Pred Tatrami sme vyhrali všetci a všetko :)

Marianka (29. 9. 2018). Posledný deň pred odchodom na tatranský kondičný kemp sme strávili na súťažnej báze. Väčšina ekipy sa predstavila v Marianke, kde sme stavali dve trojčlenné štafety a dvaja naši bežci súťažili aj v Senci. Treba dodať, že sme všetci vyhrali.

Radi sme prijali ponuku riaditeľa Mariatálskeho štvanca Jána Döményho zúčastniť sa. Pravdou je, že už dávnejšie sme plánovali bežať terénne štafety v Marianke, telefonát od Jančiho celú vec iba rozhodol. Marianku poznáme, často stadiaľto vybiehame na lesné karpatské chodníčky – či už na Malý Slavín, Svätý alebo Malinský vrch. Jakub Valachovič s Kubom Kopiarom tu absolvovali aj štafetové preteky v drese Beháme.sk. Tento rok sme si povedali, že zložíme štafety sami, keďže máme mnoho členov s pomerne dobrou výkonnosťou. Mali sme najvyššie ciele.

Štart i cieľ je v Marianke na futbalovom ihrisku, väčšina trate sa však beží v kopcoch nad ním. Ide o zaujímavú trať, kombináciu červeného a žltého chodníka, s mnohými zbiehaniami, ale aj výbehmi. Okruh meria 5,5 km. Mužské trio mal rozbiehať majster Slovenska v stípli Jakub Valachovič, na druhom úseku bežal tohtoročný trojnásobný majster Slovenska v dorasteneckých behoch na 1500, 3000 i 2000 m prekážok Marek Ondrovič, finišmanom sme určili Jakuba Kopiara, taktiež trojnásobného slovenského šampióna z behov na 3000 m, 5000 m a 10 000 m. Vyhrali sme pomerne jasne, hoci ešte ani po druhom úseku sme neboli prví. Pred nami mala náskok štafeta Run For Fun, avšak tá mala na poslednom úseku ženu Luciu Kovalančíkovú a dalo sa pravdaže predpokladať, že tú Kubo predstihne. Oni vyhrali súťaž mixov, my mužov. Nebolo to bez komplikácií, Jakub Valachovič bežal na svojom úseku pár metrov za Jozefom Pelikánom z Run For Fun. Peldo v jeden moment zle odbočil a Jakub, bez toho, že by bol kontroloval trať, šiel okamžite za ním. Chlapci si tak nadbehli asi 300 m a keď sa konečne vrátili na trať, museli obiehať niekoľko bežcov. Tí však neboli v štafete, boli to jednotlivci, čo bežali beh s názvom Malý štvanec (rozsahom kopíroval trať štafety). Takže sa napokon nič zásadné nedialo, do cieľa dobiehal prvý Pelikán, za ním už so stratou asi 30 sekúnd Valachovič. Nedarilo sa príliš Marekovi Ondrovičovi na druhom úseku, ktorý v jednom momente pri klesaní zle stúpil a dobehol so sebazaprením v najslabšom čase spomedzi všetkých troch Malačanov. Avšak spravili sme dobre, že sme dali na posledný úsek Kopiara, ktorý dosiahol zo všetkých z nás najrýchlejší čas a bezpečne doviedol náš tím do cieľa na prvom mieste. Čas 1:02:44 min by sme však mohli azda v budúcnosti ešte zlepšiť. Keď nebudeme blúdiť a nebudeme si „vytkýnať“ členky.

V súťaži žien to malo byť vyrovnanejšie, aspoň sme si to mysleli. Dali sme dokopy naše tri mladé baby – dorastenku a tohtoročnú majsterku Slovenska v stípli junioriek Zuzanu Švejdovú, žiačku a štvrtú z majstrovstiev Slovenska na 800 m Timeu Morávkovú a mladšiu žiačku, úradujúcu slovenskú šampiónku na 600 m Michaelu Salayovú. Neboli sme si istí, či sa nenájdu nejaké tri ženy, ktoré by zložili silný tím, ale napokon naše dievčatká vyhrali v hodnotení ženských štafiet ešte suverénnejšie, ako chalani. Tiež to nebolo bez komplikácií, Miška sa na prvom úseku taktiež na moment stratila, ale dokázala sa vymotať z lesných labyrintov a odovzdávala na prvom mieste. Výborne bežala druhá členka Timejka Morávková, ktorá nepoblúdila a ukázala, že už má v nohách pár tréningov v kopcoch. V cieli odovzdala čip, ktorý slúžil aj ako štafetový kolík, Zuzke. Tá ešte donedávna bola prechladnutá a v cieli sa posťažovala, že v kopcoch je ešte stále veľmi slabá. Nič to, veď najbližšie dva týždne v Tatrách veľa zmenia. Naše baby zbehli trať za 1:19:24 hod a suverénne vyhrali.

 

Suverénnym víťazstvom sa prezentovala v Marianke aj Laura Holická, naša najmladšia žiačka. Vyskúšala si beh na 400 m, premiérovo však bežala trať aj s chlapcami, keďže týchto pretekoch nebola rozlišovaná dievčenská a chlapčenská kategória. Všetci bežali spolu. Laura sa s tým však vôbec nemaznala a s veľkým náskokom porazila baby aj chlapcov a potvrdila, že je vo veľkej jesennej pohode. Behali tu aj naše deti z tréningov Spoznaj kráľovnú a behali dobre. Marek Išunin vyhral svoju kategóriu, Olivka Kováčová bola druhá, štvrtý dobiehal Riško Mráz, štvrtý bol aj Matúš Bachratý, z ktorého by možno do budúcna mohol byť ďalší člen ekipy. Ale bojovali aj ostatní – Andrejka Mrázová, Tamarka Kožuchová, súrodenci Mošovskí, Natálka Šarníková…

V Senci sa darilo Lukášovi Dókovi, ktorý vyhral vcelku bez problémov juniorskú kategóriu v behu na šesť kilometrov. Priemerné tempo 3:30 na kilometer je však veľmi pomalé a Lukáš ešte musí prejsť veľký kus cesty. O poznanie kvalitnejšie zrejme vyznelo víťazstvo Petry Turčekovej, ktorá porciu dvanásť kilometrov zvládla za 52 minút, čo nie je zlé. Pravda, najmä s ohľadom na to, že Peťa minimálne posledný mesiac bojovala s boľavou klenbou na nohe a musela navštíviť aj nášho fyzioterapeuta Miroslava Dlhoša.

Už v nedeľu sa Lukáš, Marek, Jakubovia a Zuzka vydali do Vrbova, obce s termálnym parkom, ktorá leží len na skok od Tatranskej Lomnice. Začína sa nám dvojtýždňové vysokohorské sústredenie, od piatka sa k tejto skupine pridajú aj baby Miška, Timka, Peťa a náš ďalší kouč Braňo Škoda, ktorý s nami tieto sústredká vždy rád absolvuje.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *