Miška už dvojnásobná slovenská šampiónka, Timka o deň nato výborne na letmej štvrťke

Košice (18. 6. 2019). Mišička má už tento rok druhý republikový titul a celkovo tretí v kariére. Prvý raz sa stala majsterkou Slovenska žiačok základných škôl a titul vybojovala takmer po profesionálnom výkone. Sklamaná musela byť po tristo metroch nepochybne Timejka, ale čiastočne si chuť napravila už druhý deň na štvorstovke.

Darí sa Miške Salayovej, o tom niet pochýb. Ale v Košiciach na republikovom kole žiačok základných škôl už bežala svoju, v poradí siedmu osemstovku za uplynulé dva mesiace. A to je dosť. Tie polky treba rozdeliť na tie, ktoré bežala ozaj s cieľom polepšiť si osobné maximá a tie, kde šlo len o umiestnenie na prvom mieste. Dovoľte preto krátku rekapituláciu.

V prvom štarte na 800 m o nič vážne nešlo, Miška nastúpila v Břeclavi v prvom kole preborov Juhomoravského kraja s tým, že je jasná favoritka a tak mala zapnúť iba v druhom kole. Tak aj bolo a čas 2:22 min patril k „rozbehovým“ – vtedy mala Miška prvé kolo zbehnuté veľmi pomaly – 73 sekúnd (v druhom kole teda bežala svižnejšie za 69 s).

Potom prišli ťažšie skúšky. Hneď tá prvá dopadla nevalne – v Třinci v konkurencii žien sa bežalo prvé kolo prirýchlo – okolo 65 sekúnd. V druhom kole sa Miška už iba vytrápila a dosiahla opäť výkon 2:22 min. Teraz už to však bolo sklamanie. O týždeň nato v Znojme na majstrovstvách Moravy a Sliezska to vyzeralo sprvu lepšie, ale prekvapilo nás, s akou únavou sa Miška prezentovala. Boli to dosiaľ jej najmenej vydarené preteky s mizerným finišom, a predsa dokázala z tej biedy vytrieskať čas 2:20 min. Potom nasledovali dva behy, pri ktorých sa stretla Miška so slabšou konkurenciou a preto nemalo význam cieliť tu na rýchle časy. Boli to školské kolá – okres a kraj v Malackách, v oboch prípadoch bežala naša pretekárka naplno až zvyšných cca 200 m, na okrese jej stačilo na víťazstvo nejakých biednych 2:36 a na kraji tesne pod 2:30 min. To boli oddychovky. Ale chcelo to konečne zbehnúť čas aspoň na úrovni halového maxima 2:19,38, ktorý bol dosiaľ Miškin platný osobný rekord. Uplynulú sobotu sa to podarilo v Hodoníne aj s využitím Miškinej tréningovej dvojičky Timei Morávkovej v prvom kole a v konkurencii talentovanej Lucky Hudečkovej z Brna. Miška sa prezentovala veľmi dobrým zrýchlením v poslednej zákrute a čas 2:18,44 min svedčí o jej stúpajúcej forme. Na školskom šampionáte v Košiciach už šlo „iba“ o víťazstvo – iným slovom, čas nehral rolu.

Bolo však zrejmé, že bude treba vytiahnuť silnejšie zbrane, aké stačili na okresnom a krajskom kole. Predovšetkým proti Miške stála jej najbližšie súperka z halového slovenského šampionátu žiačok Barbora Gombárová z Dubnice a tiež bolo treba rátať s dorastenkou Hanou Zahradníčkovou z Nitry. Tá je síce už dorastenka, ale narodená až po prvom septembri, čím spĺňa kritérium štartu medzi žiačkami ZŠ. V tabuľkách mala Hanka dokonca o dve sekundy kvalitnejší osobný rekord, ako Barbora Gombárová, avšak ani jedna ešte nebežali pod 2:20. Tento pocit poznala zo štartujúcich iba Miška. Nuž pre nás bola favoritkou, ale rozhodne sme jej kládli na srdce, aby vyčkávala a rozhodla až v závere. Preteky prebiehali v utorok, nie tak dávno po hodonínskej rekordnej polke.

Na dlhší čas bude košická osemstovka Miškina posledná. Aby sa jej tie dve kolá nezunovali. Táto derniéra do veľkej miery pripomínala letnú premiéru v Břeclavi. Opäť sa nikomu nechcelo príliš ťahať a baby klusali v prvom kole za nezáživných 73 sekúnd. Oproti hodonínskemu prvému kolu, ktoré rozbiehala Miške Timejka za 68 sekúnd, je to značný rozdiel. Miška sa v druhom kole odpútala od svojich sokýň a nasadila ostré tempo. Svižný záver asi najmenej vyhovoval Hanke Zahradníčkovej, ktorá už veľa vody nemútila. Baša Gombárová sa snažila, predsa ona nie je žiadny slimák, minimálne na trojstovke významne atakuje hranicu 44 sekúnd. Ale Miška si kontrolovala dištanc pred Dubničankou a v mnohom to pripomínalo záver majstrovstiev republiky v hale. Na rovinke síce kontrolovala pozíciu, ale nezľavila z tempa. To posledné kolo nebolo vôbec pomalé, naopak – stačí prepočítať rozdiel a vyjde nám, že druhá štvorstovka za 67 sekúnd nie je rozhodne pomalá, ak ide o osemstovku štrnásťročnej žiačky.

Pre Mišku je to druhá zlatá medaila z majstrovstiev Slovenska tento rok, prvá zo školského šampionátu. A naša málopočetná slovenská atletická rodina si zvyká na meno novej talentovanej slečny. Tá má okrem sľubnej vytrvalosti aj ďalšie mimoriadne vlastnosti. V prvom rade je rýchla, čo potvrdí v lete na tratiach sto, dvesto i tristo metrov, stopäťdesiatku má za 20,63 s. Ďalej je vysoká, štíhla s dlhými nohami a dôležité je, aby to aj v ďalších rokoch tak bolo. Má perfektnú bežeckú techniku, čo u mnohých nadaných bežkýň býva citeľná rana. Nepomerne dôležité je, aby bola zodpovedná, nadšená a dbala okrem tréningov na rehabilitáciu, spánok a životosprávu. To bude rozhodujúce, keďže, ako sme sa aj my v ekipe presvedčili, toto je pre niektoré nadané atlétky nepriechodná záležitosť. Treba veriť, že Miška nepôjde v ich šľapajách. V tejto sezóne má pred sebou ešte dva vrcholy – v septembri ju čakajú majstrovstvá Slovenska jej vekovej kategórie, čiže do 16 rokov a opäť v Košiciach. V novembri by sa azda mohla revanšovať za minuloročnú absenciu na majstrovstvách Slovenska v cezpoľnom behu (nebežala pre zápal v kolenách).

A predsa sme sa nemohli naplno radovať z Miškinho triumfu. Viac nás srdí dlhá séria nedostatočných výsledkov Miškinej kolegyne zo skupiny Timejky Morávkovej. Tá bežala v Košiciach finále trojstovky a bol to asi ten najmenej vydarený beh, aký predviedla v celej sezóne. V posledných sto metroch sa jej ozvalo boľavé lýtko. Lenže Timku často niečo pobolieva, obvykle to rýchlo odznie. Vo väčšine prípadov je to podľa nášho názoru odpoveď tela na premrštenú snahu, v jej behu často chýba uvoľnenosť, nahradzuje ju enormnou drinou, pri ktorej jej tuhnú svaly a nám krv v žilách. A o tom atletika už dlho nie je. Ruku v ruke s tým súvisí fakt, že zrejme u Timky zafungoval cyklus zla – robí všetko preto, aby prelomila negatívnu sériu neúspechov a to až tak, že si ten neúspech sama privodí. To je však prirodzené, toto zažil kdekto. Trojstovka za 43,71 s nepotrebuje dlhý komentár – zle, zle a ešte raz zle! Najlepšie teraz bude sa od trojstovky odosobniť, lebo po tých dvoch mesiacoch sa Timejke táto disciplína zhnusila. Teší sa na stopäťdesiatku. Tak jej ju doprajeme v lete. A pobeží opäť prekážky, občas niečo dlhšie a potom, keď príde čas, tak veríme, že na tú ďalšiu trojstovku bude nastupovať s čistou hlavou. Lebo výkonnostne je na tom Timka výborne, to vieme z tréningov. A to napokon potvrdila hneď na druhý deň po návrate z Košíc.

V Bratislave sa uskutočnilo v stredu kolo štafetovej ligy pre mládežnícke ročníky. Z našej ekipy išli práve Miška a Timka, aby si formou kvarteta zatrénovali rýchle úseky na 100 m (v štafete 4×100) a neskôr sa na švédskej štafete ušiel Miške úsek 300 a Timke 400 metrov. Stovku vzala na seba malá raketa Nikol Brandisová, ktorá sa na 60ke významne blíži k hranici ôsmich sekúnd. Druhý úsek na 200 m šla jej tréningová kolegyňa a naša niekdajšia ekipárka Majka Šimeková. Miška bežala svoj úsek veľmi dobre, ale najmä nás zaujal posledný úsek Timejky, ktorá dokonca aj posledných sto metrov, bez adekvátnej podpory od súperiek, dobehla v rýchlom čase 60,71 s. Prirodzene – bolo to letmo z vysokého štartu a merané rukou, ale čas pod 62 sekúnd je nielen reálny, ale pravdepodobný a Timka by si mohla skúšať aj štvrťku. Tá včerajšia, napriek únave z predošlého dňa, vyplneného súťažou a dlhým cestovaním, nás a azda aj ju, povzbudila.

No a môžeme uzavrieť náš príbeh ešte jednou pozitívnou správou. Napriek tomu, že malacké dievčatá bežali v stredu de facto samé, tak sa dokázali vypnúť k výkonu 2:26,01 min, ktorým ovládli dorastenecké tabuľky v tejto švédskej štafete, ktorá je i v programe dorasteneckých majstrovstiev Slovenska v Košiciach. Pred druhým kvartetom nitrianskeho ŠOG majú náskok 86 stotín sekundy a keď vezmeme do úvahy, že Nitrančanky mali v zostave tri dorastenky a jednu žiačku, kým z našich dievčat to bolo presne naruby (tri žiačky a jedna dorastenka), je to veľmi pekný výsledok. Avšak nepodstatný, keďže minimálne naša ekipa sa do Košíc na dorast nechystá, radšej sa vrhneme do víru letnej tréningovej prípravy na pieskoch a v lesoch. Netreba brať atletiku tak vážne a zúčastňovať sa každých pretekov. S týmto konštatovaním sa lúčime, myslite na nás aj cez víkend. Marek Ondrovič pobeží na majstrovstvách Slovenska juniorov stípla a päťku, baby a deti budú v exhibičnom tempe súťažiť o pár kilometrov ďalej na bratislavskom štadióniku Lafranconi.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *