Mladý Bachratý s osobáčikom, zatiaľ je druhý v slovenských tabuľkách

Trnava (26. 5. 2019). Atletická nedeľa rozdelila našu ekipu na dve svetov strany. Kým dievčatá zamierili na západ do Znojma, najmladší žiak Matúš Bachratý nabral smer východ – Trnava. Na tamojšom modrom tartanovom povrchu sa konali vložené preteky pre túto kategóriu a náš chalan si dobehol konečne po seriózny čas na 150 m. Naopak, tisícka mu zase až tak veľmi nevyšla.

Matúš je zrejme (zatiaľ je príliš mladý, aby sa to dalo presne povedať) nadaný vytrvalec. Toho času ho však vo vytrvalosti brzdíme, naopak – ženieme ho do rýchlosti. To preto, že sa blíži do ranných tínedžerských rokov, a vtedy je pre rýchlosť najproduktívnejší vek. On sa potom samozrejme vráti k vytrvalosti, žiadny rýchly bežec z neho nikdy nebude. Ale vo svojom veku proste nesmie behať napríklad stopäťdesiatky za 24 sekúnd, ako pred týždňom, opäť v Trnave.

Na tréningoch robí obvykle to, čo Miška a Timka, respektíve beháva upravené verzie ich rýchlostných tratí. A dievčatá majú okrem stredy všetky ostatné dni vyhradené na rýchlostný tréning, takže Matúš, ktorý chodí na tréningy maximálne tri razy do týždňa, nie je výnimka.

Jeho osobné maximum na 150 m bolo až do nedele 23,79 s z haly. V Trnave figuroval v behu so samými staršími súpermi, podaktorí aj z kategórie dorastu a tak sa niet príliš čo čudovať, že dobehol na predposlednom, siedmom mieste. Podstatné však bolo, že si zlepšil v absolútnom bezvetrí svoj osobný rekord na 23,33 s. Na to sa hneď inak pozerá, ale rýchle to ešte stále nie je. Ak by sa mu podarilo v lete prekonať 23 sekundovú hranicu, nuž by to bolo veľmi fajn. Ale konečne sa ukázal rýchlostný progres a veríme, že to takto bude pokračovať.

Matúš má vo svojich jedenástich rokoch solídne osobné maximá na stredné trate. V behu na 600 m figuruje zatiaľ v priebežných tabuľkách najmladšíeho žiactva na druhej priečke a rovnako je tomu po nedeli aj na tisícke. Trochu nás sklamalo, že chalan bežal v malom Ríme iba 3:31,47 min. Bol opäť v behu aj so staršími súermi, ktorí ho mohli potiahnuť, ale zrejme si nerozložil ideálne svoje sily a zaostal za vlastným halovým osobákom 3:28,70 min. Ako vidíte, sú to necelé tri sekundy, čo v behu na jede kilometer neznamená mnoho. Už sme písali, že tývh vytrvalostných tréningov má náš bežec pomenej, čakajú naňho prevažne v jesennom období. Ale občas ho v rámci behov na Morave a Záhoria asi prihlásime aj na dlhšie trate dorastencov, aby trénoval vytrvalosť v rámci súťaží. Sezóna je ešte dlhá a Matúš sa rozhodne nemá kam ponáhľať.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *