Aj slabý beh stačil – dve zlaté z republiky pre Mareka

Bratislava (22. – 23. 6. 2019). Tak si náš junior Marek Ondrovič presadil svoje a napriek nášmu dôraznému neodporúčaniu sa postavil na štart majstrovstiev Slovenska juniorov v Bratislave. A dokonca dvakrát a dvakrát si v biednej konkurencii vybehal titul slovenského šampióna. Stal s atak jednám z mála atlétov, ktorí odchádzali zo šampionátu s dvomi individuálnymi prvenstvami.

Zatiaľ je táto sezóna pre Mareka taká nemastná, neslaná. Úprimne – čakali sme oveľa viac, ale už to asi Markos nestihne. Dlho trvalo, kým niečo zaujímavé na pretekoch zbehol, jeho štarty v máji za veľa nestáli. Mimo pozornosti unikol fakt, že Marek už je vicemajstrom Slovenska v behu na 3000 m medzi strednými školami. Tento „úspech“ zanikol vo víre našej kritike, lebo Markos podal na trojke tragikomický výkon. A potom to pokračovalo nepresvedčivými behmi na 1500 m. Až keď sme ho dokopali na prekážky, začali byť výsledky zaujímavejšie. Na 2000 m prekážok zbehol celkom rešpektovaný čas 6:09 min, na ktorý zatiaľ nedokázal adekvátne nadviazať na trati 3000 m prekážok. Síce výkon 9:42 min v Opave stačil na jasné prvenstvo v tabuľkách juniorov na tejto trati, ale to by nám teda rozhodne nemalo stačiť. Keď sme sa tešili, že teraz Marek skreše na každom ďalšom stípli nejaké sekundy pod hranicu 9:30 min, dorazila ho choroba, ktorá si vyžiadala antibiotickú liečbu. A my vieme, že to je konečná, z toho sa už ťažko človek môže v dohľadnom čase vyhrabať. Lež biedna úroveň juniorských behov postačovala na to, aby náš ekipák ovládol v sobotu stípla a v nedeľu päťku aj nadmieru slabými časmi.

Na trati 3000 m steeplechase to v sobotu skúsil, prvý kilometer okolo 3:05 min vyznel fajn. Ale ďalšie dve kilometre už boli otrasné. Ak sa na to díval niekto nezainteresovaný, musel vidieť, že to je extrémne pomalé. Je to škoda, lebo Marek trénuje tvrdo akiste na to, aby podával na pretekoch aj výkony, takéto behy sú dehonestáciou jeho vlastného úsilia. Veľmi s tým však asi robiť nemohol, vraj dostával do nôh kŕče a navyše sa šetril na nedeľnú päťtisícku, kde mal taktiež najvyššiu ambíciu. Nik zo súperov ho nedokázal v stípli potrápiť a Marek napokon len o tri stotiny sekundy pokoril hranicu medzi pomalým a svižným stíplom – desať minút (9:59,57 min). Vlani neodkázal bežať pod desať ani raz, tento rok sa ešte cez desať nedostal, a dúfame, že ani to nebude skúšať. Prvé zlato však bolo doma.

Na druhý deň to bolo z nášho pohľadu ešte horšie. Marek našiel súperov aj tam, kde ich nebolo a zrejme, ak by s ním nik nebežal, tak by mal v cieli o niečo menej slabý čas, ako výsledných 16:30 min. Prispôsobil sa tempu súperov, ktoré bolo až nemiestne pomalé. Tón pretekov chvíľami udával žilinský dorastenec Ondrej Malek, postupne však Marek a jeho martinský súper Lukáš Kubička šli dopredu. Marek mal skúsiť posledné dva kilometre bežať vo vlastnej réžii, najlepšie tak, aby dobehol stratu z prvých troch kilometrov a bežal k hranici 16 min. To samozrejme nevyšlo, náš bežec striedavo zrýchlil, potom upadol a takéto nepodarené trháky predviedol asi tri. Bola to skutočná antireklama na beh, až v poslednom kole získal Markos rozhodujúci náskok na Kubičku. Ten síce na poslednej rovinke mocne doťahoval, ale Marek už mal luxusný náskok a tak nemusel vyťahovať záverečný finiš. Druhé zlato.

Ťažko k tomu niečo dodať – dva upracované a nepresvedčivé výkony idú na vrub (dúfame) tej prekliatej chorobe, ktorá skolila nášho chalana týždeň pred šampionátom. Ak sa človek díva na to z pohľadu Marekovho otca (Videl som doma minulý týždeň, ako bol Marek chorobou rozbitý. Päť dní sa trápil bez liekov, nakoniec aj tak musel brať antibiotiká. Chcel aj napriek tomu na MSR JUNIOROV ísť a zabojovať o medaile, čo sa mu aj podarilo a má môj obdiv. Stal sa dvojnásobným majstrom Slovenska a myslím, že osobáky prídu, až bude úplne zdravotne fit.), tak mu musí dať za pravdu. Otázka je, kedy začne Marek zase behať to, na čo skutočne má. Fit už je, ale kondícia utrpela riadne šrámy. A ťažko povedať, či sa to stihne do najbližšieho víkendu (MSR do 22 rokov v Trnave) alebo do dvoch týždňov (medzištátne juniorské stretnutie v maďarskom Györi) napraviť. V lete bude každopádne Marek musieť prejsť na určité obdobie na posilnenie aeróbnej vytrvalosti a koncom augusta a v septembri ešte skúsiť zbehnúť osobáky. Očakávame minimálne ďalšie dva stíply (treba túto dištanciu behávať, každý štart je plus), jednu päťku na českej lige a tiež by tam mala byť nejaká 1500ka.

Na záver iba kusé konštatovanie – za rok 2019 tak máme v ekipe už dvoch slovenských šampiónov – oboch dvojnásobných. Po žiačke Miške Salayovej má dve zlaté Marek. O týždeň sa bude usilovať o jedno individuálne zlato náš muž do 22 rokov Jakub Kopiar, ktorý je lídrom slovenských tabuliek vo svojej vekovej škále na 5000 m. Tak si držme palčeky 🙂

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *