Salayka druhý raz v živote bežala polku pod 2:20

Hodonín (15. 6. 2019). No tak sa Miške konečne zadarilo. V Hodoníne splnila nepísaný cieľ na prvú polovicu hlavnej sezóny a zlepšila si osobný rekord na 800 m z haly. A bolo to pekné divadielko 🙂

Štadión u Červených domků v Hodoníne patrí k našim najobľúbenejším. Je tu fajn prostredie a množstvo známych a priateľov, ktorí atletiku milujú. Zároveň sa hneď zo štadióna dá bežať krásnymi lesmi, ktoré nám nápadne pripomínajú naše záhorácke bory a dúbravy. A ešte jeden nemenej podstatný fakt, respektíve asi ten najdôležitejší – v Hodoníne sa nám darí. Sem chodievame po osobné maximá. Inak tomu nebolo ani v utešenú sobotu 15. júna.

Dievčatá, staršie žiačky z našej skupiny Michaela Salayová a Timea Morávková šli už v poradí na tretie kolo preborov žiackych družstiev Juhomoravského kraja. Z tejto súťaže sa postupuje na oblastný šampionát, ktorým sú majstrovstvá Moravy a Sliezska. Keďže Břeclav dala dokopy početné dievčenské družstvo a opäť sa im ukazuje pár šikovných atlétok, plus do toho vždy bodové zápisy našich dvoch vyžličiek – tak z toho vzišli po každom kole popredné umiestnenia. V prvom kole v Břeclavi skončilo družstvo druhé za tímom JAC Brno, v druhom kole vo Vyškove Břeclav vyhrala a teraz v treťom kole opäť druhá priečka a opäť za JAC Brno. Znamená to postup z druhého miesta na spomínanú Moravu a Sliezsko, tieto preteky sa konajú 15. septembra v nedeľu v Uherskom Hradišti a my budeme pri tom.

Sme však radi aj za to, že nám nechávajú činovníci břeclavského oddielu voľnú ruku a nenútia nás nastupovať na disciplíny tak, aby z toho vyťažili čo najviac bodov. Čo chceme, to baby idú, hoci to je občas na úkor bodov. My celkovo nie sme nadšení z toho, ak sa atletika robí formou družstiev, napríklad keď vídame vrhačov behať stípla a podobné grotesky. Ale ak sa nájde nejaká stredná cesta, je to fajn.

Našla sa aj v Hodoníne. Timeu Morávkovú sme využili totiž ako ťahačku pre jej oddielovú, ale aj skupinovú kamošku a „sestru“ Mišku Salayovú. Mala rozbehnúť prvé kolo na osemstovke – najlepšie okolo 68 sekúnd a potom už to bolo celé na Miške. A ešte na jej súperke Lucke Hudečkovej z Brna. Timka však týmto nezískala prirodzene ani bod. Predpokladali sme, že ju táto ľahká štvrťka len pripraví na jej hlavný beh, ktorý ju čakal o necelú hodinu – 300 m. Nepodarilo sa. Zle sa to píše a zase sa nájdu osoby, ktoré budú písať, že vieme naše baby iba zhadzovať, ale my budeme vždy písať tak, ako sa veci skutočne majú… Timejka naozaj na pretekoch nebehá ani zďaleka to, čo na tréningoch. A kým na tréningoch to veľmi dobre vyzerá, na súťaži to je otras. Tak to bolo aj v Hodoníne. Timka bežala tuho, v kŕči – a to od začiatku. Nepripúšťa si, že by mohol byť problém v celkovom vnímaní situácie pred štartom, ale asi tam bude pes zakopaný. Veľmi sa snaží, veľmi chce – a to býva často skôr priťažujúca okolnosť. S jej ručnými tréningovými časmi 19,27 s na 150 m, 26,51 s na 200 m alebo 35,20 s na 250 m by 43 s mala byť hranica, ktorú preklenie, ako sa vraví „s prstom v nose“. No zatiaľ sa Timka nedostala ani k svojmu času 43,00 z haly, nieto k osobnému maximu z vlaňajška a teda zostáva konštatovať, že jej prvá polovica sezóny absolútne nevychádza. Aspoň však v tomto behu vybojovala časom 43,17 s plný bodový zisk, keďže jej dve brnianske súperky bežali iba mimo súťaž časy 41,56 a 42,10. Možno Timke neprospela tá štvorstovka, ktorú ťahala Miške, možno to, možno ono… Že to nebude s ňou také biedne, ukázala štafeta na 4×300 m, kde bežala podstatne lepšie posledný úsek, od oka, letmo a ručne na úrovni 42 sekúnd. Tam sa sústredila aj na to, aby pomohla kvartetu, kým na individuálnom štarte možno rieši pred štartom všelijaké nepodstatné veci. Uvidíme. V utorok ju čaká trojstovka v Košiciach na majstrovstvách Slovenska základných škôl. Zmeníme to – v nedeľu si zľahka potrénuje, v pondelok bude odpočívať a pred štartom na 300 m žiadnu inú disciplínu nejde. Azda to vyjde…, lebo už by sa teda patrilo.

O poznanie lepšie sa s pretekmi vyrovnala Michaela Salayová, ktorá si z dvoch individuálnych štartov dva razy vylepšila osobné maximum. Stovku prekážok sme dlhšie netrénovali a bolo to od šiestej prekážky vidno. Technicky nie práve najlepší beh však dokončila v osobnom maxime 16,27 s, čo nie je na vytrvalkyňu zlý čas. Isto má však na to, aby v lete alebo na jeseň dokázala prelomiť hranicu 16 s. Stačilo to na druhé miesto, Miška ešte na čiare dobre cieľovala, keďže dokázala zdolať aj tretiu Fojtíkovú z Brna, ktorá mala navlas rovnaký čas, ako naša baba.

 

Prekážky boli iba na rozbehanie sa, už o 45 minút stála Miška opäť na štarte. Jej osemstovka bola najdôležitejšia disciplína dňa. Preto sme využili Timejku ako vodičku a preto sme dohodli pre Mišku aj súperku z Moravskej Slávie Brno Lucii Hudečkovú. Tá je evidentne talentovaná baba – narodená v apríli 2006 a už má Salayovej skalp z majstrovstiev Moravy a Sliezska žiactva v Znojme. Tam bežalo toto dievča skvele a časom 2:19,38 min zvíťazilo, kým Miška vtedy vo veľkom kŕči dobehla až ako štvrtá. Pred dvomi týždňami Hudečková vyhrala vo Vyškove osemstovku vo veľkom sóle, súperky viac-menej adekvátne nemala, pričom Malačanka v ten istý deň rovnako bez rovnocenných sokýň vyhrala 1500 m. Tak sme sa tréneri dohodli na tom, aby baby skrížili svoje zbrane na osemstovke, navyše, ak mali mať k dispozícii pacemakerku Timejku.

A bola to dobrá súťaž! Timka rozbehla svižne, dokonca sme ju museli zahriaknuť, aby neprebiehala dvojstovkou prirýchlo. Medzera medzi ňou a druhou Luckou už sa zväčšovala. Tak Timka počkala, kým ju obe baby dobehnú a sprevádzala ich až po zvonec do posledného kola. Tam podľa plánov odstúpila a začala sa bitka kto z koho. Lucka bežala prvá, podľa jej trénera Honzu Dvořáka má rada, ak beží na čele, pričom naša Miška omnoho radšej vyčkáva. Obe tak boli presne tam, kde sa cítia dobre. Taktika bola vyviezť sa za súperkou a na rovinke predviesť svoje rýchlostné kvality. Miška si však verila a začala na Hudečkovú útočiť už 250 m pred cieľom. V poslednej zákrute šla naša baba do čela a hoci sa mladšia brnianska súperka bránila, náskok narastal. Sto metrov pred cieľom bolo zrejmé, že Miška vyhrá a bolo ešte viac jasné, že pobeží aj osobné maximum. Škoda, že Lucka už na Mišku neútočila, keďže bežala o pár metrov pozadu, naša ekipáčka tak už bojovala iba s časom. A bez súperky, ktorá by jej dala krídla, to je ťažšie. Ale čas v cieli 2:18,44 min je takmer o sekundu rýchlejší, ako dosiahla Salayka v hale na majstrovstvách Slovenska žiačok. A o to šlo. Lucka napokon dobehla do cieľa s časom 2:20, čo na 2006ku ročník nie je vôbec márny výkon a ešte o nej asi budeme počuť. Teraz čaká Mišku len utorkový slovenský šampionát základných škôl, kde síce tiež pobeží 800 m, ale čas z týchto pretekov už nejaký zásadný neočakávame. Tam pobeží dievča iba na istotu, netreba byť pahltný. A potom nás čaká letné obdobie, ktoré využijeme na kondičku, ale i rýchlostné a technické tréningy, na ktoré nebol čas (máme resty v skokoch, prekážkach, hodoch…). Zaujímavé preteky sa pre obe črtajú na jeseň, práve v septembri by mala ich forma vrcholiť, takže už v auguste budú dievčatá opäť ladiť na to, aby svoje časy ešte vylepšili.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *