Kopiar ovládol súboj na ostrie noža na trnavskej päťke

Trnava (29. – 30. 6. 2019). Tretím majstrom Slovenska v našej skupine je po uplynulom víkende aj Jakub Kopiar. Ten v behu mužov na päťtisíc metrov na majstrovstvách Slovenska do 23 rokov predviedol na svoje pomery výborný výkon a zaslúžene zvíťazil. V Trnave si medailu z republiky odniesol aj junior Marek Ondrovič, ale bolo to za výrazne horších okolností.

Nezostáva nám, iba radostne akcentovať skutočnosť, že Jakub Kopiar prežíva nadmieru harmonický nástup do mužskej kategórie. Síce je tam stále ešte tá poznámka, že ide o kategóriu do 23 rokov, fakticky je to už ale mužský pretekár. Nedávno prešiel skúškou dospelosti, zmaturoval a bez problémov zvládol aj prijímacie konanie na vysokú. Hlavný cieľ na sezónu, ktorý mal, vyhrať republikový titul vo svojej vekovej kategórii, zvládol s gráciou. A nemal to mať jednoduché, proti nemu stál súper z kategórie najpovolanejších – Michal Mojžiš, ktorý sa už v lanskej sezóne výrazne zlepšil a tento rok progres potvrdzuje.

Vysoký (ozaj je vysoký) súper, ktorý sa ešte donedávna venoval cyklistike, zaznamenal v atletike pomerne rýchly nástup výkonnosti. Tisícpäťstovku už má zbehnutú pod štyri minúty, na dráhe sa na jeho bežecký štýl veľmi dobre pozerá, má republikový titul v krose z Dudiniec minulý rok. Roky, ktoré obetoval atletike z neho robia ešte stále bežeckého bažanta, on ním však rozhodne nie je. V behu na 5000 m v závere mítingu PTS v Šamoríne prehral s naším Kubom v záverečnom účtovaní – Kubo mal vtedy čas 15:21, on 15:25 min. Už vtedy bolo zrejmé, že sa schyľuje k peknej bitke na trnavskom poli do 23 rokov, kam obaja borci patria.

Treba však povedať, že Michal už budúci rok prechádza do elity, k mužom. Jakub bude ešte ďalšie dva roky súťažiť v dvadsaťtrojkách, je od Mojžiša o dva roky mladší. Ak by sme mali porovnávať týchto dvoch navonok neporovnateľných bežcov, okrem veku a výšky sa líšia aj tým, že Mojžiš má očividne lepší somatotyp a asi lepšiu anaeróbnu prácu, kým Kubo je nižšieho vzrastu, jeho nohy nie sú také štíhle, ale vyznačuje sa slušnou aeróbnou činnosťou, čo dokazuje aj polmaratónskym časom 1:11 hod. Dlhé behy sú celkom zrejme jeho budúcnosť, nie päťka, ktorá sa všade inde, len nie na Slovensku, behá v podstatne rýchlejších intenciách.

Veľmi pozitívne bolo, že sa chalani Kubo a Mišo dohodli na spolupráci, aby sa aspoň na týchto majstrovstvách neklusalo za nejakých 16:30 min. Logicky tak obaja pomerne skoro ušli všetkým ostatným bežcom, doprevádzal ich len Jozef Urban, ktorý si po zranení šiel skúsiť beh na tri kilometre a potom odstúpil. Navyše Jožo už je starý matador a štartoval mimo súťaž. Kubo udával tempo na prvom, treťom a v poslednom kilometri, Mojžiš vzal na seba druhý a štvrtý kilák. Za to všetko im patrí naša vďaka, lebo po dlhom čase urobil niekto päťku na šampionáte pútavou a atraktívnou. Bolo zrejmé, že Mojžiš nepôjde do trháku, nešiel však ani Kubo. Na tréningu si deň pred štartom skúšal rýchly kilák, mal ho bežať na úrovni 3:00 min, ale posledné kolo vystupňovať. Kubo bol však v takej forme, že päťstovku prebiehal za 1:21 min (o deväť sekúnd rýchlejšie, ako mal), tak sme ho nechali rýchlo bežať iba tretie kolo a do štvrtého ho ani nepustili. On to tretie kolo buchol za 35 sekúnd (250 m), takže bolo jasné, že môže preteky rozhodovať aj v závere.

Posledné kolo v Trnave bolo pre divákov za odmenu. Mojžiš mal pozičnú výhodu, keďže sa držal za Kopiarovym chrbtom ako tieň. A skúšal nesmelo nastupovať, tristo metrov pred cieľom pridával pod kotol. Náš bežec však veľmi pozorne reagoval na všetky impulzy od súpera a tiež si nenechal vziať vietor z plachiet. Posledných dvesto metrov začal Kubo nasadzovať na šprint a tu sa ukázala tá sila, ktorú včera demonštroval v poslednom tréningovom kole. Nožnice medzi ním a Mojžišom sa otvárali stále viac, až napokon rozdiel v cieli činil celé tri sekundy – Kopiar 15:22, Mojžiš 15:25. Mišo bol zrejme aj otrávený, že zbehol dva razy päťku za 15:25 min. Kubo tiež bežal len pár stotín od svojho šamorínskeho času, bola to teda takmer identická repríza vzájomného súboja spred pár týždňov. Náš bežec si zlato zaslúžil, na dráhe nechal všetko.

Otázna je už len prognóza vývoja výkonnosti Kuba. My sa domnievame, že do nižších poschodí sa dostane už len trochu, časy hlboko pod pätnásť minút neočakávame. Proti tomuto tvrdeniu môže hrať Kubov vek, devätnásť, vlastne čoskoro dvadsať rokov. Náš bežec vykazoval aj na testoch nesmiernu húževnatosť v anaeróbnom režime, proti však bude stáť jeho nízka hodnota VO2max, nevhodná bežecká postava, nedostatočná rýchlosť. K pätnástim však bude náš cieľ Kubíka dotlačiť, potom sa uvidí, čo ďalej. Stále viac a viac sa však bude ekipák snažiť o dlhšie trate, z jedného polmaratónu v roku 2019 by mali byť aspoň dva v roku 2020 a tak ďalej. Postupne pribudne aj maratón, ale na to je ešte stále čas. Uvidíme, najbližšie dva roky budeme Kuba hnať do anaeróbnej roviny, aby dokázal zlepšovať svoje osobné maximá na stredných a dlhších tratiach do desať kilometrov.

V nedeľu bežal Kubo ešte finálový beh na 1500 m, kde však už, na rozdiel od predošlého dňa, úradovala únava. A posledné kolo bolo tentokrát v jeho podaní najhoršie. Medzičas 2:43 na kilometri by sa dal – žiaľ, výsledný čas 4:12,66 min hovorí o poslednej päťstovke takmer za 1:30, čo je už veľmi pomalé a Kubo si v podstate doklusal na piatom mieste. Tento rok to bude s najväčšou pravdepodobnosťou jeho jediná zlatá medaila, iné preteky v kategórii do 23 rokov už nemá. Cieľ splnený – v druhej polovici leta sa vrhne podobným smerom, ako junior Marek Ondrovič – na stredné trate. Treba pracovať na rýchlosti pred tvrdým kondičným obdobím v októbri.

Áno, aj Marek Ondrovič bežal v Trnave. Žiaľ, on len potvrdil, že v tejto sezóne je jalový a nič na tom nemení jeho bohatá zbierka medailí zo slovenských šampionátov (dve zlaté a dve strieborné medaily). Po víkende je o jedno striebro ešte bohatší, ale striebro zo stíplu na MSR do 23 rokov má nominálnu hodnotu ako ušetrené bankovky občanov v 53. roku počas zločinnej komunistickej menovej reformy (treba trochu histórie, keďže nás občas čítajú aj boľševici). Rozumej, tá hodnota je skoro nula – kvapka v mori. Marek sa pripravoval na výkon, chcel a mal bežať aspoň na úrovni svojho času 9:42 min z Opavy. Nezačal zle. S chalanmi z Nitry Borovkom a Mazúchom (ten bežal len mimo súťaž) sa dohodol, že odtiahne prvý kilometer a o ostatné sa postarajú oni. Ani to nevyšlo. Markos na prvej vodnej priekope vrazil do prekážky švihovou nohou a zotrvačnosť ho poslala k zemi. Keďže jeho kinetická energia bola dosť vysoká, nečľupol do vody, ale dopadol kolenami na plytčinu. Bol zodratý, ale zase žiadna hrôza. My sme ten pád detailne nevideli a báli sme sa, že Marek kopol do bariéry preťahovou nohou, čo je vždy nebezpečné vzhľadom na riziko zranenia kolena. A tak sme ho nabádali, aby preteky nedokončil a šetril koleno. On však bežal ďalej, samozrejme však v takom tempe, ktoré bolo na smiech. Dobehol si po druhé miesto za 10:21,02 min, čo je neskutočná bieda.

Opäť platí, že Marek proste nemôže nikdy v športe zásadnú dieru do sveta spraviť, lebo na to nemá hlavu. Jedna vec nevyjde, niečo zahapruje a celá stavba sa rúca ako zo zápaliek. Ťažko tušiť, či sa s tým dá niečo zásadné robiť. S hlavou moc nie, ale dá sa pracovať na tom, aby Marek nabudúce nezakopol. Tam je kľúč k cvičeniu, aj na tréningoch sme si všimli, že náš bežec má výrazný problém pri prechode prekážky z ľavej odrazovej nohy. Pravú švihovú neprimerane krčí, de facto nie je schopný ju vystrieť ponad prekážku a to sa teraz ukázalo, ako príčina pádu. Naša fyzioterapeutka s Marekom tieto veci cvičí a bude cvičiť, samozrejme, fešák musí každý deň túto časť tela trénovať doma. Podobné disbalancie mu aj v budúcnosti môžu spôsobiť problém.

Trnavou sme ukončili prvú polovicu sezóny, Mareka ešte čaká v nedeľu 7. júla steeplechase na medzištátnom juniorskom štvorstretnutí v maďarskom Györi. Ostatní nabiehajú na kondičnú prípravu, ktorá potrvá tri týždne a načas dávame dráhe zbohom. Baby nepôjdu na dorastenecký šampionát do Košíc a chlapci nepocestujú na mužské majstrovstvá Slovenska do Dubnice nad Váhom. Dráhové preteky budeme mať iba v rámci tradičných stried v Břeclavi, inak sa zameriame na veci, na ktoré nebolo dostatok času počas školského roka. Už sa na to tešíme.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *