Ťažký týždeň malackej ekipy v Tatrách

Vysoké Tatry (12. 10. 2018). Už sme v Tatrách dvanásty deň a pomaly ideme do cieľa. Takmer každý deň robíme náročnú bežeckú túru po okolitých kopcoch a náramne nám praje počasie. Takéto podmienky sme tu ešte nikdy predtým nemali, a to vyzeralo teda najmä v utorok a stredu veľmi zle. Už teraz je zrejmé, že sa sem oplatilo prísť a celkom zrejme trhneme minuloročné štatistiky.

Bývame už ôsmym dňom v hoteli Litvor na Štrbskom Plese. Spoločnosť nám tu robia atléti z Plzne, Pardubíc, ale najmä vítkovická šprintérska partia pod vedením nášho kamaráta Petra Chasáka. Kúsok od nás v inom penzióne je ubytovaný kouč Jarda Vlček, videli sme tu behať hodonínsku bežeckú partiu, v Litvore býva česká bežkyňa Simona Vrzalová. Náš denný stereotyp je na prvý pohľad nudný – raňajky, dve hodiny váľania sa v posteli, potom niekoľkohodinový beh po kopcoch, ako welnes buď sauna alebo máčanie sa v termálnych parkoch, večera a spať. Lenže pri tomto počasí je to paráda, najmä naše tréningy v Západných Tatrách majú neopakovateľné čaro. Kým Vysoké Tatry sú charakteristické masívnymi štítmi, z ktorých ide strach a kamenistými dolinami, na západe sú omnoho príjemnejšie trávnaté bežecké chodníky. Tu naplno platí české porekadlo jednou nahoře, jednou dole, je tu dosť kopcov s nadmorskou výškou nad dvetisíc metrov. V praxi vybehnete napríklad na Baranec do výšky 2185 metrov, potom zbehnete opäť do nejakých 1950 m, by ste po chvíli opäť vybiehali na dvojstisícovku Smrek 2072 m. Potom sa dlhšie pohybujete v dvoch tisícoch, nasleduje výbeh na Plačlivô 2125 m a hrebeňové prechody zhruba stále vo výške 2100 m. Neskonalá krása a asi to najlepšie, čo môže vytrvalec na Slovensku mať. Pravda, pokiaľ sa vaša príprava neodvíja v štýle tempovej práce okolo Štrbského plesa, ktoré leží v chabej výške 1300 m. Domnievame sa, že tých pár hodín strávených každý deň vo výškach nad 1500 m, nevraviac potom o tých dvojstisíckach, musí mať aspoň s odrazom na najbližšie týždne význam. Dokonca aj nepopulárne zbiehania majú svoj veľký význam. Na nestabilnom povrchu sú naši ekipári de facto celé hodiny nútení pracovať v akomsi „skipingovom“ režime, na členky je to výborná vec. Potom to cítime, keď zbehneme do nižších polôh a máme pred sebou nejaký mierny kopček. Ten si vychutnávame ako malinu. Dievčatá Miška Salayová a Timejka Morávková sú už teraz niekde úplne inde, ako keď vlani ukončovali sústredenie. Aj kondične, aj technicky, aj disciplínou. Kým vlani sme u nich bojovali s vecami, ako stravou a lenivosťou, tento rok plne chápu, že na sústredenie sa nechodí spať a jesť, ale pracovať. Najviac tu má odbehaného za tie všetky dni Zuzka Švejdová a Luki Dóka, obaja vyzerajú veľmi dobre. Peťa Turčeková s nami dala pre školu len dva dni, ale aj tak cítila na tréningu v Karpatoch silu a lepší výkon. Marek Ondrovič tu zápasí s prechladnutím, napriek tomu v utorok vyhral krajské kolo v cezpoláku škôl na Železnej Studienke a s Kubom Kopiarom, ktorý bol druhý, postúpili ako jediní ekipáci na finálové preteky. My sme neboli úplne stotožnení s tým, že šli behať, radšej by sme ich mali tu v Tatrách a nie na nezmyselných školských pretekoch, ale chápeme, že zrejme chcú obhájiť vlaňajšie víťazstvo zo súťaže družstiev.

Od piatka sme tu porobili kus poctivej práce, uznajte sami:

PIATOK 5. 10. – 16 kilometrov, najvyššie body Bystrá lávka 2314 m (Kopiar a Valachovič 18 km a ešte k tomu Predné Solisko 2093 m), prevýšenie 1100 a 1300 m, čas vo výške okolo 2000 m 60 minút.

SOBOTA 6. 10. – 20 kilometrov, najvyšší bod Kôprovský štít 2363 m, prevýšenie 1300 m, čas vo výške okolo 2000 m 60 minút.

NEDEĽA 7. 10. – 22 kilometrov, najvyššie body Téryho chata 2015 m, Sedielko 2376 m, prevýšenie 1490 m, čas vo výške okolo 2000 m 150 minút.

PONDELOK 8. 10. – 16 kilometrov, najvyššie body Baníkovské sedlo 2040 m, Pchoľa 2167 m, Spálená 2083 m, Salatín 2048 m, prevýšenie 1480 m, čas vo výške okolo 2000 m 120 minút.

UTOROK 9. 10. – 19 kilometrov, najvyššie body Prostredná Magura 2050 m, Vyšná Magura 2095 m, Jakubiná 2194 m, Hrubý vrch 2137 m, prevýšenie 1535 m, čas strávený vo výške okolo 2000 m 120 minút.

STREDA 10. 10. – 15 kilometrov, najvyšší bod Slavkovský štít 2452 m, prevýšenie 1575 m, čas strávený vo výške okolo 2000 m 80 minút.

ŠTVRTOK 11. 10. – 22 kilometrov, najvyššie body Baranec 2185 m, Smrek 2072 m, Plačlivô 2125 m, Tri kopy 2136 m, Hrubá kopa 2166 m, Baníkov 2178 m, Jalovský Príslop 2142 m, prevýšenie 2100 m, čas strávený vo výške okolo 2000 m 180 minút.

Dnes máme na programe najvyšší bod Západných Tatier Bystrú /2248 m/ a potom ešte Bystré sedlo a slovensko-poľský kopec Blyšť. V sobotu nás čaká celodenný trip na Rysy a možno ešte zbiehanie na poľskú stranu, v nedeľu sa rozlúčime s Tatrami rannými výbehmi na Solisko a tempovkou na Predné Solisko. Po jednodňovom odpočinku budeme ešte týždeň brúsiť ľahšie kopčeky v bratislavskej časti Malých Karpát, potom už sa presunieme na rovinu, do našich borovíc. V novembri máme na pláne testy na spriroergometrii a jesenný vrchol – slovenský šampionát v krose.

 

 

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *