Ostrými ani náhodou, sobota v Bratislave obstála skôr, ako tréning…

Bratislava (6. 4. 2019). Preteky, ktoré boli z môjho pohľadu trochu nechcené. To bol prvý deň ČSOB víkendu v Bratislave. Prihlásil som ten istý tím (pravda okrem chúďa Laurinky, ktorá neustále bojuje so zdravotnými problémami) ľudí na tie isté disciplíny, ako aj vlani. Lenže týždeň pred pretekmi baby ochoreli (všetky, lebo však sú to sestry) a tak som si dnes vravel, o čo by bolo lepšie trénovať, ako zabíjať čas v Bratislave.

V atletike však ide aj o zážitky, nuž dobre. Tak sme obetovali tento víkend a budúci víkend zrejme vynecháme preteky a radšej si dáme poriadny tréningový dril. Už včera som spokojne mľaskal po tréningu na pieskovom kopčeku Filagória, keď baby Miška Salayová s Timejkou Morávkovou a aj Marek Ondrovič si vylepšovali osobné maximá. Viem jedno, v zime, keď je tuhý mráz, sa na tom kopci behajú rýchle časy, lebo piesok je zmrznutý. Ale to v tomto čase rozhodne neplatí, Už je teplo, piesok je sypký a napriek tomu to tí traja mastili v pravde krásne.

Ako prvý ekipák dnes začal súťaž Matúš Bachratý, jedenásťročný líder slovenských tabuliek najmladších žiakov na 600 m. Dnes mohol pekne vyhrať, ale spravil svoju typickú chybu, keď po štarte vybiehal maratónskym tempom a vzápätí sa pred neho pretlačilo na pätnásť chlapcov. Vysvetľoval som mu, že s takouto slimačou reakciou na štarte môže skončiť do budúcna ozaj jedine na tých maratónoch (dokonca aj tam som videl predčasné vybehnutie na štart, ale u žien…). Pokazil si celý ďalší priebeh súťaže, ďalších dvesto metrov musel mať súperov, ako slalomové bránky niekde vo Flachau. Po polovici trate (po trojstovke) sa dostal do čela a chvíľu viedol, ale väčšina energie, ktorú minul na to, aby sa predral do čela, bola fuč. V závere ho zdolal iný Matúš – Mikula a a náš Matúš bol sklamaný. Po minulom týždni opäť druhé miesto, toto ho však muselo mrzieť viac. Minulý týždeň na svojej slabšej, štyristo metrovej trati očividne nemal na súpera, teraz jednoznačne mal, ale pokazil si to sám. To je život športovca, chyby ho formujú. Tak veríme, že bude časom náš chalan vyformovaný dokonale.

Na výkon dievčat Mišky a Timky nemôžem povedať krivého slova. Obe dievčatá predviedli veľmi pekný, technický a ľahký beh a suverénne ukázali, že boli v štartovom poli starších žiačok najlepšie. V závere mala predsa viac síl Miška, ktorá osemstovku zbehla za 2:14 min a polepšila si oproti vlaňajšku o tri sekundy. Naopak, Timea si o sekundu pohoršila, z vlaňajších 2:16, ktorými tromfla vtedy aj Mišku, teraz mala 2:17 min. Timka šla vytrvalostne dolu, najmä po dávke antibiotík, ktoré musela brať uplynulý týždeň. Možno aj to bol dôvod, prečo som považoval dnešok za zabitý deň. Tie časy dievčat sú až príliš dobré, nuž je zrejmé, že trať bola, rovnako ako minulý rok, kratšia ako 800 m. Veď len pripomeňme, že Miška je držiteľka sezónneho žiackeho maxima na tejto trati na dráhe 2:19,30, nuž ťažko čakať, že by na asfaltke dala zázračne dolu päť sekúnd.

Sklamaním pre mňa bol beh na desať kilometrov. Vedel som, že ťažko môžem čakať nejaký výkon od Zuzky Švejdovej, ktorá napriek tomu, že prakticky od leta minulého roka obetovala preteky a len sa kondične pripravovala, sa nikam, ale absolútne nikam neposunula. Naopak, je to čím ďalej horšie. Síce prekonala tie hrozitánske problémy s dýchaním, keď dostala lieky na astmu, ale teraz sa pre zmenu z malého dievčaťa stáva žena a to „zoženštievanie“ so sebou prináša zákonité (verím, že iba momentálne) problémy. O týchto veciach sa obvykle nehovorí, lebo vraj to nie je korektné. Kašľať na korektnosť, toto je šport. Zuzka proste pribrala pár kíl a to je v behoch neraz fatálny hendikep. Príčin môže byť viacero, už som so Zuzkou tieto veci rozoberal a preberali sme viacero variant. Pre dlhodobo negatívne výsledky a určitú stratu dôvery z mojej strany aj prípadný odchod k inému trénerovi. Zuzka chce však zostať v našej skupine, tvrdí, že je jej u nás najlepšie a má tu najlepšie možné podmienky. Budúci rok by mala dostať v škole individuálny štúdijný program, takže by mala mať podstatne viac času na tréning. To, čo teraz má, je paškvil. Môže trénovať individuálne, po večeroch sama v lesoch, na poliach, bez skupiny. Tak to aj vyzerá. Tohtoročná sezóna bude pre Žužu ešte horšia, ako minuloročná, to bez debát. Uvidíme, či ju to nezlomí. Zatiaľ sa zdá, že je oveľa silnejšia na duchu, ako som si myslel, celkom evidentne silnejšia, ako ja, nuž som optimistom, hoci už len veľmi opatrným.

Dnes Zuzka ani nechcela behať. Aj ona bola chorá a necítila sa na desiatku, vravela, že nemá šancu pri jej súčasnej „neforme“ čokoľvek zbehnúť. Presvedčil som ju, aby šla a aby štartovné zbytočne neprepadlo, mala to mať, ako tréning. Aj to také bolo – desiatka za 43:42 min sa inak, ako tréning, nedá nazvať. Čakal som po polovici trate ešte horší čas, úprimne, neveril som, že tá baba dá pod 45 min. Napokon bola v druhej polovici rýchlejšia, tak aspoň jedno malinké pozitívum by tam bolo. Žužu obsadila v konkurencii žien šieste miesto, za svojím minuloročným časom zaostala takmer o tri minúty. To je tá najjasnejšia výpovedná hodnota.

Sklamal aj Marek Ondrovič, ktorý rozbiehal tempo svižne, dvojku za 6:10 a päťku okolo 16:40 min. Cieľ bol pokoriť hranicu 33 min, takže sa toho náš chalanisko zhostil na desiatke veľmi dobre. Bohužiaľ, v druhej polovici chytil krízu a potom už to nestálo za veľa. Keď sa ešte ani v čase 32:30 min neukazoval pri zbiehaní zo Starého mosta, vedel som, že to je stratené. Do cieľa síce pribiehal jasne prvý, keďže konkurencia na tejto trati bola diametrálne iná, ako ju nazval hlásateľ. Ten hovoril o veľmi vysokej úrovni, v skutočnosti sa táto desiatka konkurenciou nevyrovnala kde-akému dedinskému behu. Preteky boli síce veľmi dobre usporiadané, ale úroveň na desiatke bola veľmi, ale veľmi slabá a aj preto stačilo Marekovi k prvenstvu mimoriadne slabých 33:58 min – 36 sekúnd za svojím osobákom z vlaňajška. Zlé, zlé. Zrejme pomalšie tempo v úvode by Markosovi sadlo viac, formu má napriek dnešnému slabému času asi najlepšiu v živote. Ukazuje to na tréningoch a keď sa pustí do úsekov a intervalov, bude to zaujímavé. To už ale budeme cieliť na dráhové preteky, dnešok treba v tomto kontexte považovať za tréningový deň.

Spokojnosť teda príliš nebola, ale nevadí. Od pondelka sa pustí ekipa pomaly do prípravy na dráhové behy. Zajtra beží svoj prvý tohtoročný vrchol Jakub Kopiar, ktorý by mal odčiniť minuloročný výsledkový prepadák v podobne času 1:16 hod na polmaratóne. Kubo má takú formu, akú nemal celý minulý rok. Uvidíme, či zapojí aj hlavu, dobre si rozloží sily a neporazí sa sám.

Jakub Valachovič

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *