Prečo nepočuť o Zuzke? Vysvetlím…

Malacky (7. 6. 2019). Možno ste si to všimli a možno to bude novinka. Už asi mesiac s našou skupinou netrénuje Zuzka Švejdová. Raz musel prísť čas, kedy s tým treba vyjsť von, takže načo čakať?

Za prvé – myslím si stále, že Zuzana je talentovaná bežkyňa. Za druhé – nie som o tom zase až tak celkom presvedčený. Často sa škriepim s istým kolegom o tom, kto je talent. Pre mňa to je nielen človek, ktorý má nadanie byť skvelý športovec, ale ktorému to funguje aj v hlave. Tým myslím to, že je cieľavedomý a vie si ísť tvrdo za svojím. V tomto prípade si nie som istý, že Zuzka je talent.

Minimálne rok so mnou Zuzana nehrá férovú hru. Vravela mi, aby som o nej nič nepísal. To nepôjde. Vrazil som do nej príliš veľkú časť života, aby som teraz len tak vyhovel. Minimálne rok som si lámal hlavu nad tým, kde je tá Zuzka, ktorú som poznal. Z baby, ktorá mala vždy priehrštie energie a odpočívať bol hriech, sa stalo dievča, ktoré je stále unavené, to nejde a hento nejde… Vraví sa, že puberta je skvelá vec, počas ktorej sa ukáže, kto to so športom myslí vážne a kto nie.

To, že ma baba vodí za nos, som si nepripúšťal. Nebudem to tu rozpitvávať, ale poviem, že viac, ako výsledkami a disciplínou sa Zuzka blysla nočnými avantúrami, viac, ako úspešnými vystúpeniami, sa prezentovala kamarátstvami s rozličnými pochybnými ľuďmi, o ktorých sa dá povedať jediné – značne nevhodná partia pre športovkyňu, ktorá chce niečo dokázať. Bodaj by Zuzka podávala výkony…, už sa ničomu nečudujem. Keď si predstavím, že som na jej mieste, ani ja by som asi nemal na preteky a tréningy pomyslenie. Fakt, že určití jedinci z jej okolia ma bezprostredne a maximálne nevhodne kontaktovali po tom, čo som začal podnikať rázne kroky, ma len utvrdil v tom, s kým že sa to spustila. Je mi to ľúto, ale nie som všemohúci, aby som dokázal riešiť problémy všetkých a všade.

Zuzku som po tomto všetkom samozrejme zo skupiny poslal preč a mal som za to, že spolupráca s ňou sa skončila. Napriek všetkému sa Zuzana postavila skutočnosti čelom a povedala mi, že by sa rada pokúsila vrátiť sa späť do našej tréningovej partie. Ona de facto potvrdila, že pre to urobí maximum. Lebo ja som jej navalil také podmienky, že by to takmer každého človeka odradilo. Ale ona povedala OK, skúsim to.

No dobre, vravím si, tak ukážeš dievča čo je v tebe. V prvom rade som trval na tom, že obmedzí styky s onou pochybnou skupinou ľudí, s ktorou trávila väčšinu času posledný rok. To je základ akejkoľvek ďalšej spolupráce. Ak už teraz niekoho chytá mŕtvica za to, aký som bezprecedentne krutý a nevyberaný, to sa ešte teda veľmi, ale ozaj veľmi miernim. Tá toxická partia, s ktorou trávila čas, sa musí zredukovať na minimum, inak nemá význam trénovať s nami. Rozprával som sa s rodičmi aj známymi, myslím to vážne. Mám tridsaťtri a s každým ďalším rokom života začínam veci, ktoré tvrdím, myslieť viac a viac vážne. Buď sa s tým zmierte, alebo čo najskôr so mnou ukončite spoluprácu!

V druhom rade som trval na tom, že si baba začne plniť školské povinnosti. Ono tráviť čas po uliciach s kdekým je možno romantické, ako z príbehov od Marka Twaina, ale nie pre mňa. Ja chcem vidieť prístup k životu. V šestnástich rokoch som vedel, kam chcem ísť na výšku. A tomu som sa aj prispôsobil. Ak nemám byť súčasť tohto všetkého, tak fajn. Ale čo potom odo mňa kto chce?

Zuzke som dal šancu. Toho času teda nie je vyhodená, je iba suspendovaná. Je medzitým iba mierny rozdiel. Znamená to, že jestvuje teoretická šanca, že sa vráti alebo, že sa môže vrátiť. Ale to musí teraz na sebe začať ozaj makať. Okrem takých samozrejmostí, ako že rodičia budú perfektne kontrolovať, či sa slečna náhodou nechystá na nejaké ďalšie nočné dobrodružstvá s…, to je jedno s kým…, tam bude prísna disciplína, ktorá by nutne odradila každú druhú tínedžerku. Budeš dievča doma každý deň po 20.00, budeš sa do konca školského roka učiť tak, aby si si opravila čo najviac známok, budeš odpočívať, aby si bola schopná zajtra plnohodnotne odtrénovať, budeš posilňovať telo, aby si bola schopná zvládnuť tie dávky, čo ťa (možno) čakajú v budúcnosti. Budeš najmä spať. Budeš behať každý deň sama a keď budeš mať pocit, že stačí, tak nestačí. Po tréningu bude dosť času na to, aby si ešte cvičila a najmä sa učila. Budeš vstávať s tým, že je tréning a zaspávať s tým, že je zase iba tréning. Buď to takto prijmeš, alebo radšej rovno povedz férovo ďakujem – o takýto život nestojím a chcem si ísť svojou cestou. Isto lepšie, ako klamať.

Zuzka sa rozhodla vrátiť sa k nám. Má na to ešte pár mesiacov. Koncom augusta sa rozhodnem. Bola aj na pretekoch, jej výkony nenapovedajú, že tým tréningom nejako veľa dáva. Možno prekvapí. Každopádne rodičia vravia, že vidia zmenu. Ja som pesimista, ale zase zahrať sa na optimistu je občas príjemné, hoci krátkozraké.

Tento článok som musel napísať. Nech si každý myslí čo chce. Optimista nie som. Realista? Ktovie, asi skôr pesimista. Už som videl dosť. Vždy sa však snažím hrať fér. Zuzke som navrhol možnosť odísť k inému trénerovi. Aj prestup ihneď podpíšem, žiadne výchovné, nič… A stále som presvedčený, že toto je ten najlepší variant. Už medzi nami vyrástlo príliš mnoho bariér. Nový tréner, rovná sa čistý stôl, nové šance, nové výzvy… Akurát by som chcel do toho niečo povedať, lebo na Slovensku máme dosť bežeckých trénerov, ku ktorým ak by Zuzka šla, tak by som to pokladal za dehonestáciu svojej doterajšej roboty. Medzi nami dvomi vznikla nedôvera. Zatiaľ Zuzana iného trénera odmietla, trvala na tom, že chce ísť späť do našej bežeckej skupiny. Neviem, či je to dobré rozhodnutie. Bez dôvery si neviem predstaviť spoluprácu. Na druhú stranu, asi nemám na výber. Ak bude baba chcieť dokázať, že to myslí vážne, tú šancu by dostať mala a ja jej ju dám.

Jakub Valachovič

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *