Kubo opantal Vyškov, v poslednom kole mu tlieskal celý štadión

Vyškov (11. 5. 2019). Naši chalani o sebe dali znať na otvorených majstrovstvách Moravy a Sliezska v atletike vo Vyškove. Ohromne sme sa tu bavili atletikou, panovali skvelé podmienky a chalani dosiahli jeden výborný a jeden dobrý výsledok. Pred Kubom Kopiarom klobúk aj s parochňou dolu.

Atletický oddiel AHA Vyškov opäť zorganizoval výborné preteky v pokojnej a priateľskej atmosfére. Odchádzali sme z tohto štadióna so skvelými pocitmi vlani, keď nám tu zbehla fantastický čas na 800 m 2:21 Miška Salayová, vekom vtedy ešte mladšia žiačka. Jakub Kopiar čakal na nový osobák na 5000 m dlho, v podstate dva roky. Zhruba v tomto čase bežal pred dvomi rokmi v rámci slovenskej ligy päťku za 15:49 min a vtedy vyhral. Bol to šok z jasného neba, Kubo predtým 5000 m nebežal nikdy a hneď vo svojom prvom štarte bez väčších problémov zdolal hranicu lepšieho a slabšieho výkonu – 16 minút. Boli sme nadšení a tešili sa, že sa mu podarí ešte svoj výkon zlepšiť. Veď bol prvý rok junior. Prišli však sklamania, síce vyhral bez problémov majstrovstvá Slovenska, ale v slabom čase okolo 16:40, na medzištátnom stretnutí potom vybuchol už úplne. Minulý rok mal Kubo veľmi slabú sezónu a tie 5000ky sa vždy pohybovali okolo 16 – 16:10 min, čiže bieda. Tento rok náš chalan behá ako pokropený živou vodou. V prvom rade má za sebou dlhú kondičnú prípravu v zimnom období, keď sa absolútne „vykašľal“ na halu a to sa ukázalo, ako dobrý krok. Výrazne sa mu zlepšili aeróbne schopnosti, čo by sa mohlo prejaviť aj na blížiacom sa testovaní jeho vytrvalosti v Národnom športovom centre. Napokon, ukázalo sa to najmä na jeho skvelom polmaratónskom čase 1:11:33 hod začiatkom apríla v Bratislave. Kubovi však výrazne pomohli návštevy u fyzioterapeutky Dany Sadovskej u nás v športovej hale Malina. Tá sa celkovo s našou skupinou skvele „hrá“ a minimálne Kubo, ale aj Marek Ondrovič a Timka Morávková zlepšili techniku behu. A to rapídne. Kubo aktuálne na dráhe lieta, doslova si behanie užíva. Preťažkú bežeckú pyramídu minulý týždeň zvládol takto: 1 kilometer 3:00, dvojka 6:06, trojka 9:13 a posledný kilometer 2:52. Tak to rešpekt!!! Z toho bolo zrejmé, že si môže trúfať na päťke konečne zbehnúť osobné maximum.

Mal na štarte aj pár súperov, ktorí mu mohli adekvátne konkurovať. Brniansky vytrvalec Jan Švejnoha má trojku pod deväť, o ňom sme hneď vedeli, že bude spolufavorit. Bolo však treba rátať aj s Filipom Vabrouškom zo Zlína, ktorý disponoval zhruba totožným osobákom, ako náš Kopiar. Ak vám pri mene Vabroušek vyskakuje známy triatlonista a niekoľkonásobný víťaz kategórie Ironman, tak ste na správnej adrese – Petr Vabroušek je Filipov otec.

Kubo nedbal na mená, je zvyknutý sám trénovať v tôni borovicových lesov, aj na dráhe si často sám odkrajuje preťažké úseky bežané vo vysokej intenzite VO2max a tak vyrazil dopredu s tým, že sa bude bežať svižne a nie, že nie. Súperi sa buď chytia, alebo čert ich ber. Stalo sa to druhé. Kubo nasadil ostré tempo, na ktoré skúšal najmä Honza Švejnoha reagovať, ale zhruba po 600 metroch už Kubo všetkým súperom unikol na dištanc. A že teda šiel v tempe!!! Prvý kilometer za rovné tri minúty – takto to Kubo nikdy nerozbiehal a nás chytala padúcnica z takéhoto úvodu. Chalan však držal a vyzeral maximálne v pohode. Aj medzičas na dvojke bol skvelý 6:03 min a to už bol v pozore aj hlásateľ podujatia Augustin Schulz. Ten by mal behom rozumieť dobre, jeho najznámejšia súčasná zverenkyňa sa volá Simona Vrzalová, skvelá česká bežkyňa na 1500 m. Potom tempo mierne šlo nadol, ale ešte stále nie natoľko, aby bolo treba biť na poplach. Trojka za 9:13 min korešpondovala s neúprosnou snahou malackého bežca o nové osobné maximum. Kritický bol štvrtý kilometer, keď Kubo zvoľnil a z jeho obrovského náskoku dokázal, v tom čase jasne druhý, Švejnoha uberať. Hnali sme Kuba čo to šlo a keď vbiehal do predposledného kola, už sme spokojne videli, že náš chlapec má v talóne ešte dostatok síl na záver. Jeho najbližší súper Jan Švejnoha prežíval medzičasom obrovskú krízu a hoci ešte do posledného kola vbiehal ako najrýchlejší účastník majstrovstiev (Kubo bežal mimo súťaž), napokon prehral. V poslednom kole neuveriteľne zabral dovtedy štvrtý Filip Vabroušek, ktorý sa síce prezentoval pomerne ťažkopádnym bežeckým štýlom, zato však ukázal, že je bojovník, ako má byť. Záverečným zrýchlením dokázal zdolať všetkých, pravda okrem nášho Kuba Kopiara, ktorý aj záverečnú stovku prebehol ladným a suverénnym spôsobom. Vabroušek sa stal majstrom Moravy a Sliezska, zato Švejnoha sa ledva dostal z dráhy po vlastných, ten urobil pre výsledok tiež všetko, čo mohol, vydal za z plných síl, avšak dostal sa do obrovskej krízy. Kým v cieli sa všetko váľalo a sťažka predýchavalo päťku, Kubo si ľahkým krokom šiel po veci na štart a vydal sa vyklusávať. Bez emócií, tak, ako sa naňho patrí. Zatiaľ má náš bežec skvele rozbehnutú sezónu a my sme jedine radi. Táto disciplína sa zatiaľ na Slovensku bežala len málinko v tejto sezóne, takže po vyškovskom výsledku je Kubo jasným tabuľkovým lídrom mužov a prirodzene je prvý aj v jeho vekovej škále do 23 rokov. Už o týždeň v Třinci pobeží v prvom kole českej ligy aj dráhovú desiatku. S tou formou, akou sa prezentuje, by sme očakávali aj tu osobák, najlepšie útok na hranicu 32:20 min.

Marek Ondrovič nevstúpil do hlavnej atletickej sezóny nijak zvlášť očarujúco. Najmä nás sklamal jeho odovzdaný výkon na majstrovstvách Slovenska stredných škôl v Trnave, keď mimoriadne hlúpym spôsobom dobehol na trati tri kilometre iba na druhom mieste a zanechal po sebe otrasný dojem. Pôvodne mal skúšať vo Vyškove steeplechase, ale keď sme videli tú biedu v Trnave, tak sme ho radšej prihlásili na 1500 m. Môžeme konštatovať, že vo Vyškove Markos bežal o poznanie lepšie. Dohoda bola, že ak by tempo na tejto trati bolo po úvodných tristo metroch pomalé, sám sa aktívne podujme ťahať pole bežcov. Prvá trojstovka sa pohybovala v medziach normy – okolo 47 sekúnd na 300 m. Marek však aj tak veril, že zvládne tempo ešte sám vystupňovať a pole roztrhať. To druhé sa mu podarilo, to prvé asi prišlo príliš skoro. Náš junior potom figuroval v čele pretekov až do záverečných 250 metrov. Medzičas na kilometer bol 2:45 min, ale očakávaný drvivý finiš do poslednej päťstovky neprichádzal. Marek, hoci to vyznieva akokoľvek, prehráva preteky vlastnou hlavou, keď sa nedokáže prinútiť sám do finišu a čaká až na impulz súpera. Ten prišiel, keď v poslednom kole šiel cez neho šikovný kroměřížsky dorastenec Petr Žďára. Marek isto mohol vyvinúť ešte väčšie úsilie a držať sa na dištanc, ale nedal to. Isto to však nebol ani zďaleka taký odovzdaný výkon, aký predviedol v Trnave. Výsledný čas Mareka 4:05,57 min nie je žiadny prepadák, ale chcel isto viac. Bude mať šancu taktiež o týždeň v Třinci, keď pobeží opäť 1500ku a tentoraz bude mať jasnú úlohu, bežať si po osobné maximum, najlepšie pod čas štyri minúty.

Z Vyškova sme odchádzali spokojní, stretli sme množstvo ľudí ktorých sme už dlho nevideli a bavili sa dobrou atletikou. Viac takýchto pretekov (mimochodom program nemeškal, však sme boli na Morave, nie na Slovensku…) a budeme spokojní.

/ekipa/, foto ekipa a Jana Halasová, ďakujeme

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *