Miška vyhrala 1500 m vo Vyškove, osobné maximá neboli!

Vyškov (1. 6. 2019). Do Vyškova, okresného mesta na južnej Morave, chodíme radi. Lebo sa nám tu vždy dobre behá. Tešili sme sa na druhé kolo žiackych preborov Juhomoravského kraja, tešili sme sa na osobné maximá Mišky a Timky, no napokon z toho boli iba také nesmelé pokusy.

Obe staršie žiačky v našom bežeckom zoskupení hosťujú tak, ako aj vlani, za Lokomotivu Břeclav. Minulý rok tieto hosťovačky so sebou prinášali priehrštia osobných maxím, čo sa zatiaľ nedá v tejto sezóne povedať. Na svojich hlavných disciplínach obe dievčatá len nesmelo klopú na dvere nových osobákov, vždy im chýba málo. Aspoň sa blížia.

Minulú nedeľu súťažili v Znojme na majstrovstvách Moravy a Sliezska žiakov. Nepodali výkony, za ktoré by sa museli hanbiť, ale nebol priestor ani pre spokojnosť. V podobnom duchu to vyzeralo vo Vyškove. V peknej atmosfére a vo výbornom počasí sa Miška i Timka pripravovali na dve individuálne disciplíny a jednu spoločnú – štafetu na 4×60 m. Miške Salayovej sme vybrali na druhé kolo beh na 1500 m. Naposledy bežala túto trať takto pred rokom a vtedy využila strojové tempo našej kamarátky Marty Klobáskovej, ktorá rozbiehala na čas okolo päť minút. Naša ekipáčka sa na posledných 150 metrov utrhla a vďaka rýchlemu finišu bez problémov vyhrala v novom osobnom rekorde 5:00,35 min. Teraz bolo aj z pohľadu na štartovú listinu zrejmé, že to takéto luxusné mať nebude…, len dve dievčatá zo štartového poľa mali zbehnuté pod 5:20, aj to obe len tesne. Zato Miška sa mala pokúsiť o hranicu 5:00, najlepšie k nejakým 4:55 – na tento čas mala mať akiste. A keďže bolo zrejmé, že súperky jej k tomu nepomôžu, tak bolo načase, aby raz aj Miška vzala opraty do rúk a skúsila sa k dobrému výkonu dostať sólovým behom, nie len vyčkávaním na súperky. Nevyšlo to.

V prvom rade Miška išla na štart nervózna, otrávená, nesmelá, vystrašená… a bohviečo ešte. Zbytočný rešpekt pred disciplínou, ktorá by jej celkom isto mala vyhovovať viac, ako osemstovka. Tempo 300 m za rovnú minútu, rozumej 1500 za 5:00 mala udržať bez väčších problémov. A v závere zrýchliť? To ona predsa dobre vie. V prvom kole významne pomohla aj Kristýna Ježková z JAC Brno, ktorá rozbehla úvodnú trojstovku za 58 sekúnd, čiže ešte mali baby aj časový náskok. V druhom kole však tempo šlo dolu a tak, ako sme predpokladali, musela ísť dopredu Miška. Po 600 m bol medzičas 2:02 min, takže bolo treba pridať. Miška síce vystriedala Ježkovú v čele, ale nepridávala, naopak, tempo stagnovalo. Navyše sa k tomu pridala, a to bolo prekvapujúce, absencia rúk pri bežeckom pohybe. Malačanka bežala strnulo, ruky zaťaté… O tom, že by sa nesnažila, nemusím viesť polemiky – snaha bola zrejmá, ale rešpekt ešte zrejmejší. Nepridávalo sa, postupne vznikala strata päť a viac sekúnd. Takto by to nešlo. Posledné kolo bolo ako vykúpenie, až po zvonení si baba uvedomila, že má ešte dosť síl a začala stupňovať. Kým dosiaľ sa Ježková držala za Miškou v tesnom kontakte, v poslednom kole narástol rozdiel medzi obomi na takmer dvadsať metrov. Miške na to stačilo 150 metrov, aby takto unikla. V cieľovej rovinke ešte naháňala čas, ale to už bol márny boj, napriek očividnej snahe bežala 5:02,64 min. Ježková dobehla druhá za 5:17, takže ak by Miška v tom poslednom kole nezabrala, tak by ju v cieli registrovali za nejakých 5:14 min. Za to posledné kolo samozrejme pochvala, ale za to, čo tomu predchádzalo, akiste nie. Z taktického hľadiska absolútne zbabrané preteky. Ona je ešte mladá a učí sa, ale prečo nepomenovať veci tak, ako sú. Doteraz boli tisícpäťstovky jej pýcha – pred dvomi rokmi ako mladšia žiačka zbehla 5:06, o rok 5:00. Teraz, keď sa žiadalo dať dolu zase nejaké sekundy, tak Miška, a je to celkom zrejmé, prehrala už na štartovej čiare. Lebo dravosť a odhodlanie ísť si tvrdo za svojím teda vyzerá rozhodne inak. Tieto slová ju majú nakopnúť, nie potešiť. Pôvodne mala v tejto sezóne bežať iba jednu 1500ku, pretože ďalšie sú tento rok zbytočné. Ale tento nemastný, neslaný výkon nezostane bez odozvy a zrejme v septembri ju teda ešte jeden štart na 1500 m počká. Ale pokúsime sa nájsť také preteky, kde bude mať súperky, ktoré ju potiahnu. Tento beh bol vo Vyškove veľmi slabý, Miška ho vyhrala suverénne a získala 11 bodov pre Lokomotivu.

Ešte pred svojou hlavnou disciplínou sa zase veľmi sympaticky prezentovala v behu na 150 m. Vo Vyškove takmer tradične fučí protivietor, hlavná rovinka je orientovaná na otvorené pole a tak sa niet príliš čo čudovať. Miške ešte fúklo proti celkom schodných 1,1 m/s, v ďalších behoch už vetromer ukazoval aj vyššie cifry. Ale protivietor to bol a za týchto okolností čas 20,68 s, päť stotín sekundy za osobným maximom, nebol zlý. Tu sa nemohla sťažovať na to, že by azda nemala dostatok súperiek, bola totiž nasadená v najrýchlejšom behu a to právom. Potvrdila to šiestym miestom – a to nielen vo svojom behu, ale i celkovo – a na strednotratiarku sa dá povedať, že má slušnú rýchlosť. Bude to paráda, ak jej fúkne do chrbta, na tréningu už bežala dvojstovku ručne za 26,74 s. Jej individuálny bodový prínos pre Břeclav činil teda sedemnásť bodov.

Na dobrý výsledok zatiaľ márne čaká Timea Morávková. Na tréningoch je rýchla ako nikdy a vytrvalá ako nikdy. Kde je problém? Opäť asi v myslení. Timejka vyzerala skvele v piatok na tréningu, keď ručne bežala dvesto metrov 26,51 s, no o poznanie horšie to bolo v sobotu. Bola nasadená do áčkového behu na 300 m, po boku mala rýchle baby. Tie rozbehli preteky veľmi svižne, Timka za nimi zaostávala od začiatku. Toto ide do veľkej miery na náš vrub, lebo sme jej odporúčali začať voľnejšie, dvojstovku okolo 28 sekúnd. To splnila, lenže baby pred ňou začínali rýchlejšie. Timka mala ušetriť sily a „peckovať“ poslednú stovku, ale asi to bola chybná taktika – ona totiž stuhla aj napriek voľnejšiemu začiatku. Trojstovka býva lotéria – napáľ to a bež. Asi to tak nabudúce bude musieť spraviť, lebo teraz sa dívala na chrbty svojich konkurentiek z úctivej vzdialenosti. Navyše jej beh bol otrasný, chýbala ľahkosť a lepšia práca členkov. Je celkom fajn, ak sú baby motivované a túžia po rýchlych časoch, ale ak to má byť na úkor techniky, nikdy sa im to nepodarí. S časom 43,22 s nemôže byť ani teoretická spokojnosť. Hoci Timke trochu odľahlo, lebo sa bála, že nedala ani pod 44. S jej momentálnymi parametrami, aké ukazuje na tréningu, by mala pod 43 bežať na požiadanie. Bude to, ak odhodí pred štartom chmúrne myšlienky a bude si beh viac užívať. Jej piate miesto sa napokon preklasifikovalo na tretie, keďže v tomto behu bežali dve baby mimo súťaž. Ale obe boli o poznanie od Timejky rýchlejšie.

Podobne ako Miška, aj Timejka mala lepšiu svoju druhú, a teda pomocnú, disciplínu. Beh na 200 m prekážok sme si na Slovensku zrušili a to je obrovská škoda, lebo je nahradený dlhšou disciplínou 300 m. Česi sa však držia dvojstovky a aj my na škole v Malackách máme nakreslené čiary na túto trať. Timka si v stredu skúšala na tréningu prekážky a boli sme prekvapení, ako jej to pekne šlo. Bolo zrejmé, že môže pomýšľať na čas pod 33 sekúnd. V rozcvičke však opäť predvádzala o poznanie slabší prechod prekážky, ako na tréningu. Rozhadzovala rukami, lietala vysoko… celé zle. Až keď sme jej pripomenuli s razantnejším hlasom, aby sa upokojila a sústredila sa na techniku, začalo to pripomínať stredajší tréning. Po štarte to už potom zase bolo vysoko, ale dá sa povedať, že s prekážkami sa Timka vyrovnala dobre. Isto jej sadli viac, ako prekážková stovka, kde to je zatiaľ strašná bitka s technikou. Obrovské negatívum je, že Timka absolvovala tú dvojstovku zase po pätách, lebo okrem prekážok neriešila nič iné. Takže estetický dojem z toho zase žiadny nebol, ale to sme nečakali. Túto trať si ešte asi vyskúša cez prázdniny, ale chcelo by to skúsiť aj tú nešťastnú slovenskú verziu na 300 metrov prekážok. Tá by jej možno mohla sadnúť viac, hoci bohvie… na tej bude musieť striedať nohy, keďže medzery sú väčšie. Na úvod však čas 32,83 s nie je zlý a rovnako nie je zlá ani štvrtá priečka v celkovom poradí. Timka vybojovala pre Břeclav 15 bodov.

Obe potom ešte nastúpili na štafetový beh na 4×60 m, kde im spoločnosť robil dve baby z Hustopečí. Bolo to štafetové kvarteto B, naše baby mali lepšie osobné maximá na krátkych tratiach a tak Miška figurovala na treťom a Timka na štvrtom úseku. Svoj beh vyhrali, pričom Timejka prevzala kolík ako tretia, takže aj tá šesťdesiatka záverečná stála za to. Celkovo sa ich štafeta umiestnila na štvrtej priečke. Dobrá správa je, že dievčenské družstvo Břeclavi s prehľadom (o 33 bodov) porazilo druhé JAC Brno a keďže po prvom kole skončili Břeclavčanky druhé, je takmer isté, že dievčatá pocestujú v septembri na majstrovstvá Moravy a Sliezska družstiev. Zatiaľ nie je určené, kam to bude, ale vieme, že dátum je 14. septembra a to by bola generálka pred slovenským žiackym šampionátom v Košiciach, ktorý sa bude konať týždeň potom.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *