Skusy v Bystrici tak poslabšie, Markos aspoň osobák na štvrťke

Banská Bystrica (8. 5. 2019). Trojica členov našej bežeckej sekty (ha ha) cestovala do Banskej Bystrice na úvodné kolo ligy mladšieho žiactva a dorastu stredoslovenskej atletickej oblasti. Chceli sme si skúsiť štart z plného tréningu, no napokon z toho bola pomerne nevydarená záležitosť.

Iba Marek Ondrovič si vylepšil osobné maximum na trati 400 m, keď v kvalitnej konkurencii (okrem iného dvoch strednotratiarov Paulínyho s Hrončekom) zbehol svoj najrýchlejší čas v živote 53,89 s. Bolo však vidno, že v jeho behu sú obrovské rezervy, spôsobená de facto úplnou absenciou rozvoja maximálnej rýchlosti. Opakovane sa Marekovi stáva, že ho pri rýchlych úsekoch ťahá zadný stehenný sval a tak je preňho rýchlosť na tréningu obmedzená na akúsi submaximálnu úroveň. To nestačí, no Marek ešte aj v tomto veku rastie a treba počkať. Šprintéra z neho nespravíme, ale po ukončení rastu a po opakovaných cvičeniach u fyzioterapeutky Dany Sadovskej by mohol časom ten svoj chrbát a zaďáky testovať aj na rýchlostných úsekoch. Zajtra beží na majstrovstvách Slovenska stredných škôl tri kilometre. Túto trať mal bežať dnes, avšak po príchode do Banskej Bystrice sme zistili, že sa posunul časový rozpis. Pôvodne mal trojku ísť okolo tretej hodiny, lenže po novom až päť minút pred piatou. Keďže sme boli viazaní časom, toto bola komplikácia a tak sme tú trojku odpískali.

Podobne zmena časového rozpisu a k tomu asi polhodinové meškanie zasiahlo aj do programu dievčat. Obe napriek výsledným slabým časom na štvorstovke bežali pekne a urobili všetko. Boli však isto psychicky unavené z neustáleho oddiaľovania štartu. Najmä Timejka rozbehla preteky krásne, ale netakticky, keďže úvodnú dvojstovku prebehla pod tridsať sekúnd. Z toho nemohla nič iné, než len zle vytvrdnúť v druhej polke. Miška takéto vražedné tempo nenastolila a dokázala v závere ešte zabrať a dokonca zdolať svoju tréningovú partnerku. Obe však predviedli na svoje pomery slabšie časy – Miška 1:03,13 min, Timka 1:03,71 min. Dvojstovky pre meškanie ani nešli, ponáhľali sme sa domov. Ozaj – vážne čakáme na to, kedy prídeme na preteky, ktoré nebudú meškať a nezistíme, že sa ani nie deň pred pretekmi upravoval časový rozpis. Ale to bude ešte dlho, dlho trvať. Ak vás zaujíma, aká je úroveň stredoslovenskej organizácie pretekov, nuž je to ten istý bordel, ako vídame v Bratislave alebo na západoslovenskej oblasti. Preteky robia tí, ktorí ich robia roky rokúce, sú mizerne zaplatené, lebo SAZ sa zaujíma skôr o to, ako naobliekať všetkých členov do kombinéz a teplákov adidas, než ako vyčleniť podstatné sumy na jendotlivé oblasti. Lebo sú to práve oblasti, kde je najvyššia koncentrácia detí a tie musia byť z pretekov, kde sú všetci nervózni, otrávení, opakovane (zbytočne) skoro rozcvičení, znechutené.

Napriek tomu nebola tá cesta márna. Najmä baby sa musia naučiť súťažiť, veď Timejka dnes dostala lekciu ako hrom. Sezóna bude ešte fajn, ale začiatky zdajú sa byť trochu kostrbaté…

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *