľ sa jej podarí ešte stlačiť osobné maximum na 60 m a v diaľke /minimálne na tej šesťdesiatke sa to dá čakať/, tak to bude super. Ak jej výborne vyjdú štyri disciplíny, dokáže kompenzovať stratu, ktorú získa v hode loptičkou. Z Mišky akiste do budúcna nebude žiadna viacbojárka, keďže ona nie je rozhodne žiadne šprintérske žihadlo. Ale minimálne pekný výsledok v tejto disciplíne disciplín by mohol svedčiť o tom, že aj budúci bežci a bežkyne sa môžu pripravovať všestrannou formou tréningov a nemusia dokola točiť kolá a rovinky na dráhe.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *