Slabota a bieda… Marek sa šiel do Trnavy iba prebehnúť

Trnava (9. 5. 2019). Druhé majstrovstvá Slovenska v tomto roku a druhý raz len veľmi pochybný výsledok. Marek Ondrovič sa rozhodol, že na majstrovstvách republiky radšej bude robiť svojim konkurentom pace-makera, než, že by ich šiel regulárne porážať. Dnes to bola v Trnave bieda.

Treba priznať, že pôvodne sme nemali s Marekom v pláne na majstrovstvách Slovenska stredných škôl bežať nadoraz, naopak, trojku mal Marek bežať včera v Banskej Bystrici. Lenže o tom už sme písali, organizácia bola taká, aká bola, preteky meškali, posúval sa časový program a my sme sa ponáhľali domov. Nič to, dnes mohol náš junior potvrdiť, že je schopný bežať aj sám tri kilometre v svižnom tempe. Potvrdil to, ale pomerne nešťastným spôsobom, lebo mal isto na viac, ako predviedol.

K celému behu sa netreba nejako do detailov vracať. Marek nesplnil z taktického plánu absolútne nič, podobne, ako na halovom juniorskom šampionáte v Bratislave, aj tu zvolil rovnakú taktiku. Spravil zo seba užitočného idiota pre svojich súperov, pekne im rozbehol tempo. Ak niekedy budete chcieť na pretekoch zbehnúť osobák, pozrite sa, či v štartovke nie je prihlásený Marek. Ak hej, tak sa vám veľmi ľahko môže stať, že vás potiahne k dobrému času. Lebo on dnes skutočne ťahať mal, ale mal rozbiehať svižne, kilometer pod tri minúty. V reále to bolo samozrejme pomalšie, Marek vedel, že je to pomalé, ale nepridával. Svoju rolu ťahača zvládal výborne a za ním bežiaci Košičan Vladimír Čerep sa mohol tešiť, že narazil na súpera, ktorý mu takto dopomôže k víťazstvu, titulu majstra Slovenska a k novému osobáku. Marek za svoju „snahu“ dostal iba striebro, zlý pocit a kritiku. Možno sa raz vydá cestou profesionálneho vodiča a bude brať provízie za to, že bude robiť favoritom šaška.

Druhý kilometer mal Marek zhruba rovnaký a v tom treťom de facto iba dobiehal vo vlažnom tempe. V závere ho súper porazil vo finiši a Marek ani nebojoval. Nechal to tak, však čo…? Asi vedel, že stratené to je už po prvom kole. Dobre mu tak. Pri všetkej úcte k jeho súperovi, Marek bežal technicky omnoho lepšie, všetky tromfy boli na jeho strane, ale zase – vyžadovalo sa od neho nasadenie, prekonanie sa, bolesť, odvaha. To všetko dnes náš chalanisko proste nemal. Kým Čerep po dobehnutí padol polomŕtvy na zem, Marek rovno pokračoval v kluse na štart. Je to jeho vec. Pre tieto vlastnosti je takmer vylúčené, aby z neho niekedy v budúcnosti bol profesionálny bežec. Marekovi sa nechce na pretekoch bojovať z plných síl, ešte na tréningoch áno, to sa občas dokáže prekonať. Ale preteky? Tam keď niečo neklapne, tak hotovo. Nevadí, je to jeho šport, kým ho to baví, tak je to fajn a na Slovensku vždy nejakú tú medailu utrhne. Uvidíme cez víkend vo Vyškove na majstrovstvách Moravy a Sliezska. Tam mal Marek bežať steeplechase, ale aj s touto disciplínou má osobný problém. Je to pritom jediná disciplína, v ktorej by mohol niečo dokázať, ale jemu tam vadia prekážky. To je na stípli sakra problém. Tak pobeží vo Vyškove 1500ku. Cieľ bude osobný rekord, najlepšie čas pod štyri minúty. Ale je veľmi pravdepodobné, že opäť nastane nejaký problém a tak z toho nič nebude. Uvidíme. Je iba na ňom, či sa dokáže naštartovať. Za dnes pochvalu dostať nemohol a nemôže. Jeho čas 9:08 min je na zaplakanie.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *