V Uníne Kopiar so Salayovou ustanovili traťové maximá

Unín (20. 7. 2019). Konečne sme našli výsledky zo sobotňajšieho Behu okolo Unína. Nultý ročník akcie nás lákal najmä preto, že nikde inde na okolí neboli preteky, ktoré by adekvátne slúžili na ukončenie troch týždňov poctivej kondičnej driny. Dopadlo to dobre, ovládli sme mužskú i ženskú kategóriu a zbehli ustanovujúce traťové maximá.

Nulté ročníky so sebou vždy prinášajú dva fenomény. Málokedy sa usporiadateľom všetko perfektne na prvý raz podarí. Nastanú situácie, s ktorými nerátajú, nejaké nedostatky na trati a tak. To isto bola aj unínska realita. Na druhú stranu, vyvažuje to obvykle maximálna ústretovosť usporiadateľov, ktorí si vážia každého bežca a chcú sa vytiahnuť. To sa tiež potvrdilo. Všeobecne sme mali z pretekov v Uníne pozitívne dojmy.

Obec Unín bola pre naše farby veľká neznáma. Málokto z nás sem kedykoľvek v minulosti zavítal. Leží kus od hlavného ťahu na Senicu alebo na Holíč, takže do Unína by sme šli len vtedy, ak by na to bol ozaj dôvod. Tentoraz bol. Možno tieto preteky časom budú figurovať v Grand Prix Záhoria. Viaceré atribúty si z okolitých súťaží asi prevzali, niečo pridali zo svojho. Asi nerátali s priveľkou účasťou detí a tak významne zredukovali detské kategórie. A to tak, že napríklad ročníky 2008 boli zaradené medzi starších žiakov po boku s 2005kami. Napríklad. To nám bolo fuk. My sme vzali do Unína dvoch našich pretekárov. Miška Salayová nebola celý mesiac na nejakej súťaži, už to chcelo skúsiť nejak súťažné tempo. Mala bežať beh dorasteniek a zhruba o pol hodinu aj bež žien na 4 kilometre. Kým v behu na tisíc metrov po uliciach Unína nemala ani jednu súperku a zo 4 chlapcov ju zdolal iba holíčsky atlét Pavol Riečický, v behu žien sa schyľovalo na zaujímavý súboj s tridsaťjedenročnou Máriou Vrablicovou. Mnohí z nás si ešte nezvykli na jej zmenené priezvisko, dosiaľ sme ju poznali ako Máriu Truissard. Tá sa so železnou pravidelnosťou umiestňuje na stupňoch víťazov v rámci záhoráckej grand prix. Posledný vyše rok je dokonca zrejme najrýchlejšou záhoráckou ženou, toho času jej nik iný významne nekonkuruje. Pred týždňom v Borskom Sv. Jure zvíťazila s prehľadom pred druhou o takmer 90 sekúnd. Pre Mišku to bola dobrá výzva. Vyhrať mal aj Jakub Kopiar, ktorého nemal jeho najväčší súper Tomáš Skala z AK Junior Holíč významne ohroziť.

Papierové predpoklady sa naplnili. Predsa sme viac verili Kopiarovi, ako Miške. Kubo Kopiar už má so seniorskou kategóriou nesporné skúsenosti a svojich súperov poznal. Menej už trať a na jednom úseku mal problém. Musel zastať, keďže sa mu naraz ponúkali až tri možnosti, kam sa vybrať, ale ani jednou si nebol istý. Počkal zhruba 30 sekúnd na sprievodného cyklistu, ktorý z dosiaľ nezistených dôvodov nešiel po celý čas s lídrom behu, aby si bol istý. Vo výsledkoch by tak mal isto aj kvalitnejší čas, nebyť tohto zdržania. Nebolo to asi nič príjemné, ale keďže Kubo to všetko bral s jeho typickým stoickým pokojom, tak sa zdalo, že dráma to nebola. A nebola, lebo Kubo potom zase zabral a aj tak dobehol deväťkilometrový úsek na prvom mieste v čase 30:08 min (časomerači zaokrúhľovali a stotiny a desatiny už neuvádzali). Jeho súper Tomáš Skala dobiehal so stratou 26 sekúnd. Kubo cítil únavu z predošlých troch týždňov, to však akiste aj Skala, keďže on i jeho tréningová skupina boli týždeň makať na Štrbskom Plese. Kubo mohol ustanovujúci traťový rekord stlačiť hlboko pod tridsať minút, lenže to by nemohol na inkriminovanom mieste toľko stratiť. To nám však vôbec neprekážalo.

V tom čase už boli v cieli najrýchlejšie ženy. Na naše neskrývané prekvapenie dobehla ako víťazka Miška Salayová, ktorá staršej súperke unikla v stúpaní. To nás trochu prekvapilo, keďže Miška sa vrátila do tréningov po týždňovom výpadku pre chorobu, ako aj dlhšie trvajúce hojenie rán. Mišku najprv zodrali nové topánky, potom si, šikulka, porezala pätu o bazénové dvierka a rana sa zle hojila. Keďže vieme, že z povrchového zranenia sa zápal môže preniesť aj do vnútorných tkanív (napríklad sa jej môže zapáliť achilovka), tak sme jej dali voľno. Keď k tomu prišlo prechladnutie s kašľom, nebolo čo riešiť. Dostala aj wobenzym na podporu imunity a poriadne si oddýchla. Návrat do tréningov bol ťažký, v utorok v kopcoch Malých Karpát si musela riadne odfúknuť v stúpaniach na Konské hlavy, Stratený kút alebo Tri kamenné kopce. Ale stačilo to na to, aby ovládla preteky v Uníne v kopci. Prevýšenie bolo podľa jej hodiniek zanedbateľných 90 metrov, na trati štyri kilometre to však poznať je, najmä, ak je kopec jeden, ale strmý. Navyše si vďaka tandemu s Vrablicovou udržiavala celkom svižné tempo pod štyri minúty (priemerka jej aj v súčte so stúpaním vyšla samozrejme horšie). Trať merala v skutočnosti 4,5 km a tak je Miškin čas a ustanovujúci traťový rekord žien 18:33 min slušný. Vyhrala s náskokom štrnásť sekúnd a potvrdila, že na staršiu žiačku disponuje solídnou vytrvalosťou, ktorú by v sezóne mala využiť na zostávajúce štarty na 800 m a jeden štart na 1500 m. Teraz ju však čaká obdobie vyplnené odrazmi, rýchlosťou, prekážkami, silou a technikou. Vlastne – to už všetkých.

/ekipa/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *