Kubo sa posunul na päťke a vedie tabuľky

Šamorín (15. 6. 2019). S rokom 2019 je zatiaľ náš pretekár Jakub Kopiar spokojný. Kým vlani prežíval nekonečnú biedu a behal popravde veľmi slabé časy, tento rok mu zatiaľ vychádza takmer všetko, na čo siahne. Vzostupný trend potvrdil aj v stredu v samom závere mítingu PTS v Šamoríne, keď si vylepšil osobné maximum na 5000 m časom 15:21 min.

V rámci národného programu sa „päťkárom“ ušiel až neskorý termín štartu. Plánovaných 22.05 sa ešte o desať minút natiahlo, keďže na hlavnej ploche boli dekorovaní tí, ktorí dosiahli najlepšie výkony v hlavnom programe mítingu. Držíme palce opätovne oživenému mítingu Pravda – Televízia – Slovnaft, ale treba si na rovinu priznať, že od nejakého svetového mítingu, akými boli staré PTSky, to má na míle ďaleko. Ešte, azda bude míting napredovať. Hľadisko v Šamoríne je maličké a ešte aj tak zívalo prázdnotou, ľudí neprilákal ani trojskokanský zjav Christian Taylor, ktorý úspešne kombinuje trojskok so štvorstovkou, konkrétne so štafetou na 4×400 m. A atletické povedomie je u nás maličké. Ak by ste sa opýtali žiakov, ktorí boli na štadióne v ten deň, kto je najväčšia hviezda, povedia vám Ján Volko. A to nie preto, že by snáď Johny nebol dobrý, ale proste my máme na Slovensku atletiku v paži. Diamantovky naše televízie nezaujímajú, ani iné popredné mítingy, nemáme ani atletické štadióny. Nedávno sme pridali obrázky z mestečka Slavkov u Brna, ktoré je o niečo väčšie, ako Šaštín-Stráže a o niečo menšie, ako Stupava. Majú tam kompletne vybudovaný atletický stánok. A Bratislava? Tá má momentálne jediný funkčný štadión na Mladej Garde, so zarasteným a nekrytým hľadiskom – v podstate iba taký školský tréningový štadiónik. Áno a máme národný futbalový štadión, aby mali kde belasé trasorítky vyťahovať loptu spoza autových čiar a mŕtvoly slovenského šoubiznisu Elán s Tublatankou ďalej otravovať vzduch sračkami z playbacka. Tak preto všetci poznajú Jána Volka a nikoho iného, lebo Johny robí čo môže, behá, trénuje, potom behá a trénuje s deťmi, je v úzkom kontakte so stovkami ľudí. A to je super, lebo aspoň takto sa zviditeľňuje atletika.

Späť ku Kubovi. Neprekážala mu ani neskorá večerná hodina, ani dusno. Na štarte mal proti sebe dvoch slovenských bežcov Tibora Sahajdu a Petra Ďureca, ktorí obaja majú päťku zbehnutú pod 15 min. K nim bolo treba pripočítať Kubovho rovesníka, gréckeho reprezentanta Anagnostoua, ktorý mal taktiež s prehľadom pod pätnásť. Naopak, Kubo mal dosiaľ 15:27 z Vyškova a v jeho možnostiach tento rok /bohvie, či v budúcnosti/ isto nie je čas pod pätnásť minút. Ale vylepšiť si osobný rekord, na to mohol pomýšľať. Náš bežec zviedol tuhý súboj aspoň so svojím slovenským sokom, síce o dva roky starším, Michalom Mojžišom z Dukly Banská Bystrica. Víťazne z neho vyšiel Kopiar, ktorý v cieli mal pred Mojžišom mierny náskok štyroch sekúnd. Čas 15:21,54 min je samozrejme z hľadiska medzinárodných kritérií absolútne nedostatočný, avšak v prípade Kuba Kopiara netreba hľadieť na žiadne medzinárodné kritériá, lebo sa zrejme dostáva už ku svojím konštrukčným možnostiam. A z tohto pohľadu je ten osobák veľmi, veľmi pekný.

 

Teraz si náš pretekár jeden víkend oddýchne a o dva týždne, na majstrovstvách Slovenska mužov do 23 rokov, sa bude pokúšať zabojovať o zlato v tejto disciplíne. Mišo Mojžiš mu bude akiste dýchať na chrbát, takže Kopiara čaká veľká výzva, na ktorú sa už teraz pripravuje.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *