Pekná kyjovská previerka – najmä Marek to rozbalil!!!

Kyjov (26. 12. 2018). Vianočná previerka našich možností a schopností sa odohrala tradične 26. decembra v Kyjove. Tých vianočných behov uprostred sviatkov plných gýču a obžerstva príliš veľa nie je, navyše v Kyjove sme vždy radi vítaní a máme tu množstvo priateľov, s ktorými sa vidíme po celý rok, na ceste i na dráhe. Celkovo sedem ekipáckych mien prišlo do Kyjova testovať svoju formu.

S nástupom nového roku by sa očakávalo, že predovšetkým tá časť skupiny, ktorá sa pripravuje na halové preteky, sa bude nadychovať k pretekovej forme. December možno z tohto pohľadu považovať za prázdne obdobie, v ktorom sa stretáva ešte únava z prevažne vytrvalostných mesiacov október a november a rýchlosť naskakuje pomalšie. Takže, aby to celé nejako klaplo do seba, obvykle treba v decembri a začiatkom januára trpezlivo čakať, veľa času venovať životospráve a odpočinku. Sme radi, že tak vidíme u halových ekipárov. O poznanie slabšie sú na tom tí, ktorí halu vynechávajú, doplácajú najmä na únavu, keďže majú podstatne vyššie dávky tréningov, ako ich haloví kolegovia. Kyjov to ukázal v plnej nahote.

Predovšetkým dorastenka Zuzana Švejdová aj vinou dvoch týždňov choroby a antibiotikovej liečby opäť spadla kondične na samé dno. Je neuveriteľne smutné, ak vidíme, že na pretekoch dostáva výprask od žien, ktoré sa behať vlastne nikdy nenaučili a s tou cestou sa de facto iba bijú. Zuzka po tejto stránke je elegánka, ale energia a sebavedomie, ktoré bývali u nej vždy silnou stránkou, sú teraz niekde preč. Treba povedať, že po návrate z Tatier a celkovo po horskej jesennej príprave, už Zuzka vyzerala dobre a predviedla pár slušných pretekov. Potom ochorela a tak môže začínať odznova. Ak je Zuzka chorá a vyradená na dlhý čas, je to isto aj chyba trénera, keďže nie je dostatočne prísny a nekontroluje, či zverenkyňa naozaj venuje maximum času na odpočinok, životosprávu. Počas Vianoc, keď Žužu nemusí chodiť do školy (inak to bratislavské štúdium jej tréningovým parametrom akiste nepridáva a opäť sa ukazuje, že ísť na športové gymnázium bola veľká chyba, o ktorej sme vedeli už vopred…), sme ju opäť vzali do parády a máčame ju po tréningoch v sude s ľadovou vodou. Treba povedať, že Zuzka zatiaľ plní všetky pokyny na jednotku a pokiaľ to tak bude robiť aj v druhom školskom polroku, bude to lepšie. No, všetky nie, ale nebudeme to tu rozpisovať, dôrazne bola na nejaké veci upozornená, takže náprava akiste nastane.

K jej samotnému výkonu v Kyjove už sa nedá veľa povedať. Prvý raz v Kyjove bežala náročnú ženskú trať, ktorá len málokedy vedie rovinou, v podstate je to stále hore, dolu. Ale jej čas 35:32 min na trati 8,2 km je tragický, priam hrôzostrašný. To je v podstate ľahký klus, hoci Zuzka tak rozhodne nevyzerala. Momentálne niet jednej oblasti, v ktorej by Žužu vynikala, tým, že sa zamerala viac na vytrvalosť, poklesla jej rýchlosť, pričom vytrvalosť jej taktiež hore nejde. Veríme, že sa už konečne stabilizuje aj jej telesný vývoj a v druhej polovici prípravného, a treba povedať dlhého prípravného obdobia, jej výkonnosť pôjde hore. Nižšie už sa ísť ani nedá.

Na to, čo predviedol mužský bežec Jakub Valachovič na svojich posledných pretekoch, ktorými bol krosový slovenský šampionát v Dudinciach, bol kyjovský výkon iba nepodarený pokus o žart. Náš bežec od začiatku bežal v kŕči a nebol schopný zo svojho behu vyťažiť viac, než iba štvrté miesto a slabý čas rovných 28 min. Treba povedať, že Jakub bol veľmi unavený, nielen z náročných dlhých tréningov, ale aj nie práve ideálnou životosprávou. Po pretekoch si doprial trinásťhodinový spánok, čo je možno aj vyrovnaný osobný rekord v tejto, mierne odlišnej disciplíne. Na samotnej trati bol o minútu a deväť sekúnd pomalší, čo je značný prepad oproti jeho maximu v Kyjove.

O poznanie lepšie si počínal junior Jakub Kopiar. Síce mu už chýba do konca svojej juniorskej anabázy necelých päť dní, ale aspoň by sa mal rozlúčiť štýlovo. V Kyjove bežal svoju premiéru na mužskej trati a dosiahol celkom slušný štartovací osobný rekord 28:09 min. Do posledných chvíľ naháňal svojho staršieho kolegu Valachoviča. A hoci sa umiestnil piaty v mužoch, nebol spokojný, vravel, že sa mu bežalo ťažko. Aj on, ale aj Zuzka, boli isto unavení. V prípravnom období môže byť bežec unavený, všetky tieto cestné behy berie skupina, ktorá nebude bežať v hale, iba ako súčasť tréningu.

Trochu inak treba pozerať na tých, ktorí sa už onedlho zapoja do halových súbojov. Najlepšie je na tom, čo sa týka formy a bežeckého prejavu akiste Marek Ondrovič. Ten je momentálne evidentne najlepší člen našej bežeckej skupiny a hoci mu to skromnosť neumožňuje v plnej miere pocítiť, isto si to aj uvedomuje. Zosilneli mu nohy, dokáže dlhší čas pracovať vysoko efektívne, keď rozbalí svoj dlhý krok, majú súperi problém. V Kyjove dokazoval svoju formu v plnej kráse, keď si na spoločnej trati dorastencov a juniorov vylepšil osobný rekord na 3,4 km o rovných päťdesiat sekúnd. Od začiatku si šiel za svojím, iba člen hodonínskej tréningovej partie Jan Karafiát s ním držal krok. Treba jeho výkon rozhodne oceniť, aj jeho celkový prístup k tréningom. Spomíname si, ako sme nad Honzom lámali palicu, keďže ako mladší bol na bežca podľa našej optiky ťažký, urastený. On však zhodil pár kíl a vyzerá rozhodne lepšie. Ak by na štarte nebol Marek, Honza by mal traťové maximum na tejto vzdialenosti. Jeho čas 10:37 min je tu oproti minulým ročníkom akiste najlepšie, len vlani tu víťaz bežal čas 10:55 min, predtým nikto nedal pod jedenásť (ani Kubo Kopiar, ktorý sa tu dostal len na čas 11:12 min). Karafiát však v závere nedokázal stíhať Marekovi, ktorý práve využil strmé klesanie z kopca a dokázal natiahnuť svoje dlhé nohy. V cieli mu namerali 10:35 min, čo je posun aj o dvadsať sekúnd oproti doterajšiemu najlepšiemu času na kyjovskej trati. Rezultát je zrejmý – Marek nemá problém bežať trojku hlboko pod desať ani na ceste, mal navyše na trati dve náročné stúpania. Na dráhe by to bol isto atak času deväť minút. Náš chalan môže vcelku smelo hľadieť na rok 2019, do ktorého už vstúpi ako novopečený junior. Budeme mu držať palce.

Veľmi dobré výkony predviedli v Kyjove aj mladšie ročníky. Predovšetkým Miška Salayová, ktorá sa v roku 2019 zaradí medzi staršie žiačky, prežívala pomerne emotívnu a ťažkú jeseň. Najprv výborne zvládla tatranské sústredenie a aj prvé dni po ňom behala ako gazela. To všetko len na to, aby ju neskôr rozboleli kolená a vystavili jej stopku na tri týždne. Miška doplácala na to, že sa za uplynulý rok vytiahla o vyše desať centimetrov, jednoznačne prerástla Timku aj Zuzku. Ak sme si mysleli, že bude čoskoro veľmi akcelerovaná, tak sme trochu podcenili fakt, že jej telesná schránka môže byť aj ľahko zraniteľná. Tie kolená to ukázali jednoznačne, okrem silných bolestí mala Miška aj večer zvýšenú teplotu. Bolo isto fajn, že sme jej na tie tri týždne doslova zakázali behať, hoci ona bola schopná prosiť aj na tých jej boľavých kolenách, aby mohla aspoň klusať. Miesto toho dostala výživové doplnky, wobenzym a najmä veľa času na odpočinok. Abstinenčné príznaky od nedostatku behu si potom doma „vyžierala“ jej maminka, ktorá už sa nemohla dočkať, aby jej dcéra mohla vybehnúť a psychicky sa vrátila do pohody. Miška to skúsila po troch týždňoch, bolesti ustupovali a časom aj teploty. Čoskoro sa zdalo, že je všetko OK. Lenže to si potom baba mierne natiahla zadný stehenný sval, keďže po tom jej raste má väčší problém aj v strečingu. Opäť pauza, opäť návrat do tréningu a bum – pošmyknutie sa na ľade – a zase pár dní stopka pre silno narazený lakeť. Takto nám Miška striedavo trénovala/netrénovala a na tréningoch konštatujeme, že najmä po rýchlostnej stránke je ešte veľa, preveľa vecí, ktoré treba lepšiť.

Ale na pretekoch v Kyjove príjemne prekvapila. Bez viditeľnej snahy za každú cenu dobehla beh starších žiačok jasne prvá. No, úplne jasne nie, na chrbát jej dýchala naša druhá baba v skupine – Timka. Ale Miška vyzerala veľmi dobre, dve kolá okolo parčíku pri kyjovskom gymnáziu zvládla parádne a aj v závere mala najviac síl. Dobehla zarovno s tretím chlapcom, o dva roky starším Aďom Duchoslavom z Holíča. Miška bežala 6:24 min na trati 1700 m, rýchlejšie tu bežala iba v roku 2014 Barbora Elblová za 6:15 min. Miška je však ešte stále mladšia žiačka, má dva roky na to, aby tu ten čas ešte stenčila. O to však nejde, jej výkon dokazuje, že ak už si konečne vybrala smolu na všetky bolesti a bude teraz dlho zdravá, tak môže s plným priehrštím sebavedomia hľadieť aj na ďalšie dva roky v kategórii starších žiačok.

Veľký progres v kondícii zaznamenala tento rok Timejka Morávková, ktorá to potrebovala ako soľ. Posúďte sami, jej vlaňajší víťazný čas v Kyjove 6:44 min tento rok skresala na 6:27 min, pričom za svojou kamoškou z ekipy Miškou zaostala iba tri sekundy. Aj to preto, že Timka nezavelila k razantnejšiemu záveru, ako by sa patrilo. Ale celý čas bežala po boku svojej, akoby sestry 🙂 Kontrolovala si pozíciu a keďže sa na tréningoch už zlepšuje aj po rýchlostnej stránke, tešíme sa na jej výkony v hale. Obe baby predviedli veľmi pekný, technicky vyspelý beh a šla z nich pohoda pred behom aj po ňom. Mať v skupine takéto žabky, ktoré si preteky a možnosť behať naplno vychutnávajú, je potom aj pre ich okolie psychická vzpruha 🙂

No a na dôvažok možno najväčšie prekvapenie dňa – skvelý výkon desaťročného Matúša Bachratého. Ten behá ako z partesu a lepší sa každým tréningom. Treba povedať, že na desať rokov nevyzerá, ale zase nejaký obor, evidentne vyspelejší oproti svojim rovesníkom, to tiež nie je. Je to proste všestranne šikovný chlapec, ktorý už sa oťukáva v našej skupine a zistil, že sme partia veselých a u podaktorých platí, že aj bláznivých ľudí. Navyše ho veľmi motivujú už jeho počiatočné úspechy, pripomeňme, že Matúš vybojoval piatu priečku na majstrovstvách Slovenska v cezpoľnom behu v Dudincich v kategórii chlapcov 2007 a 2008. V tejto kategórii tak bude aj v roku 2019 a my tušíme, že sa mu bude o chvíľu veľmi dariť. Jemu sa už vlastne darí. Veď v decembri bežal v hale slušný čas 3:28 na kilometer a to ešte v jeho behu bolo množstvo nedostatkov. Inak sa rýchlo lepší po stránke rýchlostnej i technickej, pomerne skoro sa naučil prekážky, rád s nami cvičí aj náročné cvičenia na posilňovanie jadra. Je dobrý, je poctivý, je učenlivý. A v Kyjove dostal pokyn, ktorý sa rozhodol do bodky splniť. Mal si všímať oranžové chrbty našich dievčat Timky a Mišky a mať ich stále na dohľad. To mala byť záruka toho, že pobeží dobre. Znelo to jednoducho a v reále to aj jednoduché bolo – pre Matúša. Už sme minule písali, že Matúš dokázal na tréningu v kopcoch držať krok so Zuzkou a aj jeho čas v Kyjove na 1,7 km 6:35 min je fantastický.

Pre porovnanie, ako staršia žiačka tu taká Zuzka bežala za 6:50 a 6:33 min. Ona však bola vždy menšia a vyzerala omnoho mladšie, ako jej súperky. Lenže Matúš v desiatich rokoch začína výkonom na úrovni Zuzky ako staršej žiačky. Nás veľmi teší, že sme bohatší v ekipe o jedného takéhoto šikovného člena a tešíme sa aj na jeho výkony v roku 2019. Ešte podotkneme, že v chlapčenskej kategórii dobehol Matúš piaty, predčili ho traja pätnásťroční a jeden trinásťročný chlapec. Najbližšie z rovesníkov, desaťročný chlapec, skončil dvanásty, takmer minútu za naším desaťročným borcom. Tak to klobúk dolu.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *