V jedenástich zbehol v Kyjove desiaty najrýchlejší čas za šesť rokov

Kyjov (26. 12. 2019). Beh na Štefana v Kyjove patrí k tradičným ekipáckym zastávkam a zvyk prísť bežať sme nepretrhli ani dnes. To, že naša skupina prechádza krízou, keď najmä baby sú vinou častých chorôb a zranení vyradené zo súťaží, bolo viac, ako viditeľné. Skromná účasť našich dvoch chalanov však stačila, najmladší člen našej ekipy Matúš Bachratý vystrájal na trati 1700 m a opäť ukázal, že má rozhodne čo ponúknuť.

Začal by som však rozprávanie starším bežcom – Jakubom Kopiarom. Tu budem veľmi stručný, keďže hodnotiť jeho bežecký výkon na trati 8,2 km nemá význam. Kubo je v súčasnosti v prípravnom období, tréningy sú náročné a zamerané predovšetkým na aeróbny výkon. Je potešiteľné, že si udržuje aj naďalej rýchlosť z leta, keď si, pre mňa nepochopiteľne, robil minulý týždeň na dráhe osobné maximá na 150 metrov. Chýba mu však niečo medzi maximálnou rýchlosťou a aeróbnou vytrvalosťou. Anaeróbna záťaž mu zatiaľ toľko nejde, ani ju nejak veľmi nerobíme. To sa bude meniť najmä na jar, zimu by mal Kubo poctivo odkrútiť tak, ako vlani. Čiže najmä aeróbne, ale ako sa bude viac blížiť dráhová sezóna, bude musieť aj ostré tempá v anaeróbnej alebo zmiešanej zóne. Dnes bol podľa môjho názoru „vybavený“ už po úvodnom kilometri. Trať tu stúpa od začiatku strmo nahor, Kubovi som robil tento kúsok vodiča a sám som bol s dychom v „prdeli“. Pritom som v tandeme s mojim mladším kolegom bežal v týždni aj svižnejšie tempá a videl som, že je na tom slabšie, ako ja. A to už je teda ozaj čo povedať…! Preto nehodnotím nijak tragicky, že Kubo dnes bol iba štatista v súťaži, de facto podal jeden zo svojich najslabších výkonov v kariére. V cieli ho napokon porazili všetci jeho najbližší súperi, dobehol ôsmy v „nečase“ 28:42,52 min. A po súťaži som mu naložil ešte dvanásť kilometrov v blízkom pohorí Chřiby. V tomto období nie je dôležité podávať nejaké výkony a veru, keď tam pozerám do histórie, tak Kubo v Kyjove nikdy nebežal dobre. Takže preňho sú slabé časy na sklonku roka takmer tradičné. To isté by celkom isto platilo aj o senickom behu, ktorý sa koná o pár dní, na Silvestra. Vlani tam Kubo vybuchol a tento rok radšej snáď do Senice ani nepôjdeme, radšej fúkneme nejakú náročnú túru v kopcoch. Je zima, Kubo nemá súťaže a môže tak budovať objem. Bodka.

Kto z nás momentálne jediný ozaj behá dobre, je najmladší žiak Matúš Bachratý. Toho „najmladšieho žiaka“ si môže užívať ešte päť dní, od prvej minúty nového roka bude už mladší žiak. Tam budú noví súperi, nové výzvy. Ale Matúš sa zrejme môže dívať do budúcnosti smelo, keďže robí ohromné pokroky. Už vlani výborne bežal trať 1700 m, čo sú dve kolá okolo parčíku v blízkom susedstve Klvaňovho gymnázia, kde tento beh našiel svoju základňu. Aby som pripomenul, minulý rok sa mal Meťjú, ako ho občas prezývam, držať s dievčatami Timeou a Miškou. Považoval som to vtedy za veľmi solídny výkon. Baby bežali vtedy vpredu, Miška za 6:24 min, Timka 6:27 min. Obe som pochválil, ale najviac sa mi páčil Matúš, ktorý dobiehal ozaj celkom vzorne za nimi za 6:35 min. Až v závere mu dievčatá ušli, ale ten čas bol na desaťročného chalana krásny. Môžem spokojne konštatovať, že teraz Matúš stlačil dolu 32 sekúnd a v cieli ho registrovali celkovo druhého medzi staršími žiakmi (teda ročníky 2004 a 2005) za 6:03 min. A to mohol bežať aj pod šesť. V závere už cítil únavu a nemal s kým bojovať o druhú priečku. Víťaz, domáci Mikuláš Křešťák, ktorý je od Matúša o štyri roky starší, už mal solídny náskok a ako jediný bežal pod šesť minút. Keď si Matúšov čas prepočítam na dva kilometre, tak mi to vychádza niekde okolo 7:13 s, ak by posledných 300 m bežal sedemdesiat sekúnd. No… nech to je pod 7:20. Dosť slušné aj tak! Nikdy na tejto trati jedenásťročný chlapec nebežal taký čas, ako Matúš. Keď tak pozerám občas zápasy NBA alebo NFL, tak žasnem, aké štatistiky na všetko si vedú v zámorí. Tak aj ja tu hodím do pľacu nejaké čísla. Od roku 2013, keď sa behá v Kyjove súčasná trať žiakov a žiačok bežali len títo pretekári lepšie časy, ako Matúš:

2013 – nikto

2014 – Karafiát 5:38 (15 rokov), Vodička 5:39 (14 rokov), Malánik 6:03 (15 rokov)

2015 – Vodička 5:42 (15 rokov)

2016 – Ondrovič 5:45 (15 rokov), Hajný 5:49 (14 rokov), Macalík 6:02 (15 rokov)

2017 – Hřebačka 5:42 (14 rokov)

2018 – nikto

a teraz teda spomínaný Křešťák 5:53 (15 rokov).

Môže to znamenať veľa a nič. Podľa môjho názoru to však vypovedá o Matúšovom bežeckom nadaní. Keď bude v hale udivovať svojimi osobnými výkonmi, už teraz si viem predstaviť tie kecy o „predčasnej špecializácii“, vďaka ktorým Matúš behá tak, ako behá. Pravdou je, že on trénuje ozaj dosť málo a mnoho vecí mu odpúšťam, čo občas trochu s nevôľou berú dievčatá, ktoré už majú Matúša neraz za seberovného. To preto, že jeho výkonom teraz ony dokážu len sťažka konkurovať, vo vytrvalosti bije baby ako žito. Keď ideme behať do lesa, ťažko ho je brzdiť, lebo on beží podľa všetkého v absolútnej pohode. A rád šaškuje, najmä teda so mnou, ako dokumentuje aj fotografia. 

Miška Salayová začala trénovať u mňa zhruba v tomto období, ako Matúš. A tiež som z nej mal podobné pocity. Takže Matúško, super výkon, hoci ja ako obvykle frflem na techniku. Obvykle vždy vidím najmä to zlé, ale myslím, že je to tak v poriadku. V zime zostáva aj naďalej zásada, aby sa Meťjú zrýchlil a to najmä na tých celkom krátkych tratiach 50 – 80 m. Bude okolo toho ešte veľa roboty, ale teším sa. Teším sa, že tento sprostý rok ide konečne do psej matere, s prepáčením, a môj optimizmus mi velí tešiť sa. Že sa v zime chytia aj baby Miška a Timejka, že v marci už bude ozaj konkurencieschopný Kubo, že v priebehu roka začne ako tak obstojne behať Laurinka a že aj malé baby Hanka s Alicou budú v nadšení pokračovať. To by som si prial a vtedy by som bol spokojný.

Jakub Valachovič

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *