Miška sa teší slušnej fazóne – polka 2:22, osobáky na prekážkach a 150ke

Břeclav (4. 5. 2019). Žiadne zázraky z toho neboli, ale zase naše baby nie sú žiadne čarodejnice (občas ich voláme bosorky). Sú to atlétky, ktoré sa snažili vhupnúť do hlavnej atletickej sezóny výkonmi, ktorými by nadviazali na úspešný lanský rok, prípadne na tohtoročnú halovú sezónu. Padol aj jeden osobný rekord a celkovo sa dievčatá v Břeclavi rozbehli k všeobecnej spokojnosti.

Staršie žiačky Michaela Salayová a Timea Morávková majú za sebou úspešnú halovú ouvertúru, počas ktorej prvá menovaná vybojovala jednu zlatú medailu a druhá dve medaily – jedno striebro, jeden bronz. V Břeclavi, ktorá je našim nesporným atletickým azylom na západ od rieky Morava, sa konalo prvé kolo súťaže žiackych preborov Juhomoravského kraja. Štruktúra tejto súťaže je taká, že okrem Juhomoravského kraja sa tri bodovacie kolá konajú aj v okolitom kraji Olomouckom, Zlínskom a Moravsko-sliezskom. Z každého kraja dve družstvá postúpia na majstrovstvá Moravy a Sliezska a pokiaľ tam družstvo obsadí prvú alebo druhú priečku, postupuje až na český šampionát družstiev. To len pre vysvetlenie, inak nás to vôbec nezaujíma, keďže nepovažujeme v ekipe súťaže družstiev za dôležité a máme záujem štartovať v tých disciplínach, ktoré vyhovujú nám, nie družstvu. Lokomotiva Břeclav nám vychádza maximálne v ústrety a to si ceníme, lebo jestvujú aj kluby, ktoré berú súťaže družstiev neuveriteľne poctivo, nasadzujú svojich atlétov na všelijaké nelogické kombinácie disciplín, aby uchmatli body, ale logicky nikdy nie sú schopní vyprodukovať nejakého konkurencie schopného jednotlivca. To je tak, keď si atletiku niekto mýli s kolektívnym športom.

Pokiaľ sa naše osobné ambície dokážu skĺbiť so záujmom klubu, je to fajn a to sa našťastie darí. V behu na 100 metrov prekážok sme dnes nasadili aj Mišku s Timejkou, pričom pre Timku Morávkovú bola prekážková stovka premiérou. A mala z nej obavy, keďže prekážky jej nejdú. Nie, že by nebola pohybovo nadaná, ale nedokázala ešte stále pochopiť pomerne jednoduchý princíp vedenia švihovej nohy, dlho nad prekážkami letí, neskoro zašliapne švihovkou, následne stráca rýchlosť a miesto plynulého behu naťahuje krok, až skáče. Napriek všetkým tým negatívam to dnes bola vcelku pozitívna premiéra, hoci čas 17,75 s nie je nič kvalitné. Timka však dobehla vo svojom behu druhá a celkovo skončila siedma, dokázala bodovať pre družstvo a získava skúsenosti. Časom ju chceme vyskúšať na trojstovke prekážok, keďže stovka jej pravdepodobne nikdy poriadne nepôjde.

S prekážkami sa naopak náramne vyrovnáva Miška Salayová, ktorá však nemá zodpovedajúcu šprintérsku rýchlosť. Napriek tomu všetkému zvláda medzery bez problémov a prekážkové rytmy sú samé o sebe prostriedok na budovanie rýchlosti. Miška nezaváhala a s prehľadom si dnes dobehla po nové osobné maximum 16,34 s. Definitívne tak odpratala rok starý osobák (taktiež z Břeclavi), ktorý mal hodnotu 16,60 s. Síce Miška už bežala vlani aj 16,13 s (ale s nepovolenou podporou vetra). Takže to nebol jej najrýchlejší prekážkový beh, ale zase najrýchlejší v regulárnych podmienkach. Miška sa tento rok dostane pod šestnásť sekúnd! Prirodzene, aj ona bodovala, jej dnešný výkon postačoval na tretiu priečku.

Baby sa rozbehali a šlo sa na hlavné disciplíny. Miška vymenila vlaňajšiu trať mladších žiačok 600 m za osemstovku, o dve stovky dlhšiu trať. Jej to vyhovuje, lebo čím je trať dlhšia, tým jej viac vyhovuje pre aeróbnejší charakter zaťaženia. Pre našu babu budú asi do budúcna zaujímavé dlhšie dištancie – 1500 m, steeplechase a možno aj päťka, je však logické, že najprv začína na kratšej trati, ktorá má preveriť jej anaeróbne a rýchlostné kvality. Timejka mala vo výhľade beh na 300 m, v ktorom má tento rok v držaní strieborný kov z majstrovstiev republiky v hale. U nej bude zrejme do budúcna zaujímavá štvorstovka a najmä osemstovka. Platí to isté, čo u Mišky – osemstovkárka by mala v žiackom veku byť aspoň slušná šprintérka. Preto tie kratšie trate u Timky.

Jej však dnes trojstovka nevyšla. Hlavný problém zrejme nastal v tom, že sme s prihláškou neapelovali na organizátorov, aby ju radili do elitného, prvého behu, kde by sa mala s kým potiahnuť. Naopak, ocitla sa až v treťom behu, kde nemala sebe rovnú babu a bežala osamotená. Naša chyba – na druhú stranu, dobrá pretekárka musí aj sama proti časomiere skúšať atakovať osobný rekord. Dnes bola od neho Timea vzdialená vyše sekundu – 43,85 s. A to je teda dosť! Rozbehla veľmi dobre prvých dvesto metrov, ale na poslednej stovke jej chýbali sily. Opakovať, že neboli súperky, ktoré by jej pomohli, je síce pravda, ale sú to také typické slovenské výhovorky. Proste Timejka ešte nemá formu. S formou by mala sama bežať pod 43 s. Cieľ tento rok je prekonať 42 sekúnd, nie 43. Bude mať baba rozhodne čo robiť ešte… Ani jej tretia disciplína, krátky šprint na 60 m, nebola práve výstavná. Čas 8,63 s nie je prepadák, ale osobný rekord 8,49 s je treba zlepšiť, nie sa k nemu iba približovať. Veríme, že postupne pôjde babe forma hore a rýchlostne sa posunie, na šesťdesiatke obsadila dvanástu priečku. Tieto prvé výsledky sú zrejme iba záblesk v tme.

Miške naproti tomu vyšli aj jej dve ďalšie disciplíny veľmi dobre a teší sa najmä rýchlostnému progresu. V behu na 800 m nemala v prvom kole nič vymýšľať a bežať iba na finiš. To splnila ako stará „profíčka“ na sto percent. Prvé kolo bolo pomalšie, Miška si strážila druhú priečku. V druhom kole sa do čela prepracovala kyjovská pretekárka Zuzana Horňáková. Tá predviedla veľmi pozitívny výkon a až do posledných dvesto metrov figurovala na čele. Potom zabrala Miška a svojimi dlhými krokmi sa súperkám rýchlo vzďaľovala. Na rovinke ešte skúšala zabojovať aj o lepší čas, ale doplatila na pomalšie prvé kolo (skoro 1:13 min) a tak dosiahla „iba“ svoje tretie najrýchlejšie kariérne maximum 2:22,22 min. A vyhraka pravdaže! Aspoň sa to bude ľahko pamätať 🙂 Druhá bola sympatická Kyjovčanka Horňáková za 2:24,09 min. Keď Miška narazí na kvalitnejší beh, isto sa vytiahne k času pod 2:20 min, ale dnes to aj tak nebolo v pláne.

V pláne bol však akiste čas v behu na 150 m pod 21 sekúnd. Malo to byť potvrdenie rýchlostného progresu našej pretekárky. Už menej sme verili v osobný rekord zo septembra z Trnavy 20,74 s. Vtedy dokázala ekipárka behať na tréningu aj dvojstovku pod 28, čo sa jej tento rok zatiaľ nepodarilo. Zato sa však zlepšila na kratších tratiach a stačilo to, dnešná „stopajda“ bola veľmi vydarená a to Miška pomerne jasne svoj siedmy beh vyhrala v novom osobnom maxime 20,63 s. Isto má ešte na viac a to je veľmi dobré konštatovanie. Miška, ktorá nie je rozhodne šprintérky orientovaná, dokonca dokázala svojím časom obsadiť ôsme miesto, čo bola bodovaná priečka. Podľa našich prepočtov vybojovala 22 bodov, Timejka 11.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *