Matúš opäť vyhral krosovú oblasť

Nové Zámky (17. 11. 2019). Smolný rok sa nekončí. Respektíve, rok samozrejme plynie pomaly do svojho záveru, ale tá smola zostáva. Tešili sme sa na krosový šampionát do Betliara, lenže z toho žiaľ asi nič zásadné nebude. O mnohom svedčia aj naše výsledky z predošlých dvoch krosových ouvertúr na strednom a západnom Slovensku.

Tak bohužiaľ na poslednú generálnu skúšku pred krosovými majstrovstvami Slovenska do Nových Zámkov sme šli bez dievčat. Timea Morávková už minulý týždeň v Dudinciach na oblastnom krose v Dudinciach behala nachladnutá a tušil som, že na pár dní vypadne. V týždni absolvovala dva tréningy, z ktorých ten prvý bol ozaj dosť nepresvedčivý. Bolo zrejmé, že po tých pár dňoch nie je schopná bežať a najmä udýchať svižné tempá z minulých týždňov. O dva dni už to bolo lepšie, ale rozhodne nie ideálne na súťaž. Riadny kus smoly má v druhej polovici roka Michaela Salayová, ktorá by mohla pomaly zapísať celý jeden list papiera poznámkami o tom, čo ju bolelo, ako a kedy. Podstatné je vedieť prečo. A tu stále objavujeme nové a nové príčiny. Mišku trápi najmä dospievanie, fyzické zmeny zanechávajú stopy – je unavená a nedávno mala ešte stále minimálne hodnoty železa. Do toho septembrové bolesti v chrbte (rast) a kolenách (asi to isté v kombinácii s únavou a navyše pár náročnými tréningmi v Tatrách). No a po tom všetkom už sa Miška začala vzmáhať, už to zase vyzeralo fajn. A potom jej spravili snímku zuba a odhalili skrytý kaz. Baba si svoje v kresle vytrpela, podľa lekára už tam ten zápal bol dosť dlho. Pri kontrolných odberoch, keď nás zaujímal krvný obraz ohľadom sústredenia (a tam sme nevdojak prišli aj na jej nízke železo), sa síce neukázali u Mišky dramaticky zvýšené leukocyty, ale vraj to tak byť vždy nemusí. Zápal bol lokálny, po ošetrení ju ešte pár dní bolela a vlastne stále bolí časť tváre. Musel som dať Miške zase voľno, ďalšie a ďalšie, aby netrénovala v čase, keď jej telo bojuje so zápalom. Takže baba v Betliari akiste veľa vody nenamúti, no a Timka zrejme tiež nie. Do toho mal ešte pred pár dňami teploty Jakub Kopiar, ktorý ešte stále nie je celkom doliečený. A tak jediný, kto z našej skupiny môže ešte niečo na východe vybojovať, je najmladší žiak Matúš Bachratý.

Práve Matúško má za sebou dva stopercentné zárezy za uplynulý týždeň. V sobotu 9. novembra v upršanom počasí zvíťazil (ale po tuhom boji) v Dudinciach v behu na 600 m najmladších žiakov. Druhý triumf, ale o to výraznejší, slávil aj dnes v Nových Zámkoch. Tu v behu na 1000 m až nečakane poľahky vyhral, to som úplne nechápal. V prvom kole mal ešte súpera za sebou, ale v tom druhom okruhu už viedol s jasným náskokom a v cieli mal pred druhým Filipom Kubíčkom z Brezovej pod Bradlom náskok šiestich sekúnd. Mám z Matúša radosť, oproti minulému týždňu vyzeral oveľa suverénnejšie, jeho beh bol omnoho ľahší a samozrejme zavážil aj fakt, že sa bežala dlhšia vzdialenosť. Matúšovi vyhovujú dlhšie trate a v Nových Zámkoch to využil. Oproti tomu v Betliari sa o týždeň pobeží o polovicu menej, päťstovka, to je lotéria a teoreticky na nej Matúš nemusí byť ani na stupňoch. Bude to zaujímavé, bude to nepochybne dramatické, ale budeme sa tešiť na ten súboj. Náš chalan je veľmi mladý, avšak plný elánu do tréningu. Veď má aj dôvody.

Svoj beh medzi mužmi som už popísal v inom článku (http://www.ekipa.sk/2019/11/17/konecna/), takže sa k nemu, s dovolením, vracať už nebudem. Bol som však sklamaný aj z výkonu Jakuba Kopiara, ktorý taktiež nepresvedčil. Kubo ešte stále cíti pozostatky z choroby, nedýcha sa mu dobre a dohodli sme sa, že na majstrovstvá Slovenska bežať nepôjde. Až do konca roka by mal zostať v svižných tempách, lebo, hoci sa to tak môže zdať, nie je na tom zle. Na nedávnom testovaní v Národnom športovom centre, ktoré sme si riešili po vlastnej línii (nevyužívali sme ponuku zo SAZu, lebo to nepovažujem ja osobne za vhodné, testovať toľkých ľudí), sa ukázalo, že v oblasti aeróbnej práce je na tom Kubo najlepšie, ako kedy v živote bol. To sú tie Tatry. Naopak, podobne ako Timejka, aj on zaostal v anaeróbnej rovine (to sú taktiež tie Tatry) a tak by mal pracovať na tom, aby sa do temp dostal v decembri. V januári a februári budem mať dosť času s Kubom zase porobiť kvantá kilometrov v Malých Karpatoch a verím, že opäť bude z toho veľa na bežkách. V marci plánujem potom opäť s ekipou sústredenie na Štrbskom Plese a záverom marca by mal Kubík zúročiť natrénované na pražskom Sportisimo polmaratóne.

Jakub Valachovič

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *