Kopiar suverénnym vládcom kilometra v Zlíne

Zlín (17. 8. 2019). Už žiadny tréning, žiadny test. To bolo gro prvého ostrého štartu po letnej príprave na krásnom atletickom štadióne v Zlíne. Ekipa v osobách žiačok Salayovej a Morávkovej a mužského borca Kopiara prišla po osobné maximá a svoju misiu splnil takmer do bodky.

Organizátori tohto mítingu nás tradične volajú na svoj štadión, zasadený na úpätí kopcov Vizovickej vrchoviny. Zlín je sám o sebe mesto natlačené medzi okolité vrchy, čo mu jedine pridáva na atraktivite. Samotný štadión tu prechádza neustálymi rekonštrukciami, všimli sme si, že oproti minulým rokom sa výrazne skultivovala hlavná tribúna. Podstatný je pre nás tunajší tartan, na ktorom sa nám zvykne dariť. V minulosti tu bežal osobný rekord na tisícke Kopiar a má tu zbehnuté aj dva najrýchlejšie časy na stípli Jakub Valachovič.

Beh na tisíc metrov nás zaujímal predovšetkým – v mužoch mal jednoznačne pokoriť svoj starý osobák 2:40 min Jakub Kopiar, v ženách mala bežať maximum žiačka Michaela Salayová. Timea Morávková, naša druhá žiačka, sa len nedávno vrátila z dovolenky v Grécku a netušili sme, čo od nej možno čakať na trati 400 m. Tešili sme sa na kvalitné behy s rýchlymi súpermi, neraz sme však zostali zaskočení.

Ani v behu mužov na tisíc metrov, ani medzi ženami na 400 m sa kvalita nedostavila. Najmä štvorstovka žien bola evidentne tristne obsadená. Našu Timejku Morávkovú totiž organizátori zaradili do dráhy favoritiek, do štvorky… a to sa bežal iba jeden beh. Pre Timku to bolo ideálne, okolo nej samé schodné súperky, skvelá možnosť, ako si zabehnúť osobný rekord. K ideálu to malo však predsa len ešte veľmi ďaleko. Naša atlétka začala aktívne a po vybehnutí na protiľahlú rovinku bežala perfektne a jasne na tretej pozícii. Žiaľ, na poslednej stovke sa ukázal tréningový výpadok, nohy jej zdreveneli a cieľová šachovnica bola razom príliš ďaleko. Čas 1:02,26 min je od jej osobného maxima vzdialený o 25 stotín sekundy. Nie je to veľa, ale Timejka by už nemala vôbec behať za 62 sekúnd, ideálne by mala naháňať hranicu jednej minúty a k tomuto sezónnemu cieľu je teda ešte veľmi, veľmi ďaleko. Každopádne po sérii neskutočne slabých výkonov v júni a máji je to možno prvá iskrička nádeje. Že Timka nebude iba tréningový typ, ktorý na pretekoch vždy vybuchne…, lebo tak tomu bolo v prvej časti sezóny, pričom v tréningu vyzerala vždy výborne. V Břeclavi o týždeň by už mala na začiatku jej cifry svietiť číslica 61. Aspoň v to teda dúfame. Naša ekipárka obsadila prekvapujúco tretiu priečku, čo však treba pričítať jedine a iba slabej úrovni ženskej štvrťky, víťazka za 59 sekúnd… to svedčí o mnohom.

Slabú úroveň mal bohužiaľ aj beh mužov na tisíc metrov. Už letmý pohľad do štartovej listiny dával tušiť, že sa tu borci za 2:30 min nestretnú. Náš vytrvalec Jakub Kopiar v druhej polovici sezóny nebeháva vytrvalostné behy a skôr sa zameriava na stredné trate. Že sa mu darí, o tom svedčia čiastkové časy z tréningov, ale už aj pretekov. Pred dvomi týždňami bežal v Břeclavi test na 500 m za 68 sekúnd a z toho by sa už dal zabehnúť aj solídny kilometer. Myšlienku, že sa chalan potiahne v Zlíne s rýchlymi súpermi, sme zavrhli už od úvodných metrov. Kubo už na prvej stovke všetkým unikol a bolo zrejmé, že na seba narazili dve odlišné výkonnostné triedy. Kým Kopiar frekvenčným a ľahkým krokom unikal prenasledovateľom, tí sa nikam príliš nehnali a skôr zvolili ľahšie tempo. Tak sa zase náš ekipák ocitol v obligátnej situácii, že musí bojovať s časomierou. Ale darilo sa mu! Prvú štvorstovku prebiehal za 59 sekúnd a vyzeral náramne dobre. Aj osemstovka za 2:01 min svedčila o svižnom behu, dokonca náš chalan dokázal aj posledných dvesto metrov udržať svižné tempo, hoci patrilo by sa bežať rýchlejšie, ako 32 sekúnd. K tomu už by boli potrební súperi, ale pomaly sa stane náročnejšou úlohou nájsť ideálny beh, než dosiahnuť nejaký výkon. Takto sa dá povedať, že náš chalan má aj na to, aby bežal kilometer za 2:30, lenže bez súperov to tak ľahko nepôjde. V každom prípade na to, že Kubova najväčšia slabina je rýchlosť, dosiahol celkom solídny čas. Stále platí, že Kopiar bude skúšať prevažne dlhé trate a na tie, dá sa povedať, je rýchly dosť. O týždeň v Břeclavi bude jeho hlavná trať 5000 m mužov. A potom ho čaká ešte pár štartov na stredných tratiach – jeho osobáky na 1500 a 800 m sú zrelé na to, aby ich vylepšil.

Tešili sme sa aj na beh Michaely Salayovej na ženskej tisícke. Tá mala bezpochyby z nás najťažšiu konkurenciu. Ženský kilák ponúkal jednoznačne šancu vidieť časy pod tri minúty. Predovšetkým súboj zlínskej matadorky Kateřiny Hálovej s mladou puškou, finalistkou dorasteneckého EYOFu v Baku Pavlou Štoudkovou (roč. 2003). Do toho všetkého sa mala akosi zamontovať aj naša Miška. Ešte jedno pikantné zrnko do celého príbehu pridala Miškina rovesníčka Alžbeta Garguláková, ktorá patrí s Miškou momentálne asi k najviditeľnejším žiackym bežkyniam na Slovensku. Obe sa pritom zhruba dva roky na súťažiach úspešne míňajú a jedna druhú sledujú vždy iba z pozície diváčok. Teraz mali obe skrížiť zbrane.

Začalo sa rýchlo, naša kamarátka Pája Štoudková zvykne preteky rozbiehať svižne a potvrdila to aj teraz v Zlíne. Nedávno si prešla dvojnásobným zranením členka a tréningový výpadok, aj podľa jej slov, stále cíti. Za Pavlou bežala Katka Hálová a spolu s nimi sa v skupine držala aj domáca juniorka Julie Červinková a tiež zverenka trénerského dua Bendovcov z Našej atletiky Klára Hatinová. Miška začala profesorsky, vedúce kvarteto nechala tak a sama udávala tempo stíhacej skupinky. Škoda, že sa nerozhodla držať čelnej skupinky, prišla o šancu bežať lepší čas. Teraz bola v situácii, keď pred ňou (de facto) nikto a za ňou šelmy, vyčkávajúce na vhodný moment. Ako tieň sa držala za Miškou aj Betka Garguláková. Hnali sme Mišku, aby sa snažila dobehnúť baby pred ňou, ale vyslyšala nás až zhruba 300 metrov pred cieľom. Vtedy začala stupňovať tempo. Štvrtá Klára Hatinová už strácala kontakt na vedúce trio a Miška okresala vlastnú stratu na túto súperku na rozdiel pár sekúnd. Naša baba isto mala v talóne ešte dostatok síl, keďže okrem faktu, že napokon stihla dobehnúť piata za Hatinovou so stratou cca štyroch sekúnd, významne ušla dievčatám, ktoré mala celý čas za zadkom. Čas 3:05,16 min nie je zlý, ale Miška zrejme mala dostatok síl, ktoré zbytočne šetrila až na záver disciplíny. Treba dodať, že ju bolel chrbát a cítila to aj na súťaži. Najbližšie dni bude mať ľahší režim, menej silových a rýchlostných disciplín a rande s fyzioterapeutkou, ktorá jej s chrbtom pomôže. Aby sa baba cítila komfortne na nasledujúcu sobotu v Břeclavi, kde ju čaká beh žien na 1500 m.

/ekipa/ foto: ekipa a P. Halas, ďakujeme

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *