Baby na pražskej generálke dobre i slabšie…

Praha (17. 2. 2019). Preteky a výlet v jednom. Dievčatá, staršie žiačky, Timea Morávková a Michaela Salayová sa vydali cez víkend 16. februára na preteky do metropoly Českej republiky. V hale Otakara Janderu na Stromovke sa konali otvorené majstrovstvá Plzenského kraja žiackych kategórií.

Pre naše baby to bol víkend, počas ktorého nemohli štartovať medzi svojimi rovesníčkami na Slovensku. Dôvod je jednoduchý a jeho opakovanie by bolo patetické – máme iba jednu atletickú halu. A v tej prebiehal slovenský šampionát mužov a žien, aj s účasťou nášho juniora Mareka Ondroviča. Baby síce mohli štartovať aj v ženskej konkurencii, ale radšej sme dali prednosť štartu s ich rovesníkmi, hoci nadmieru neznámymi. Vydali sme sa do Prahy, organizátori majstrovstiev Plzenského kraja umožnili štartovať nielen nám, jediným Slovákom v ten deň na Stromovke, ale aj mnohým žiakom a žiačkam z iných krajov. Videli sme tu dresy pražskej Slávie, Kolína, Bíliny, Jihlavy, Ústí nad Labem alebo ostravskej Poruby. To so sebou nieslo vyrovnané a dramatické súboje a kvalita pretekov zodpovedala zhruba celoslovenskej úrovni, možno ju prevýšila.

Baby možno mohli stráviť sobotu aj inak – mohli po príchode na hotel zostať na izbe, ľahnúť si, odpočívať si a pred desiatou ísť spať. Lenže minimálne Miška ešte nikdy v stovežatej nebola, nuž sme si povedali, že by mal byť tento výlet ozaj výletom. Profíci možno cestujú po svete a málokedy objavia čaro mesta, v ktorom súťažia. To je profesionalizmus, ktorý v žiackej kategórii nemá čo ešte hľadať. A tak sme v sobotu zvolili ešte prechádzku pražskými štvrťami Malá strana a Staré mesto. Prešli sme notoricky známy Karlov most, pozreli Staromák… Baby šli spať niečo krátko po polnoci, čo je samozrejme flagrantné porušenie večierky. Avšak tentoraz sa to dialo s naším dovolením, prišli sme aj za zážitkami. Pred majstrovstvami republiky to bude úplne iné.

Celý areál Stromovky nás uchvátil. Síce tréningový tunel, ktorý spája atletickú a vzpieračskú halu, je veľmi kratučký, ale to nás netrápilo ani najmenej. Pre parádne a teplé počasie sme ho nemuseli vôbec využívať. Hrejivé lúče nás doslova vyháňali na hlavnú atletickú dráhu pražského klubu Olymp, kde sa okrem nás takmer nik nerozcvičoval. Mali sme tu k dispozícii všetko, Miška sa tu luxusne mohla pripraviť na prekážky bez toho, aby musela riskovať kolíziu v tuneli. Hneď vedľa atletickej dráhy je tok tzv. Malej riečky, čo však nie je žiadna riečka, ale skôr umelý kanál, taký „apendix“ vltavského plavebného kanála. Napriek výrazným plusovým teplotám bol na hladine stále hrubý ľad, ktorý pripomínal, že ešte pred pár dňami panovali kruté mrazy. V parku Stromovka bolo rušno, okrem množstva vtáctva tu mali aktivity desiatky rodín a videli sme aj bežecké preteky, ktoré čítali na štarte niekoľko sto bežcov.

V globále sa dá povedať, že sa nám preteky vydarili, ale akiste dievčence cítili únavu z cesty, ako aj večernej, ba možno povedať už nočnej prechádzky po historickej Prahe. Viac sa únava prejavila u Timejky, ktorá síce zbehla halový osobák na 300 m, ale nejaké rapídne zlepšenie jej tohtoročného výkonu 43,57 s sa nekonal. V kvalitnej konkurencii sa Timka posunula o desať stotín dopredu a dala 43,47 s. Isto to mohlo a veríme, že aj bude lepšie. Škoda, že naša baba nebola v prvom behu, kde figurovalo šesť (hala O. Janderu má 6 dráh) príslušníčok klubu Škoda Plzeň. Baby bežali výborne, najlepšia z nich Valerie Dzurová za 42.09 s. Tento čas Timejka akiste v hale ešte nemôže atakovať, ale mohla sa aspoň vyviezť. Štartovali sme však mimo súťaž a tak sa nedalo rátať s tým, že baby budú nasadzované do behov, kde proti sebe bojovali atlétky Plzenského kraja. Timka zrejme doplatila na pomalšiu dvojstovku, keďže v závere mala ešte dostatok síl. To nie je zlé konštatovanie, ak bude po všetkých stránkach odpočinutá, mohla by trojstovku rozbiehať rýchlo a udržať ju až do záveru. Uvidíme. Na každý pád, časom 43,47 s obsadila v Prahe celkovo druhé miesto a v slovenských tabuľkách sa dostala opäť do čela, hoc len o chudobnú stotinku sekundy pred Trenčianku Líviu Hübschovú. Absolútne Timke nevyšiel beh na 150 m, v ktorom mala ideálnu šancu na rýchly beh. Poradie v tomto behu podľa časov bolo takéto: 19,95, 19,95, 20,12, 20,14, 20,58 a… Timejkiných 20,66 s. Dosť blbé, keď má baba osobák 20,29 s. Dalo by sa povedať, že toto bol ten úplne najideálnejší beh, v akom mohla byť. Timka mohla byť unavená, ale tento výsledok len potvrdzuje, že šprinty u nej nemôžu do budúcna hrať rozhodujúcu rolu, keďže je pomalá. Môže byť však solídne rýchla na osemstovku. V každom prípade, je to vo hviezdach, aké to ešte bude. Timka však nemala rozhodne so svojou stopäťdesiatkou dôvod byť spokojná.

Lepšie si počínala Miška Salayová, ktorá z pohľadu našich dievčat začínala deň. Čakala ju prekážková šesťdesiatka, nad plôtikmi chcela zbehnúť konečne pod desať sekúnd. Podarilo sa. Hoci bolo vidno, že Miška nie je žiadna šprintérka, prekážky jej idú a môže sa skôr, ako na rýchlosť, spoliehať na techniku. Vo svojom behu obsadila tretie miesto, časom 9,93 s. Osobáčik potešil. Jej výkon však nie je možné oficiálne zaradiť do tabuliek na prekážkovú šesťdesiatku, ktorá spĺňa štandardy slovenskej atletiky. Česi totiž majú vypísané vzdialenosti medzi prekážkami 7,50 m, kým my, odborníci na zlé a horšie rozhodnutia, 8,20 m. Takže na „slovenských“ prekážkach má Miška stále 10,11 s, kým na „českých“ už lepších 9,93 s. Príliš nás to nemrzí. Miška by mala vedieť podobný výkon zbehnúť aj na dlhších medzerách, skôr ide o to, že kratšie prekážky sú príhodnejšie pre široké spektrum žiačok, ktoré tak môžu lepšie využiť svoje technické kvality. Preto by sme boli všetkými desiatimi za to, aby sa aj u nás skrátili medzery. Keď sme takí úzkostliví na deti, že ideme rušiť majstrovstvá SR mladších žiakov (a ešte sa oháňame odborným diskusiami), tak by sme mohli brať do úvahy aj potreby starších žiakov a žiačok.

V behu na 800 metrov sme najprv zúfali, že Miška sa ocitla v druhom behu. Potom sme si uvedomili, že to je ideálne. V áčkovom behu súťažili „Plzeňáčky“, kým v druhom behu sa zišla konkurencia z okolia, všetky baby šli mimo súťaž. Ukázalo sa, že beh to bude po všetkých stránkach rýchly a ideálny pre Mišku. Tá sa však svojej role nezhostila úplne najlepšie. ba skôr naopak, z taktického hľadiska nepresvedčila. Hneď po úvode sa nechala otráviť tým, že ju niekoľkokrát surovo postrčila Thao Linh Dang z Bíliny. Baba, so zrejmými východoázijskými koreňmi ukázala, ako si vynucuje rešpekt a Miška v tomto ohľade mohla iba závidieť. Stále sa držala vpredu, ale v treťom kole prišiel osudný moment pretekov – únik neskoršej víťazky Šárky Somrovej z Kladna. Miška miesto toho, aby za ňou vyrazila, zostala v skupinke ostatných dievčat. Až v poslednom kole pridala, ostatné baby, vrátane Bílinčanky, ktorá ju tak nešetrne vyškolila, suverénne predbehla a hnala sa za Somrovou. Všetko neskoro, do cieľa dobiehala druhá v čase 2:24,47, kým Somrová bežala 2:21,77. To je čas o kúsok lepší, ako je Miškin osobný rekord. Isto sa mohla Miška svojej úlohy zhostiť aj lepšie a využiť rýchlu babu na útok na lepší čas. Somrová sa týmto výkonom dostala na deviatu priečku priebežných českých tabuliek, Miška je v slovenských druhá za Banskobystričankou Ninou Messerschmidtovou. Ich vzájomný súboj bude isto na majstrovstvách Slovenska zaujímavý. Miška sa oproti začiatku halovej sezóny zrýchlila a tak by mohla svoju rýchlosť využiť. Uvidíme. Praha bola generálka, ktorá tak úplne nevyšla, ale majstrovstvá Slovenska 2. marca budú už o niečom inom.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *