Ekipáci sa učili na vlastných chybách. A že ich teda bolo…

Bratislava (8. – 9. 2. 2019). Tento pretekový víkend sa niesol prísne v znamení tréningového režimu. Pred majstrovstvami Slovenska sme sa rozhodli naše ekipácke nádeje otestovať na kratších disciplínach.

To sa samozrejme nieslo v znamení toho, že neútočili na popredné priečky, ale to je fuk. Halová sezóna je veľmi krátka, tu sa začne a hneď je aj koniec. Oblastný šampionát západoslovenskej oblasti tradične otvára svoje brány aj ostatným atlétom z iných oblastí a tak sa dalo čakať, že bude Elán nabitý. Aj bol. Ale usporiadatelia program stíhali pekne zvládať, za čo im patrí uznanie.

Treba povedať rovno, že sa nám výsledky zo soboty málili a skôr sme odchádzali roztrpčení, než veselí. Asi najslabší deň mala Timea Morávková, ktorá si nielen nevylepšila žiadny osobný rekord, ale problémy mala aj na štartoch a v technike. Ak boli toto preteky, ktoré majú za úlohu pretekára trochu schladiť a donútiť ho viac sa zamyslieť nad technickým prevedením, tak to boli presne preteky pre ňu. Timejka behala v pravde otrasne prekážky. Síce jej jedenkrát vyšiel krásne nábeh, ale aj včera v rozcvičke, aj dnes dokázala, že proste zatiaľ nechápe rozdiel medzi prebehnutím a preskočením. Možno ho aj chápe, ale nie je žiaľ toho času schopná myšlienku pretaviť v čin. A tak dnes začala skutočne biednym výkonom 10,80 s, ktorý neznesie ani mierne, nato prísne hodnotenie. Stačilo to na celkové dvanáste miesto. Ešte uvidíme, či Timejka pobeží prekážky aj na majstrovstvách Slovenska alebo dá prednosť hladkej šesťdesiatke.

O poznanie lepšie sa prezentovala na prekážkach Miška Salayová, ktorá však v hale naplno demonštrovala svoje neskutočne slabé štarty. Na prekážkach mala reakčný čas 0,203 a na hladkej šesťdesiatke 0,371. Aspoň na dvojstovke to bolo lepšie – 0,142. Na štartoch zapracujeme, ani Timejka dnes zrovna nepresviedčala svojou reakciou. Miška prekážky zvládla celkom pekne, bolo vidno, že techniku má dobrú. Jej čas 10,11 s je nový osobný rekord a postupne by mohla túto trať stiahnuť pod desať. Baby, s ktorými sa Miška bila na prekážkach vlani na mladších žiačkach, už pod desať behajú s prehľadom. To však súvisí najmä s tým, že v kategórii starších žiačok je o jeden rad prekážok menej a sú väčšie medzery i nábeh. Takže kým v mladších žiačkach sa Miška vďaka krátkym medzerám a dobrej prekážkovej technike držala na dostreľ, teraz už výraznejšie rozhodujú rýchlostné kvality. V tých už je poznať, že Miška nie je žiadna šprintérka. Dnes obsadila celkovo ôsme miesto.

A predsa sa od posledných pretekov pred dvomi týždňami posunula aj rýchlostne. To bolo vidno najmä v behu na 60 m. Miškine začiatky boli biedne, ledva to stačilo pod deväť a dnes aj pri mizernom štarte (viď. spomínaná reakcia) bežala veľmi dobre a dokonca si vylepšila osobné maximum – z 8,87 s vo Vyškove v máji 2018 skresala dve stotinky. Je to málinko, ale znamená to veľa – rýchlostne sa baba posúva a dúfame, že sa to prejaví najmä na dynamike záverečných metrov na osemstovke. Uvidíme, či bude mať Miška ešte možnosť v hale bežať 60 m, na dorast ju zrejme s takýmto slabým časom nevezmú a na žiačkach pôjde zrejme kombináciu 800 a 60 m prekážok. Timejka nepresvedčila ani na hladkej šesťdesiatke, jej behu chýbal ťah a v štatistikách jej svieti štartová reakcia, ktorej sa až ťažko verí – 0,549 s. V cieli mala čas 8,62 s, zrejme pri lepšom štarte by sa na ten čas dívalo lepšie, lenže to je keby… Timka by mala skúsiť šesťdesiatku bežať aj na slovenskom šampionáte, uvidíme, či ju vezmú na dorast. S týmto výkonom asi nie, tak potom zrejme až na žiačkach.  

Tak nás zaujímalo, ako sa predvedú na dvojstovke medzi dorastenkami. Vzhľadom na to, že tých pretekov je v zime naozaj veľmi málinko, sme chceli skúsiť aj dvojkilo, ktoré už baby nebudú mať v halovej sezóne možnosť bežať. Nebolo to zlé, ale na časy z leta dievčatká nedosiahli. Je však potešiteľné, že im až tak veľa nechýba a v lete by mali dvojstovky obe behať lepšie. Timka mala za úlohu dostať sa aspoň pod 28 sekúnd. Jej behu však chýbal dlhší krok a v cieli jej na prekonanie méty 28 s chýbalo štrnásť stotín sekundy. Je to však druhý najrýchlejší beh na 200 m u Timky, keďže vlani okrem tých skvelých 27,61 bežala už len 28,22 a 28,56 – všetky výkony vonku. V hale je to osobák. Miška si na dvojstovke počínala tiež nádejne, na rozdiel od Timky má elastickejší krok, hoci jej chýba rýchlosť. Ale časom 28,79 s sa dostala na dostreľ svojmu osobnému maximu z leta (28,57 s). Je to taktiež jej druhý najrýchlejší beh a halový osobný rekord, nuž s dvojstovkami sme boli celkom spokojní. 

Horšie to bolo v prípade Mareka Ondroviča, ktorého počas behu na 400 m opäť začal hnevať zadný stehenný sval. V týždni sa mu behalo dobre a tak sme sa rozhodli otestovať ho na štvrťke. Markos však zrejme stále cíti túto nešťastnú partiu tela, plus podvedome sa možno bojí do toho „šliapnuť“ naplno a bolo to vidieť. Celá jeho štvorstovka bola bežaná takticky a až v záverečných sto metroch sa chalan usiloval zabrať. Už to samozrejme nestačilo na prvého borca v rozbehu, iba na druhú priečku, avšak čas 54,45 s je pomalý. Je to na šľak trafenie, že Marek nemôže poriadne rozvíjať maximálnu rýchlosť, minulú zimu ho trápil zaďák na opačnej nohe. Dúfame, že keď sa mu stabilizuje rast (on ešte aj oproti vlaňajšku vyrástol o dva centimetre), tak aj šľachy a svaly spevnejú. Nie je to tak dávno, čo sme s jeho otcom riešili fakt, že Marek nepredĺži krok a nevyužíva svoje dlhé nohy efektívne. Minimálne v tomto urobil už obrovský pokrok a tak je najlepšie nechať Markosovi čas na to, aby aj jeho telo povedalo svoje. Je fajn, že aj napriek absencii maximálnej rýchlosti dokáže Marek rozhodovať preteky v závere. Budúci týždeň sa zúčastní majstrovstiev Slovenska dospelých v hale Elán (však kde inde???) a zrejme si vyskúša obe stredné trate – v sobotu 1500 m, v nedeľu osemstovku.

Lekciu z atletiky dostal ešte v piatok na pretekoch v hale najmladší žiak Matúš Bachratý. V behu na tisíc metrov sa snažil držať krok s o dva roky starším súperom Francescom Salazarom z klubu Šport hrou Bratislava. Prvé kolo za 35 sekúnd a štvorstovka za 1:10 sú už samé o sebe dosť rýchle na desaťročného chlapca, ale asi sťažka realizovateľné, ak má ešte pred sebou tri kolá. Matúšovi sme vraveli pred štartom, aby očkom vždy pozrel na svetelnú tabulu a bežal každé kolo zhruba okolo 40 sec, ale ako sa to už neraz stalo, naše odporúčania neakceptoval šiel si svoje. Navyše stále má veľký problém naučiť sa napríklad správne obliekať na preteky, postupne sa to naučí. Stále je to taký oplašený, neskúsený zajac na pretekoch, ktorý váľa jednu chybu za druhou. V tom kilometri už potom Matúš otrávene doklusal tie zvyšné tri kolá, isto mal ešte síl, ale psychicky bol už riadne vykoľajený. A to je dobre, lebo skúsenosti potrebuje. Čas 3:38,37 min je samozrejme veľmi slabučký a ani zďaleka neodzrkadľuje jeho možnosti, ktoré naznačil v decembri, keď bežal o desať sekúnd rýchlejšie. Inak Matúš bežal v piatok aj druhý beh, na 150 m. Napriek tomu, že skúšal simulovane štartovať, prvý raz v živote si vyskúšal aj to, aké to je predčasne vybehnúť z blokov. Našťastie, pri takýchto deťoch sa hneď nevyhadzuje a v druhom pokuse bolo na štarte všetko v poriadku. Matúš sa posúva aj po rýchlostnej stránke, čas 23,79 s bol druhý najrýchlejší spomedzi najmladších žiakov. A nie je to ani najhorší otvárak do tohto behu, Matúš už je rýchlejší na stopäťdesiatke, ako minulé leto jeho rovesníčka Laurinka Holická, čo je pozitívne. Cieľom na leto bude, aby sa Matúš dostal na dostreľ 23 sekundám. Postupne by to mohol dať.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *