Halový úvod je optimistický, veríme v super zimu!

Bratislava (8. 12. 2018). Čakali sme rozpačitý halový úvod našich ekipákov, ale nebolo to napokon až také šedé. Prvá halová akcia s názvom Zo školských lavíc do haly Elán priniesla dokonca aj nejaké osobné maximá. Inak sa však ukázalo, že od nejakej formy sú naši bežci ešte ďaleko a december tak berieme ako „rozbiehací“ mesiac.

Veľmi vydarený beh predviedla hneď v úvode programu Timea Morávková na 500 m. Dosiaľ naša staršia žiačka nezbehla poriadny čas na tejto trati, nedostala sa ešte ani na čas 1:28 min a to bolo v lanskej sezóne akiste sklamanie. V Eláne však šla razantne dopredu od úvodných chvíľ a najmä vďaka nej bolo tempo od začiatku vcelku ostré.

Timka pekne dvíhala kolená a predvádzala esteticky zaujímavé divadlo. Hoci tvrdila, že pri vbiehaní do posledného kola už cítila náznak únavy, nebolo to badať. Naopak Malačanka dokázala ešte stupňovať tempo a napokon zvíťazila vcelku jasne, o dve sekundy a deväť stotín pred bratislavskou Barborou Halásovou. Inak aj ostatné dve baby, ktoré bežali, sú popredné žiacke bežkyne, tretia skončila ďalšia Bratislavčanka Mária Cápayová (10. miesto v tabuľkách na 800 m, lepšia ako Timejka) a štvrtá Humenčanka Ivana Švigárová (tá predbehla Timku na krose v Dudinciach). Timka tak zdolala tri solídne súperky, obe idú od januára do dorastu, kým Timka zostáva ešte rok v žiačkach. Jej kondičná stránka je, zdá sa, viac ako uspokojivá, za čo môže veľmi vydarená príprava v októbri a novembri. Timka potom ochorela tesne pred krosovým šampionátom, ale teraz už opäť dokazuje, že kondične je na tom najlepšie v živote. Však aby nie, nikdy predtým toľko nepobehala. Otázka je, ako na to budú reagovať jej rýchlostné vlákna.

Jej prvé dva behy na 60 m v halovej sezóne neznesú ani pochvalu, ani zdrvujúcu kritiku. Pravda, v prvej sérii bežala iba podpriemerných 8,85 s, no v druhej trochu dvihla kolená a dala už lepších 8,77 s. Nie je samozrejme v takej rýchlostnej forme, ako vlani, keď si zbehla osobák 8,49, ale na tréningoch už sa ukazuje, že v januári sa vráti nie s letnou, ale ešte lepšou fazónou. Výrazne sa jej zlepšila práca členkov, napreduje silovo, technicky, koordinačne a, ako sme už spomínali, aj kondične. A Timka sa vcelku komfortne podrobuje našim prísnym ľadovým kúpeľom v sude, takže by sme chceli prejsť aj cez tradičné zimné nástrahy v podobe chorôb. Aby zase neronila slzy, ak ochorie dva dni pred majstrákmi.

Svoju daň si vybrali aj tri týždne absencií u Mišky Salayovej, ktorej už len ozaj pár dní zostáva do zavŕšenia jej účinkovania v kategórii mladších žiačok. Táto babenka nám za uplynulý rok narástla tak, že z najmenšej baby v skupine je najvyššia (ak nerátame Peťu). Je jasné, že jej musíme kúpiť už nové tretry i lyžiarky do bežiek, zo všetkého nám vyrástla. To sú však úsmevné starosti. Menej veselé bolo obdobie po návrate z Tatier.

Mišku rozboleli kolená a vyrazili jej aj zvýšené teploty. Zrejme ju riadne potrápili tatranské kopce, predovšetkým zbiehania z ostrých kopcov, ktoré kolená, už tak otrasené z dynamického rastu, nezvládli. Tak Miška tri týždne nebehala, reaktívna zvýšená teplota sa prejavovala dokonca po miernom posilňovaní alebo plávaní. Keď to vyzeralo najhoršie, začali sa veci dostávať do koľají. Miška začala trénovať, najprv každý druhý deň a hoci teploty a bolesti ešte zhruba dva týždne trvali, postupne sa jej uľavovalo. Zabrali výživové doplnky, ale aj tejping oboch kolien. V tomto čase môžeme s obrovskou úľavou konštatovať, že bolesti sa vytratili, teploty zmizli. Už sme chceli u Mišky na halovú sezónu rezignovať, netušili sme, ako dlho ju budú ešte tie kolená držať. Ale vyzerá to, že to Mišulka dá. Bola by to pre ňu rana, už prišla o novembrový krosový šampionát, nechce prísť aj o halové majstrovstvá.

V tomto kontexte sú jej slabšie tréningové a výkonnostné výsledky zanedbateľné. Miška sa tým, že vyrástla, musí opäť vyrovnať po viacerých stránkach. Zlepšiť koordinačné schopnosti, posilňovať stred tela a bude to mať ťažké aj v rýchlosti, keďže s vyššou postavou aj akcelerácia nie je taká, ako predtým. Miška je naozaj pomalá a vynecháva aj odrazové cvičenia, ktoré by inak zapájala. V hale sme preto od nej nič zásadné nečakali, ale verili sme, že trojstovku na úrovni 45 a kilometer pod 3:20 dá. Napokon to vyšlo tak fifty/fifty. V behu na tristo metrov sa ukázala jej slabšia frekvencia a túto trať šla ako typická vytrvalkyňa. Tým, že Miška vyrástla, aj opticky sa zdalo, že jej beh je veľmi pomalý. Možno mohla rozbiehať preteky rýchlejšie, v závere dokázala ešte mobilizovať sily, ale na nejaký dobrý čas mohla zabudnúť – bolo z toho 46,29 min.

V behu na jeden kilometer zhruba o dve hodiny chcela zaútočiť na svoje tréningové osobné maximum 3:18 min a začala výborne. Ešte aj šesťstovka vyzerala z jej pohľadu rýchlo, ale posledné dve kolá už bolo znať, že Miška toho má dosť a napokon len tak tak atakovala métu 3:20, bolo z toho 3:19,52 min. To ešte nebola ani zďaleka tá Miška, ktorá si beží svoju pohodu a ako šelma čaká na záverečné účtovanie. Nič sme jej však nevyčítali, nebola to žiadna hrôza, po dlhom výpadku sa nedali od Mišky očakávať zázraky z leta minulého roku. To, že je zdravá, je najdôležitejšie a my sme si istí, že už v januári bude naša atlétka lietať medzi staršími žiačkami. Ešte to bude vydarená hala napokon v jej podaní 🙂

Nedávny republikový majster v krose z Dudiniec Marek Ondrovič si v týždni pri šprintoch mierne natiahol zadný stehenný sval. Podobný problém mal celú minulú zimu, tentoraz ho chytil ľavý zaďák. Jožo Peldo Pelikán nám vravel, že u vyšších bežcov sa toto stáva a treba dávať pozor na úseky behané v maximálnej intenzite. Zatiaľ môžeme konštatovať, že tempá na rýchle bežecké medzičasy mu idú a je v takej fazóne, v akej ešte nikdy. Výrazne poskočil v technike, prejavuje sa to najmä v tom, že dokáže dlhší čas vykonávať vysoký rozsah bežeckého pohybu. Spevnel, zosilnel a hoci teda rýchlosť robíme sporadicky, tak sa aj zrýchlil. Pôvodne sme ho chceli pre ten „zaďák“ odhlásiť z trojstovky, ale Marek chcel ísť, s podmienkou, že využije túto trať len na lahodné rozbehanie sa. To sa aj stalo, vo svojom rozbehu dobehol posledný, ale s úsmevom na tvári, takže jeho čas 42,39 s treba brať s obrovskou rezervou. V behu na tisíc metrov potom zavelil k razantnému tempu a jeho medzičasy boli veľmi slušné. Pravda – nik s ním nebežal, tempo pretekov si udával sám a prebiehal štvrťku za 59 sekúnd, šesťstovku za 1:31. Isto mohol útočiť na svoj osobák 2:39,20 min, lenže to by chcelo v poslednom kole mastiť dvojstovku s maximálnym možným úsilím. A Marekovi tam celkom zrejme blikla tá kontrolka pri zadnom stehennom svale, nuž to nehrotil a do cieľa opäť dobehol s vypusteným záverom za 2:42,03 min. Jeho výkony potvrdzujú, že aj v hale môže podávať zaujímavé výkony, podstatné bude teraz nedráždiť zaďák a udržať aj Markosa zdravého.

Zmieniť sa musíme pravdaže aj o našom poslednom prírastku do skupiny. V októbri oslávil desať rokov Matúš Bachratý, ďalší bežecký objav z atletickej obce zvanej Závod. Vo svojom mladom veku disponuje obdivuhodnou kondíciou a vysokou mierou docility. Veľmi rýchlo chápe techniku behu, prekážok, frekvencie, členkových zostáv… A je podobný, ako ostatní chalani v našej ekipe, skúpy na slovo. Má to nesporné výhody, nikdy si nesťažuje a chce odmakať všetko, čo mu povieme. Keď mu naordinujeme, aby niečo nešiel, tak nejde, keď dostane na výber, či chce ísť alebo nechce, vždy ide. Dokonca s nami chodí do ľadových kúpeľov, čo vylúdilo údiv na tvári jeho rodičov, lebo ho majú zafixovaného ako zimomravého. Už má za sebou doteraz najlepší výsledok svojho krátkeho atletického angažmánu – piate miesto z majstrovstiev Slovenska v krose najmladšej žiackej kategórie. Motivácia mu vôbec nechýba, naopak – urobil ďalší veľký krok, ktorý mu pravda kvitujeme na celej čiare – odpálkoval futbal a chce sa venovať iba behaniu. Aby sme neboli takí zlí, musíme pravda pri všetkej úprimnosti (a sebazaprení) priznať, že dosiaľ svoju kondičku budoval zásluhou futbalových tréningov, akiste by nebol teraz tam, kde je, ak by dosiaľ nič nerobil.

Za krátky čas, čo Matúš s nami trénuje je zrejmé, že treba uňho rozvíjať primárne rýchlosť pred vytrvalosťou, napokon, ako u každého mládežníckeho bežca. Máme čo robiť, ale jeho prvé dva merané časy na 60 m v hale Elán nie sú žiadna tragédia. V prvej sérii Matúš bežal 9,96 s, no už v druhej sa dostal na 9,79 s. Blíži sa k Laurinke Holickej, našej ďalšej najmladšej žiačke, ktorá má osobák 9,66. Matúš na začiatku nemal rozhodne na to, aby rýchlostne Laure stíhal, ale čoskoro bude. A keď po vleklých zdravotných problémoch začne aj Laurita pracovať, bude mať po svojom boku výborného sparingpartnera. Matúš ešte viac, ako na šesťdesiatke, potešil naše rady svojím výkonom v behu na tisíc metrov. Pravda, v jeho behu bolo more chýb, stále absentuje správna a aktívna práca rúk (nie je to však žiadna ázijská ženská hrôza, ak viete, o čom točíme…), pretlačenie ťažiska a najmä prepínanie odrazovej nohy. S týmito nedokonalosťami zbehol Matúš svoj úvodný osobný rekord 3:28,70 min a jasne vyhral. Zaradil sa hneď na tretie miesto priebežných tabuliek najmladších žiakov na tejto trati. Náš chalanisko pritom začal v hale opatrne, ale možno fajn, lebo najväčší súper Róbert Štercel z Nových Zámkov evidentne začal prirýchlo a v polovici trate naňho doľahla riadna kríza. Matúš okrem tohto chlapca zdolal ešte štyroch mladších žiakov, Michalovčana Dávida Bujdoša dokonca takmer na cieľovej čiare, čím ešte okorenil svoj vydarený beh. Jeho rodičia prežívali miernu eufóriu, keď dve kolá pred koncom Matúš prestal byť stopér, ale stal sa z neho forvard (nech teda vytiahneme trochu tej futbalovej terminológie). Môže byť spokojný, ale on má ešte toľko rezerv, že ak by sme chceli, tak z neho do leta vytrieskame výkony pod 3:10 min. To samozrejme nechceme, ale časy pod 3:20 min sa pokojne môžu stať realitou. Avšak kto nás pozná, tak vie, že Matúša budeme najmä posielať do blokov, aby behal krátke trate, bude samozrejme trénovať prekážky, ešte si s Laurou užije kopec atletickej srandy. Hoci sa emocionálne prejavuje len minimálne (ako Kubo Kopiar), evidentne ho to teší.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *