Ekipáci skvelí v Holíči, ale najlepšia bola osemročná Andrejka!

Holíč (8. 9. 2018). Vyzerá to, že sa veci hýbu k lepšiemu. Ešte takto v lete sme mali hlavu v smútku z biednych výkonov našich ekipákov, ale v septembri už je všetko inak. Dá sa povedať, že sa našim bežcom darí a to nás veľmi teší. V minulom článku sme stratili pár strán o Timke a Miške, našich žiačkach. Teraz je treba spomenúť ostatných.

V piatok i v sobotu bola väčšina našej skupiny na pretekoch. Okrem Mišky a Timky, teda dievčat, ktoré ako jediné pokračujú v rozbehnutej dráhovej sezóne, sa ostatní členovia už vydali na cestu kondičnej prípravy. Kým je však teplo, tak striedajú vytrvalostné tréningy s rýchlostnými, lebo neradno úplne vypadnúť z tempa.

Prvý piatok v školskom roku je tradične zasvätený v Malackách Večernému behu zdravia. Mal byť akousi rozcvičkou pre Zuzku, Mareka a Kuba, ktorí pokračovali v súťažnej anabáze aj na druhý deň v Holíči. Bežali aj Jakub Valachovič a Lukáš Dóka, ktorí nemali cez víkend preteky. V stručnosti sa dá povedať, že všetci odbehli veľmi slušné výkony.

V piatok sa predviedol najmä Jakub Kopiar, ktorý prekonal určitý míľnik v kariére. Zdolal svojho kouča Jakuba Valachoviča, ktorý Kuba v závere dvojkilometrovej trate rozhodne nešetril. No ani razantný útok staršieho Jakuba na toho mladšieho nestačil. Nepamätáme si v histórii týchto tradičných pretekov podobný dramatický záver. Je pravda, že Jakub sa nestihol ani poriadne rozcvičiť, keďže šiel ešte zaparkovať auto bližšie k cieľovému zámockému parku a mal zhruba pätnásť minút na strečing a abecedu. Bol tiež unavený po náročných tréningoch, keďže už začal prípravné obdobie. Ale náročné tréningy má aj Kubo Kopiar. Po štarte na zhruba dvojkilometrovej trati to vyzeralo, že dokonca obaja chalani Jakuba deklasujú, keďže šli veľmi razantne dopredu. Asi najťažšia časť celého behu je prudké, hoci krátke stúpanie po nadchode ponad koľajisko, po tzv. slimáku. Potom nasleduje pasáž po zámockom parku a trať sa stáča dolu k cieľovému bodu – mestskému štadiónu. Na dráhe (možno do budúcna tartanovej) sa beží posledných zhruba 280 metrov do cieľa. Práve na štadióne to bolo najzaujímavejšie. Jakub v stúpaní vymazal náskok chlapcov a pri vbiehaní na dráhu im dýchal na krk. Marek záverečný finiš nezvládol a Jakub okolo neho prebehol. No Kopiar sa zaťal a svoj maličký náskok udržal. na to, že chlapci mali mať iba rozcvičku, nechali na trati všetko 🙂

Na druhý deň obaja podali slušný výkon aj na deväťkilometrovej trati v Holíči. Ukázalo sa, že Markos ušetril v piatok viac síl a prekvapivo zdolal svojho tréningového kolegu zo skupiny Kuba Kopiara o päť sekúnd. Chlapci vzorne bežali väčšinu trate bok po boku, v závere sa Marek utrhol vo finiši. Výraznejšie zaostali za Martinom Kučerom z Brna, ale to je súper, na ktorého si nemohli trúfať. Marek naňho stratil 44 sekúnd.

Konečne sa nám prebrala dorastenka Zuzka Švejdová, ktorá prežíva katastrofálnu sezónu plnú sklamaní a problémov. S ústupom hlavnej peľovej sezóny sa lepší aj jej astma. Pravdaže, predpokladáme, že jej pomáhajú aj lieky. Veď napokon v pondelok 17. septembra ju čaká vyšetrenie, tak sa uvidí, ako napreduje. Opticky asi dobre. V zámockom parku v piatok dobehla suverénne na prvom mieste medzi ženami. Bežala za ženy, ale nemala konkurenciu ani tu. Na štadióne predviedla ešte pekný finiš. Podobne dobre bežala aj v Holíči. Zvolila si pre seba kratšiu ženskú trať na 4,5 km, keďže sa sťažovala na to, že ju škriabalo v hrdle. Nachladnutá nebola, skôr pripisujeme tieto pocity jej problémom s astmou. Ale evidentne sa jej behá lepšie, keď túto dištanciu zvládla za 17:52 min. Donedávna by jej tempo 4 min na kilometer robilo obrovské problémy, teraz šla ešte rýchlejšie a cítila sa fajn. Vyhrala. V týždni potom absolvovala kardiologické a záťažové testy a jej kondícia bola označená za veľmi dobrú. Už dávnejšie mala pekné výsledky aj v laboratóriách Národného športového centra, tak veríme, že sa Zuzka už chytí a zabudne na tie bezprizorné týždne z posledného obdobia.

Vo veľkej nádhere behá na jeseň Laura Holická. Naša najmladšia žiačka je rýchla, pekne skáče do diaľky, tento rok už je schopná atakovať aj štyri metre. Ale je aj vytrvalá, čo nás zaskočilo. V piatok bežala večerný beh neskutočne, dobehla ako tretia medzi ženami, ona sama reprezentovala kategóriu piatačiek a šiestačiek. Vyhrala ju s veľkým náskokom, v závere predviedla neuveriteľný finiš. Z Laury rastie šťuka atletických oválov, bude vedieť aj prekážky a keď naberie sebavedomie, bude zvládať aj ťažké súboje na stredných tratiach. V Holíči bežala na druhý deň tiež senzačne, keď dokázala zdolať druhú súperku v cieli o štyri sekundy. A to je dosť na to, že sa bežalo na relatívne krátkej, 450 metrovej trati. Laura behá vo veľkej pohode a je radosť sa na ňu dívať.

A stojí za zmienku neuveriteľné vystúpenie malej Andrejky Mrázovej. V našej detskej skupine sa profiluje pár dievčat, ktoré už v rannom veku milujú behať na dráhe kolieska. To je podľa našej mienky jedna z najodpornejších činností, maximálne nezáživná a otupná. A predsa – baby Hanka Hladíková, Alicka Vavricová, či spomínaná Andrejka Mrázová sú vo svojom detskom veku veľmi vytrvalé a ľúbia behať. Máme v skupine prevahu detí, ktoré sa profilujú skôr do rýchlosti a na skoky, prípadne na hody, ale v týchto troch vidíme zárodok budúcej ekipy. Andrejka svoju vášeň pre behy demonštruje zo všetkých dievčat najviac. V podstate sa jej hodnotový rebríček dá zhodnotiť asi takto. Jej veková kategória beháva obvykle na Záhoráckom detskom bežeckom pohári 200 m – to je nutné zlo. Potom sa začína zábava – súťaže starších žiačok na 800 m alebo lepšie – súťaže dorasteniek obvykle na 1500 m. To je niečo pre ňu – na to sa teší. Bezvýhradne obdivuje Zuzku, Mišku a najmä Timku – takže vlastné ekipáčky sú samé sebe vzory a idoly. Pre autogram netreba chodiť ďaleko 🙂 Ale načo autogram, keď s nimi môže behať. V Holíči dosiahla vrchol (aspoň dúfame) svojich chúťok.

 

Už to aj na náš vkus začína zachádzať priďaleko, ale Andrejka sa zabáva. Chcela bežať ešte dva kilometre dorasteniek. Štartovalo sa spoločne s hlavným bežeckým polom dospelých. Tento detail je veľmi dôležitý. Na otočke pre dorastenky – teda po jednom kilometri, došlo k akejsi nezhode, chybe. Andrejka sa proste neotočila a nenabrala požadovaný smer späť do cieľa, ale bežala ďalej s hlavným poľom. Možno si uvedomila svoju chybu, ale zistila, že to je vlastne náramná zábava a tak si bežala svoje. A možno ju aj mrzelo, že aj na trati deväť kilometrov jestvuje čosi také otravné, ako otočka. Bežala späť do cieľa. Zatiaľ v priestoroch cieľa prebiehalo mohutné pátranie po Andrejke Mrázovej. Jej mamine, tiež Andrejke, zrejme odľahlo, keď videla svoje dievčatko v oranžovom drese dobiehať hlavné preteky.

Teraz to najlepšie 🙂 Andrejka ani raz nezastavila, ani raz neprešla do chôdze. Keď sme sa jej na toto pýtali, tak sa na nás dívala štýlom – prečo by som ako mala kráčať, čo si o mne myslíte??? Dobehla to celé v kuse. V čase pod hodinu!!! Obsadila v kategórii dorasteniek na „dva kilometre“ suverénne posledné miesto za čas 58:31 min. Keď sa pozrieme do výsledkov, tak v hlavnom behu na deväť kilákov ešte porazila štyroch mužov a šesť žien. Ukázalo sa, že sme mali oprávnené obavy – Andrejka spomína na svoj zážitok s maximálne pozitívnymi emóciami a my už máme pomaly výčitky, že chceme po Andrejke, aby na detskej atletike šla na rozklus 500 m. Je to paráda, brániť deťom, aby nebláznili a nešli behať dlhé trate. Radosť k vytrvalosti je daný asi podobne, ako k rýchlosti alebo ku skokom. Len si to mnoho ľudí nevie predstaviť a myslí si, že deťom dlhé trate škodia. Neškodia. Nepočúvajte hlasy zdola. Akurát je v neskoršom detskom veku dôležité vysvetliť deckám, že neustále točenie vytrvalosti nerozvíja veľmi dôležité rýchlostné parametre a bez tých sú bežci dnes stratení. To je však level, na aký ešte v prípade Andrejky máme čas také 2-3 roky – zatiaľ sme radi, že vytrvalosť ju a aj iné baby, baví.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *