Matúš v Brezovej naznačil možnosti

Brezová pod Bradlom (29. 6. 2019). Dve odvrátené tváre predviedol v sobotu v Brezovej pod Bradlom najmladší žiak Matúš Bachratý. Kým na trati 540 m pre jeho vekovú kategóriu predviedol nevýrazný výkon, na dlhšej trati pre juniorov, necelom kilometri, exceloval.

Najmladší ekipák v skupine potvrdzuje, že vytrvalosť je jeho silná stránka, rýchlosť zase bolesť. Na vytrvalostné veci veľmi dobre reaguje a bez irónie sa dá povedať, že by mu stačilo týždeň ozaj poriadne zamakať, aby na pretekoch zbehol osobák na trati od 600 m vyššie. Týmto trendom sa neuberáme, naopak, snažíme sa s ním robiť veci, ktoré mu nejdú. Už sa mu podarilo významne zlepšiť prácu rúk, na jeho beh sa celkom dobre pozerá. Navyše je schopný behať výborné časy. Na tréningu dostali eikpári za úlohu dať na začiatku kilometer v svižnejšom tempe, zhruba za 3:40 min. Miška to klusala za 3:34, Matúš za ňou dobehol bez viditeľnej námahy za 3:36 min. Osobný rekord z pretekov má pritom 3:28, takže je viac, než isté, že jeho možnosti sú pod 3:20. To je však fuk, rýchlosť – tá prekliata rýchlosť hapruje 🙂

Matúš už bol vo fáze, keď behal svižné časy, no žiaľ posledné dva týždne sa vrátil k predošlým výkonom na krátkych vzdialenostiach. V lete sa mu črtá šanca na zlepšenie si svojich osobných maxím. Ale teraz? Teraz si na kratšie trate rozhodne neverí.

V Brezovej sa však bežalo 540 m, tradične na námestí. To nie je už šprintérska trať a Matúš mal potvrdiť rolu favorita, miesto toho prehral so svojím vekovým súperom Teom Volekom. Na trati, kde by teda rozhodne tohto chlapca mal zdolať. Skôr, ako na trati, však Matúš už kalkuloval s druhým miestom, pripravil sa naň a bojoval len o toto. A to je zlé. Pri všetkých rýchlostných kvalitách Tea Voleka, na ktorého sa na krátkych vzdialenostiach aj dobre pozerá, vytrvalec je podstatne slabší a trať 540 m je viac vytrvalosť, ako rýchlosť. Matúšovo druhé miesto je sklamanie, prehral iba na cieľovej páske, pričom obaja chalani mali čas 1:51 min. Tiež žiadna sláva…

O poznanie inak to však bolo na dlhšej trati pre JUNDOR – spojenú kategóriu dorastencov a juniorov. Tam sa bežal kilometer, no podľa Matúša tá trať bola o niečo kratšia. Tu sa prejavilo, že náš ekipák je „doma“, bežal výborne a v cieli mu chýbali iba štyri sekundy na našu kamarátku Luciu Režnákovú z ŠK Jablonica. Tá dobiehala do cieľa v čase 3:10 min, je to niekoľkonásobná medailistka z majstrovstiev Slovenska, posledne druhá z halového šampionátu žiačok na dva kilometre. A v tejto sezóne behá výborne, konkuruje chlapcom starším žiakom, dokonca aj dorastencom. A za touto babou dobiehal náš jedenásťročný Matúš len so štvorsekundovou stratou. Pred ním sa umiestnili devätnásťročný Filip Búzek z Holíča (3:05) a osemnásťročný Samuel Búzek zo Š. Humeniec (3:06). Na cieľovej čiare ešte nášho chalana prešprintoval Tomáš Hasa (ročník 2004), ale zaujímavé porovnanie je iba s jeho vekovým súkmeňovcom – Damienom Křešťákom z Kyjova, ktorý bol vo svojich jedenástich rokoch v cieli za 3:41, kým Matúš 3:14.

Matúš bol medzi juniormi tretí a posledný, keďže viac chalanov nebežalo. Napriek tomu všetkému je vidno, že potenciál u Matúša Bachratého tam niekde dolu pekne tlie. A nie je rozhodne treba dúchať do pahreby v tomto mladom veku, nech si tam ten talentík ešte chvíľu tlie, o také dva – tri roky to Matúš rozbalí.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *