Ako si predstavujeme systémovú prácu s mládežou?

Malacky (29. 1. 2020). Svojho času som napísal vyše dvadsaťstranový návrh, ako by sme mohli na Slovensku systematicky pomáhať trénerom a pretekárom v mládežníckom veku. V tom veku sa to týkalo mladšieho žiactva. Mal som viacero motivácií.

Predovšetkým som v tom čase trénoval Mišku Salayovú a Timku Morávkovú, ako vtedy mladšie žiačky a chcel som, aby boli zaradené do nejakej obdobnej systémovej záležitosti. Druhá výrazná motivácia vznikla na popud okolia. Ľudia si vždy radi otrú svoju hubu o vás s tým, že je ľahké kritizovať, ak nikdy sám nič nenavrhnete. Tak som navrhol a už si tú hubu otierať nebudú. Teda, samozrejme že budú, ale tento argument už nebude ich silná zbraň. No a hoci sa to nezdá, chcel som aj skúsiť pozdvihnúť mládežnícke behy na Slovensku. Keď totiž vidím to množstvo dilentantov, ktorí sa pohybujú okolo behov a atletiky všeobecne, je mi smutno. Tento návrh, čo som pripravil, bol na to, aby som zistil, či sám o sebe nie som tým diletantom. Rátal s kooperáciou trénerov a idealisticky bol šitý na situáciu, že všetci na Slovensku chceme robiť atletiku dobre a zo srdca. Teraz už o tom nie som presvedčený, s boomom detskej atletiky sa z toho stáva aj biznis a trénerom je šumafuk, či dieťa využije potenciál. Také slovenské…

Rozhodol som sa, že túto prácu zverejním. Písal som ju a konzultoval ju s reprezentačným trénerom behov Marcelom Lopuchovským. Jeho meno je zverejnené v tejto práci. Verili sme, že sa nám podarí veľkú časť z toho presadiť. Nepodarilo sa. Bavil som sa o týchto plánoch aj s ústredným trénerom reprezentácie, ako aj sekretárom SAZu – odpoveď bola, že takýto projekt je veľmi drahý a SAZ si nemôže dovoliť ho financovať. Nie som ekonomicky znalý, ale príliš tomu neverím. Skôr verím tomu, že by vznikli iné komplikácie, napríklad pri tvorení zmlúv. O tom som sa rozpisoval aj v dokumente. Taktiež sa nechcem púšťať do polemík, ako SAZ má nakladať s financiami. Podľa môjho názoru s nimi nakladá neúčelne a dotuje veci, ktoré dlhodobo kritizujem. O čo lepší by bol, aspoň podľa mňa, projekt podobný tomu, čo navrhujem, ako výlety slovenskej reprezentácie do Tatier (mnohí sa tam idú iba spoločensky zabaviť a najesť), zbytočné kempy za odmenu pre deti z diskutabilnej súťaže Hľadáme nových olympionikov alebo za vlasy pritiahnuté sociálne balíčky vo forme materiálového výstroja zhruba stovky „talentov“ v Zväzovej príprave mládeže. Posúďte sami.

Nedávno sa v hale Elán konal kemp a testovanie pre bežcov. Jeho patrónom bol práve reprezentačný tréner behov Marcel Lopuchovský. Patrí mu moja poklona za to, že sa snaží aspoň o niečo. Z môjho pohľadu však ide taktiež iba o niečo, čo by mohlo byť dobré, ak by sa to robilo poriadne. Ale vziať na kemp všetko od staršieho žiactva po juniorov a venovať tomu iba dva-tri dni, je z môjho pohľadu neúčelné a nemá to význam. A preto som aj túto akciu, ako napokon mnohé iné, odmietol.

Dávam teda do placu svoj návrh. Ak sa vám to chce čítať, tak do toho. Sú to moje myšlienky, moje návrhy. Na mnohé veci som asi zabudol, mnohé som si nedomyslel, na kadečo si nezmyslel… Ale takto nejako si osobne predstavujem systém. Nie tak, že budeme organizovať testovania, na ktoré vyše polka pozvaných ľudí nepríde (alebo prídu takí, čo tam nemajú čo robiť) a kempy, kde sa tréneri medzi sebou žoviálne pozhovárajú a zverenci nadviažu nové, nezabudnuteľné priateľstvá. Mnohé veci, ktoré SAZ organizuje, podľa môjho názoru nemajú hlavu a pätu. A tak to potom aj v praxi vyzerá.

V projekte som uvádzal konkrétne mená. V tomto prípade som sa obmedzil iba na iniciály vybraných (resp. mnou navrhovaných) jednotlivcov, ktorí boli toho času mladšími alebo najmladšími žiakmi a žiačkami. Mnohí z nich sú ozaj aj teraz nádejnými atlétmi, mnohí sa vyparili do vzduchoprázdna.

Jakub Valachovič

Jakub Valachovič, Marcel Lopuchovský

Návrh systémového riešenia všeobecnej atletickej prípravy žiakov a žiačok v bežeckých disciplínach

1. Úvod

Výber žiackych atlétov je základný kameň celého neskoršieho fungovania projektu. Zrejme sa zhodneme, že cieľom projektu je nielen podchytiť a správne koordinovať tréning talentovaných jednotlivcov, ale najprv ich treba VYBRAŤ. Domnievame sa, že talentované deti na seba skôr, či neskôr upozornia výsledkami na bežeckých podujatiach, nech sú organizované kýmkoľvek. Aj preto je treba pristupovať k výsledkom v žiackej kategórii celkom odlišne, ako k výsledkom dospelých atlétov. Kým seniori vykonávajú tréningovú činnosť za účelom generovania výsledkov, u žiakov musia výsledky byť počiatočným krokom k tomu, aby mohli následne generovať správnu tréningovú činnosť. Talentovaný jednotlivec sa výsledkovo obvykle veľmi slušne prezentuje aj bez toho, aby vynaložil v tréningu mimoriadne úsilie. To sú cieľové typy, pre ktoré by mal celý projekt vzniknúť. Pravda, my nebudeme vedieť iba zbežným pohľadom spoľahlivo detekovať, či ide o talentovaného jednotlivca alebo už tvrdo pracujúceho žiaka. Výsledky môžu mať pritom obaja podobné. Preto by mali v žiackej kategórii dostať príležitosť obe skupiny, teda aj talentovaní aj pracujúci „dríči“. V priebehu projektu sa postupne talentovaní budú presadzovať, kým tej druhej skupine bude dochádzať dych. Je našou úlohou v projekte detekovať talenty a tie podchytiť ako budúcich kandidátov na opory v reprezentačnom tíme. Avšak nie len ako opory, ktoré sa prídu do národného tímu najesť, napiť, obliecť do reprezentačného úboru a odniesť si so sebou pekné spomienky na to, ako sa zúčastnili podujatia. Ale prispieť k výchove takých pretekárov, ktorí budú na základe všeobecnej prípravy mať šancu rozvíjať svoje bežecké schopnosti tak, aby sa presadili aspoň v európskom meradle.

2. Výber talentov do podporných skupín

Je fajn deti podchytiť, je fajn ich motivovať, je fajn ich viesť k všeobecnému a technickému poňatiu atletiky. Najprv ich však treba vybrať. Navrhujeme dve základné metódy, na základe ktorých sa žiaci a žiačky ocitnú v podporných skupinách.

2.1. Výber podľa výsledkov

Budeme vychádzať zo štatistických tabuliek a vyberieme podľa výsledkov v jednej alebo viacerých disciplín v rozmedzí od 600 do 3000 m vrátane steeplechase, dve tretiny podporovaného tímu. Ako sme písali vyššie, samotné výsledky neodzrkadľujú správny postup trénerov a už vôbec nie sú rozhodujúcim determinantom rozpoznávania talentu. Ale dá sa očakávať, že práve medzi tabuľkovými lídrami by sa bežecké talenty mohli (a mali) nájsť.

Domnievame sa, že bežecká sekcia by mala mať kompetencie vybrať podľa výsledkov tie najzaujímavejšie výkony a konkrétnych žiakov a žiačky pozvať do podporovaného tímu. Mala by mať kompetenciu postupovať bez akýchkoľvek kvót – napríklad snažiť sa vyberať podobné počty z jednotlivých ročníkov, ignorujúc pritom fakt, že jeden ročník môže byť silnejší, ako druhý. Mala by mať právomoc subjektívneho výberu, hoc s prihliadnutím na všetky dostupné objektívne parametre daného jednotlivca.

2. 2. Metóda skautingu

Tento spôsob vyhľadávania talentov sme pomenovali z hokejovej terminológie. Vybraní členovia bežeckej sekcie by mali analyzovať možnosti, ako objaviť v republike talenty na behy na stredné a dlhé trate. A nielen analyzovať, ale sami sa zúčastňovať pretekov vo svojom okolí a prípadne si všímať a dlhodobo sledovať kandidátov na podpornú skupinu. Projekt by rátal s týmito vecami:

Aktívna účasť na pretekoch organizovaných rôznymi federáciami (SAZ, SAŠŠ a iné), na ktorých by mal jedinec možnosť zaujať skauta svojimi bežeckými schopnosťami.

Aktívna podpora, prípadne participácia na spoluorganizovaní detských pretekov v rámci väčších bežeckých podujatí (maratóny v Košiciach, Bratislave, Banskej Bystrici, Devín-Bratislava a iné). Na týchto pretekoch pravda opäť vyššie uvedená skautská činnosť.

Na týchto pretekoch brať na zreteľ, že výsledok z pretekov je iba jeden z rozpoznávacích znakov talentu, všímať si celkovú pohybovú schopnosť žiaka, žiačky, sklon k ľahkému behu, k dvíhaniu kolien, k práci členku, somatotyp, informovať sa po vzore basketbalistov na predikciu somatotypu podľa rodičov…

Na základe pozorovaní a zhody doplniť podpornú skupinu týmito pretekármi, pretekárkami.

3. Podporné skupiny

Máme ideu vybrať 30 dievčat a 30 chlapcov z ročníkov 2003, 2004, 2005 a 2006. Už pri výbere sme sa stretli s viacerými komplikáciami.

Pri ročníku 2004 sa nám komplikuje prechod medzi mladším a starším žiactvom. Šesťstovka, ako vieme, je disciplína, na ktorej sa presadzujú budúci osemstovkári, podobne však aj budúci štvorstovkári, ako aj iní šprintéri. My by sme mali mať na zreteli, že do projektu chceme zaraďovať strednotratiarov alebo vytrvalcov. Z toho dôvodu by sme navrhovali kontaktovať trénerov, aby sekcii predstavili svoje plány s týmito deťmi, na aké odvetvia ich chcú v budúcnosti špecializovať. Aby sa nám nestalo, že dievča, ktoré by sa na 600 m dostala tiež medzi vybrané žiačky, bolo v podpornom tíme bežkýň, ale v budúcnosti by robila šprinty. Náš návrh je, aby sme daným jedincom určili povinnosť štartu aspoň na jednej dlhšej disciplíne v kategórii staršieho žiactva, to jest 800 m alebo 2000 m (prípadne steeplechase) a podľa dosiahnutého výkonu budeme uvažovať, či ich zaradíme do podpornej skupiny. Kto sa v budúcnosti bude chcieť venovať behom (závisí veľa od trénerov, aké majú vízie), tak pre nich tie štarty na dlhších vzdialenostiach nebudú problém. Pre šprintérskych trénerov nebude projekt na systematickú prípravu bežcov na stredné a dlhé trate zaujímavý a nemali by na ňom participovať.

Problém je i s ročníkom 2006. Niektorí by mohli ísť k žiakom ročníka 2005 na základe výkonnosti, keďže v končiacej sa sezóne dokázali zdolávať aj starších. Príklad za všetky – A. G., narodená v januári 2006, biologicky má blízko k ročníku 2005, v sezóne 2017 zdolala mnohé staršie súperky. Ale aby neprichádzalo k precedensom, nechali by sme tento krok na uvážení bežeckej sekcie, aby sme do budúcna „nemotivovali“ trénerov, aby kategórie prípraviek nasadzovali a nebodaj predčasne špecializovali na stredné trate.

Skôr by sme dievčatá i chlapcov ročníka 2006 navrhovali klasifikovať ako čakateľov na projekt, do ktorého by vstupovali až ako druhý rok mladší žiaci. To už by sa nám niektoré typy kryštalizovali a ľahšie by sa nám vyberalo.

Ak by sme sa rozhodli, že v projekte predsa len chceme aj ročníky 2006, tak by sa núkal nominačný kľúč novembrový slovenský šampionát v krose v Šamoríne a jednoduchý výber – vzali by sme napríklad prvých osem dievčat a prvých osem chlapcov. Zvyšné typy, najmä budúcich strednotratiarov, ktorí sa v tomto veku mohli javiť ešte ako šprintéri, či skokani, by sme následne dopĺňali v priebehu budúcej sezóny.

Kandidáti na doplnenie skupiny sú vyberaní podľa bežeckého prejavu, technickej vyspelosti a prirodzenej motoriky, ale i výsledkov na súťažiach. Ocitnú sa tu aj tí, ktorí očividne inklinujú k iným atletickým odvetviam, ale vďaka výkonnosti sa dokázali presadiť aj na tratiach 600 a 800 m.

U dievčat by sme k 19 vybraným na základe výsledkov navrhovali doplniť zhruba 11 skautingovou metódou, dať príležitosť aj tým, ktoré podľa časov ešte nie sú zaujímavé (ako napr. N. M. ako víťazka krosu), ale skôr zaujmú technickými vecami. Odhadovaný počet dievčat v podpornej skupine by bol 30.

Celkové počty sa teda dajú zhruba odhadnúť takto: dievčatá /19 výsledkových a 11 skautiek/, chlapci /21 výsledkových a 9 skautov/. To by bolo dovedna 30 dievčat a 30 chlapcov. Myslíme si, že šesťdesiat zástupcov žiackej kategórie postačuje. Bude síce neskôr veľký odliv, no nás musí zaujímať tých pár jednotlivcov, ktorí sú talentovaní a u ktorých musí byť primárna snaha, aby pri atletike zostali a dostali všetko, čo je pre ich talent a rozvoj potrebné.

3.1. Dievčatá

Ročník 2003 (3 dievčatá)

Prekvapivo slabý ročník, iba tri dievčatá majú takú výkonnosť, aby mohli figurovať v podpornom tíme:

T. I. (800 m 2:24,12 min, 1500 m 5:02,06 min)

H. Z. (800 m 2:25,91 min)

B. H.(800 m 2:27,81 min)

Ročník 2004 (9 dievčat)

B. G. (800 m 2:32,36 min, 1500 m 5:02,97 min)

J. M.(800 m 2:31,44 min)

L. R. (800 m 2:33,06 min)

A. Š. (2:33,71 min)

V. M. (600 m 1:45,64 min)

S. B. (600 m 1:46,11 min)

L. U.(600 m 1:47,17 min)

T. K. (600 m 1:47,53 min)

N. K. (1500 m 5:27,79 min)

Ročník 2005 (7 dievčat)

L. T. (600 m 1:46,53 min, 800 m 2:31,33 min)

M. S. (800 m: 2:32,09 min, 1500 m: 5:06,33 min)

V. K. (800 m: 2:33,66 min, 1500 m 5:17,72 min)

S. H. (800 m 2:34,82 min)

V. P. (800 m 2:35,64 min, 1500 m 5:16,85 min)

A. V. (1500 m 5:18,01 min)

S. S. (1500 m 5:27,53 min)

Ročník 2006 (2 dievčatá)

A. G. (1500 m 5:16,84 min)

V. T. (600 m 1:50,30 min)

Kandidátky na doplnenie skupiny:

2003: D. Š., A. Š., I. Š., B. Š., L. K., K. P.

2004: N. M., T. B., S. K., D. Š., S. Š., T. M., L. F., E. Ž., P. P.

2005: N. S.,N. P., M. M., M. K., M. V., R. R.

3.2. Chlapci

Ročník 2003 (6 chlapcov)

D. B. (800 m 2:15,49 min, 3000 m 10:43,06 min)

T. H. (1000 m 2:57,68 min)

K. K. (1500 m 4:44,15 min)

O. M. (1500 m 4:46,14 min)

A. C. (3000 m 10:30,29 min)

T. K. (3000 m 10:33,07 min)

Ročník 2004 (8 chlapcov)

M. B. (800 m 2:04,21 min)

T. G.(800 m 2:07,52 min, 1000 m 2:47,57 min, 1500 m 4:49,81 min)

T. J. (1500 m 4:47,22 min, 600 m 1:40,10 min)

A. Z. (1500 m 4:55,11 min)

O. K. (1500 m 5:02,07 min, 800 m 2:27,87 min)

D. P. (1500 m 5:03,32 min)

S. Č. (1500 m 5:05,60 min)

N. K. (600 m 1:37,23 min, 800 m 2:21,68 min)

Ročník 2005 (5 chlapcov)

A. Z. (3000 m 10:34,42 min)

B. B. (3000 m 11:02,67 min)

M. Č. (600 m 1:50,26 min)

D. R. (600 m 1:50,36 min)

R. G. (600 m 1:50,65 min)

Ročník 2006 (2 chlapci)

A. H. (1:52,24 min)

S. B.(1000 m 3:21,06 min)

Kandidáti na doplnenie skupiny:

2003: D. L.(1500 m 5:04,29 min), D. S. (3000 m 11:01,98 min), J. M. (800 m 2:16,20 min, 1000 m 3:10 min)

2004: M. R. (600 m 1:37,23 min), O. N. (600 m 1:42,31 min), Š. M. (600 m 1:42,42 min), A. N. (600 m 1:42,80 min), F. Š. (600 m 1:43,60 min)

2005: M. H. (800 m 2:45,57 min), D. D. (1000 m 3:19,87 min), R. S. (800 m 2:43,98 min)

4. Vybrané cvičenia

Tréneri žiakov a žiačok v podpornej skupine si musia osvojiť základy všestrannej atletickej prípravy, ktorá by nemala absentovať ani v príprave iných odvetví atletiky. Cvičenia by mali byť zamerané najmä na rozvoj maximálnej rýchlosti, výbušnosť, koordináciu, technickú precíznosť pri skokoch a prekážkach, frekvenciu, dĺžku kroku, rozvoji základných silových cvičení s vlastným telom, flexibility, techniky behu pri maximálnej i strednej intenzite, techniky iných atletických odvetví. V neposlednom rade prirodzene rozvíjanie aeróbnej vytrvalosti formou behov súvislými alebo prerušovanými metódami.

Domnievame sa, že táto kapitola bude najdiskutovanejšia, rozhodne by sme nechceli, aby sme to boli my, kto má patent na rozum a naše myšlienky budú jediné v mozaike vybraných cvičení. Bežecká sekcia sa musí zhodnúť na tých oblastiach, na ktorých bude trvať pri príprave podporovanej skupiny žiakov a žiačok. Tieto oblasti budú musieť byť trénermi, ktorí podpíšu zmluvu s akceptovaním podmienok podporovanej skupiny, celoročne rozvíjané tak, aby v horizonte dvoch rokov ich pretekári dosahovali na testoch uspokojivé výsledky. Tieto oblasti zároveň treba rozviesť do jednotlivých foriem Špeciálnych tréningových ukazovateľov v tréningových denníkoch. O tomto viac v kapitole 5. Tréningové denníky.

4.1. Strečing

Dôraz na kĺbovú ohybnosť, najmä v oblastiach bedier, keďže ide oblasť limitujúcu rozsah pohybu pri bežeckom kroku. Domnievam sa, že pripravíme pre trénerov obrazový i ilustračný materiál, budeme musieť vybrať z literatúry základné strečingové cvičenia. Náš tip:

Statický strečing: prekážkové sedy s nohou prinoženou alebo zanoženou s čo najlepším úchopom dlaňou k vystretej nohe, obe nohy vystreté s uchopením ich oboch dvomi dlaňami, prípadne s pätou vo vzduchu, aby bola istota vyrovnaných kolien, v týchto cvičeniach prípadne docieliť dotyk čelom kolena vystretej nohy, prípadne oboch nôh, sed rozkročmo s dotykom dlaní na oboch špičkách, prípadne s dotykom lakťov v priestore medzi nohami, prípadne s dotykom hlavy medzi nohami zeme, zapretie o stenu s jednou nohou v extenzii, druhou pokrčenou voľne vo vzduchu alebo na podložke, obe nohy v extenzii pri zapretí sa o pevnú podložku, ďalšie cviky, na ktorých by sme sa dohodli. Podmienkou by mali byť cvičenia bedier, ktoré sú kľúčové pri správnom dokončení bežeckého pohybu.

Podobne tak netreba opomenúť dynamický strečing.

4.2. Bežecká abeceda

Pojem, s ktorým by mal operovať každý tréner s väčšími, či menšími skúsenosťami. Na školeniach sa jednotlivé cviky premietnu pomocou videoprojekcie a každý tréner by mal dostať CD s cvikmi, ktoré by mal so svojimi zverencami trénovať. Na kempoch pre podporované skupiny sa bude bežecká abeceda drilovať podľa vopred stanovenej dohody na tom, aké cviky si určíme ako dôležité. Je samozrejme výhodou, ak si tréneri zaradia do svojho programu akékoľvek prvky bežeckej abecedy, tie hlavné však treba zapájať. Konečný výsledok vzíde z dohody a komunikácie bežeckej sekcie.

Príklady:

– Nízky skiping (bez prepnutia v kolene s dôrazom na prácu členku a zároveň bez práce rúk, postupné zapojenie kolien a správna práca rúk tak, aby nezasahovala do smeru horizontálneho pohybu tela, prípadne pomôcky ľahké jednoručky alebo štafetové kolíky, prípadne obľúbené rolky od toaletného papiera…)

– Nízky skiping so zameraním na frekvenciu členkov (s dôrazom na správny došľap na podložku, miesto pasívneho tzv „zapichovania“ aktívny došľap známy z predošlého cvičenia). Z vlastných skúseností vieme, že treba dlhý čas, aby to bežec pochopil.

– Stredné kolená (kolmý dopad a správny odraz z členka, neskôr so zameraním sa na rýchly odraz z podložky, neskôr zapájať do stredných kolien aj švihovú prácu nôh so švihnutím prednej časti chodidla pod os ťažiska bežcovho tela, správna technika rúk a patričný rozsah pohybu priamo úmerný vyššiemu rozsahu pohybu v dolnej časti tela).

– Vysoké kolená, lifting (dôraz na ostré koleno vo fáze švihu, aktívny odraz z podložky, pretlačenie osi ťažiska vpred a zapájanie rúk už mohutnejším, šprintérskym spôsobom, neskôr prechádzanie do tzv. bežeckého kolesa, čiže maximálne možného rozsahu pohybu v bežeckom poňatí).

Zrejme ďalšie charakteristiky nemajú význam, lebo aj tak by sme akiste použili materiál z teórií alebo didaktík atletického behu, najlepšie i s názornými ukážkami (grafiky, ilustrácie). Z ostatných prvkov abecedy by boli: zakopávanie, predkopávanie, krok sun krok (prípadne s dynamickým vybehnutím so správnou členkovou prácou), krok sun krok so správnym zatiahnutím švihovej nohy pod os ťažiska, rýchla noha (z angl. fast leg), či už na dva (zhodné, tá istá noha) alebo tri (nezhodné, striedanie nôh) takty, poskoky bokom, poskoky bokom s „prepletaním“ nôh, krok sun krok dozadu (angl. backward skip) a beh vzad (angl. backward run), mlynské kolá (zrejme je na to iný názov, ide o vykopávanie nôh či už na jednu nohu alebo striedavo so švihnutím pod os ťažiska, jedna z prípravných fáz v prekážkovom tréningu).

4.3. Posilňovanie

Zhoda by mala nastať taktiež v oblasti posilňovania. Zrejme sa zhodneme, že v žiackom veku by malo cvičenie so závažiami čo najviac absentovať, ale mali by sa žiaci naučiť správne cvičiť s vlastnou váhou. Obligátne kľuky (či už so širším rozpätím, ale užším rozpätím rúk, tlesknutím…), predovšetkým však brucho a chrbát (kde pri správnom cvičení s vlastnou hmotnosťou mohli by sme iniciovať aj závažia na báze plných lôpt, ľahkých tyčí, jednoručiek), rôzne core cvičenia, ktoré by kombinovali strečing, rovnováhu a silu, balančné cvičenia na nestabilných povrchoch, prípadne jednoduché manuálne činnosti pri balančnom cvičení, hádzanie si lopty, imitácia vrhačského posunu vzad pri postavení na jednej nohe, prípadne na nestabilnom povrchu.

Do tejto oblasti by sme zaradili ľahké plyometrické cvičenia formou členkových poskokov, najprv znožmých vysokých (s razantným odrazom z podložky), stredných a nízkych (s adekvátnou frekvenčnou činnosťou), neskôr s pomocou doplnkového závažia opäť v podobe plných lôpt, jednoručiek, ľahkých tyčí alebo ľahkých záťažových viest, členkové cvičenia striedavé a dynamickým prechodom z jednej nohy na druhú a správnym zvládnutím práce rúk, amortizačných preskokov nízkych a stredných prekážok (zhruba maximálne do 0,70 m) z nízkych výšok, roznožky, striedavé členkové skákanie s vysokými kolenami na mieste alebo v pohybe.

K plyometrii azda hodilo by sa zaradiť aj odrazy. Máme predstavu, že desať-skokové odrazové cvičenie by malo byť súčasťou testu. Bežci často robia odraz cez špičku, nevedia zosúladiť ruky a majú tendenciu priskoro krčiť nohu po odraze. Technika odrazov by mala byť súčasťou ilustračného a audiovizuálneho materiálu, mala by sa trénovať na kempoch. V náplni tréningov by mali byť celkom isto odrazy na mieste na jednej nohe, postupne túto nohu vedieť pokrčiť v letovej fáze v kolene, neskôr pridať horizontálny pohyb odrazov po jednej i druhej nohe. Po zvládnutí techniky odrazov po jednej nohe, zaradiť aj odrazové cvičenie striedavé, dbať však na prepínanie odrazovej nohy, keďže začínajúci bežci ešte toto nevedia a ich odrazy často pripomínajú beh.

Ďalej by sme sem zaradili dýchacie cvičenia na spevňovanie hlbokého stabilizačného mechanizmu. Týmto cvičením by bol vyplnený prienik medzi posilňovaním a strečingom, dýchacie cvičenia by sa dali zaraďovať medzi úvodný rozklus a začiatok statického strečingu.

4.4. Vrhačská ABC

Bežci by mali v rámci posilňovania zvládnuť aj základy vrhov a hodov plnými loptami. Rozvíja sa tak i motorická docilita, zapájajú sa iné svalové skupiny, bežci by sa mali naučiť používať os ťažiska aj v iných odvetviach, lepšie potom budú zvládať svoj bežecký pohyb. Zároveň ide o nezanedbateľný rozvoj dynamiky.

Príklady:

– Autový hod s plnou loptou obojruč ponad hlavu z miesta

– Tak isto s nákrokom

– Odhod z podrepu za seba, pred seba

– Vytlačenie lopty z podrepu pred seba

– Bočné odhody z jednej i druhej strany

– Hod jednoruč z miesta

– Možno by sme sa zhodli i na odhode z rozbehu a s impulzný krokom, ako pri oštepe, ale nie je to nutné…

– Vrh z miesta z jednej strany, z druhej strany, vrh z bočného posunu, prípadne zvládnuť vrh posunom vzad, klasicky guliarsky

4.5. Frekvencia, štarty, prechod zo šliapavého do švihového behu

Malo by byť nevyhnutné, že začínajúci bežci by mali zvládať techniky štartov. Najmä teda štart nízky a prípadne polovysoký. Z nízkeho štartu ovládať správne postavenie tela v blokoch, prenášanie váhy na ruky, ideálny postoj pri povele „pozor“, aktívne zapojenie nohy pri prvom kroku, polohu hlavy po štarte, prenášanie hmotnosti a výbušná práca členkov pri šliapavom behu (podmienkou je správne zvládať skipingy v rámci abecedy). Ďalej zvládnuť prechod medzi šliapavým a švihovým behom, vyrovnávanie tela a švihovú prácu rúk. Pokúsiť sa preklenúť známy „nesúlad“ medzi frekvenčným behom a predlžovaním kroku do takej miery, v akej to bude potrebné pri behoch na stredné a dlhé trate v budúcnosti.

Treba pritom opäť určiť formy cvičení na báze frekvencie cez šprintérsky rebrík alebo iné pomôcky. Mali by obsahovať cvičenia zamerané na rozvoj agility, členkové poskoky a najmä horizontálne bežecké cvičenia s prípadným zvyšovaním medzier ako pomôckou predlžovania bežeckého kroku.

4.6. Prekážky

Cvičenia na prekážkach by mali byť taktiež prísne vyžadované v príprave začínajúcich bežcov. Okrem rozvíjania motorickej docility, dynamiky, výbušnosti a aktívnej práce členka, ide o osvojovanie si rytmu a budúci stípliari by mali predchádzať neuveriteľným chybám, ktoré robia na prekážkach. Keďže sa prekážky učia pár týždňov pred pretekmi, niet sa príliš čo čudovať. V konzultácii s trénermi, ktorí sa zaoberajú prekážkovými behmi, by sme mali vybrať súbory cvičení a tie vyžadovať na testoch.

Príklady:

– Imitácie – prechody cez stred prekážky, dbať na správnu polohu preťahovej nohy, naučiť sa prechod medzi prekážkami vykonávať odrazom z členka, nie z päty, automatizácia rúk v opačnom slede, ako je prechod nôh.

– Neskôr tieto imitácie zintenzívniť, miesto prechodu používať poskoky cez členok, zrýchľovať rytmus prechodu prekážok

– Bočné rytmy prechodu prekážok

– Imitácia prechodu prekážky zo strán s dôrazom na správnu prácu preťahovej nohy

– Prechod prekážok na jeden bežecký krok s nábehom

– Zapájať ľahké rovinky na 70 percent výkonu s prekonávaním 3 a viac prekážok

4.7. Gymnastika

Všeobecná pohyblivosť je veľmi žiadúca i v behoch na stredné a dlhé trate, hoci sa to navonok nezdá. Príklad: bežec sa po zapájaní gymnastických cvičení významne zlepšil aj v prechodoch cez prekážky. Gymnastickými cvičeniami budujeme motorickú docilitu a do budúcna aspoň sčasti predchádzame úrazom, zraneniam.

Príklady:

– Klasický kotúľ vpred aj s pomocou hlavy, neskôr bez dotyku hlavou na podložke, vykonať cvik iba cez vystreté ruky

– Kotúľ z vyvýšeného miesta, prípadne do stojky a neskôr dokončenie tohto cvičenia do „mostíka“.

– Kotúľ z vyvýšeného miesta s dynamickým odrazom a snahou dopadnúť na chodidlá, nie ne chbrát

– Salto z vyvýšeného miesta s cieľom dopadnúť na chodidlá

– Salto s rozbehom, prípadne za pomoci odrazového mostíka

– Kotúľ vzad, s dynamickým zapojením rúk, vymrštením nôh a dopadom na chodidlá

4.8. Všeobecná motorika

Zakladala by sa na celoročnom cvičení všetkých vyššie spomenutých atribútov, pričom tréneri by si dva razy za rok robili so zverencami testy všeobecnej motoriky. Existujú aj tabuľky a spriemerované výkony na konkrétny vek žiaka, podľa ktorých sa môžu porovnávať. Zapisovanie výsledkov na jednotlivých cvičeniach by bolo nevyhnutnou súčasťou tréningového denníka.

Príklady:

– Zhyby (počet maximálne, správne vykonaných)

– Ľahy-sedy (za 1 minútu s prísnym dodržaním dotyku hlavy, alebo rúk za hlavou o podložku, cvičiacemu drží partner nohy alebo ich má pevne zachytené o konkrétny predmet)

– Člnkový beh na 10 m (klasicky najprv obiehanie kužeľa a opisovanie čísla 8, následne beh tam, dotyk kužeľa a beh naspäť)

– Autové hody medicinbalom bez prešľapu (2 kg, zrejme najlepšie 5 sérií a evidencia najlepšieho výkonu)

– Vertikálny skok z miesta (porovnanie značky dosahu pri stoji na celej ploche chodidla a značky po výskoku, napríklad s pomocou kriedy alebo vodovej farby na končekoch prstov)

– Horizontálny skok z miesta (bez možnosti zaprieť sa okraja doskočiska, v zime by sa zrejme skákalo na palubovkách)

– Basketbalový suicide run (formou členkových behov od základnej čiary postupne k značke trestného hodu pri bližšom koši, do polovice ihriska, k značke trestného hodu na súperovej polovici a napokon k základnej čiare na súperovej polovici… testy však tuná nebudú asi úplne presné, keďže nie je jednotný rozmer telocviční a nechám na diskusiu, či by sme si určili spoločné parametre).

– Dvanásťminútový beh (Cooperov test v pohode, mali by zvládnuť aj budúci osemstovkári, iná alternatíva v podobe Balkeovho testu na 15 min)

4.9. Laboratórne testy na detekciu talentu

Tu by sme nechali široký priestor pre zástupcov vedy, aby sa vyjadrili, aké formy testu by mali u detí detekovať prítomnosť talentu na behy stredného alebo dlhého zamerania. U detí sme pomerne skeptickí a skôr ako na výsledky na laboratórnej báze by sme navrhovali riadiť sa subjektívne optickými vplyvmi. Domnievame sa, že napríklad spomínaný beh na 12 minút (prípadne na inej, upravenej vzdialenosti s adekvátnymi prepočtami na maximálnu spotrebu kyslíku VO2max) je u detí lotéria, vyžaduje si adekvátne rozvrhnutie trate a síl, vytrvalosť môže byť u detí skrytá. Podaktorí sa na začiatku môžu javiť ako veľmi biedni vytrvalci, keďže ich ubíja nesprávne dýchanie, zlá koordinácia a podobne. Nehovoriac o objektívnych parametroch, ako napríklad počasie. Domnievame sa, ako aj z našich predošlých riadkov bolo znať, že podobne ako v iných športových oblastiach, nestačí iba vytrvalosť, schopnosť organizmu aktívne spracovať kyslík a veľké pľúca k úspechu na bežeckých tratiach. Preto by sme nechali túto otázku otvorenú a poprípade testovali rýchlosť členka na platforme (najmä pre budúcich polkárov a míliarov) a v komunikácii s odborníkmi z akademického prostredia, prípadne ďalšie atribúty, ktoré nie sú primárne zlúčené s vytrvalosťou, avšak zastávajú pri nej veľmi dôležitú rolu.

4.10. Odporúčania na rozvoj vytrvalosti

Vymysleli sme projekt, ktorý má hlavnú úlohu – zmeniť systém prípravy žiackych atlétov a atlétok tak, aby tréneri nešpecializovali tieto deti a povedané ľudskou rečou, nerobili s nimi neustále iba behy, hoc na rozličných úrovniach a na rozličných povrchoch. Dobre, projekt je vymyslený, lenže sa obávame, aby sme s vaničkou nevyliali aj dieťa. Domnievame sa, že je priam nevyhnutné behávať už v žiackom veku a najmä v prípravnom období získavať aeróbnu vytrvalosť behaním, a to najmä v prírode. V projekte sa nechceme k tomuto nejako veľmi vyjadrovať. Postupy, akými budú tréneri viesť svojich mladých bežcov a bežkyne, nech si uchovajú a nech podľa nich pracujú. To je korenie trénerskej práce, že každý má svoj systém prípravy. Samotná bežecká príprava sa pravdaže tiež rovná alchýmii a mala by intenzívnejšie byť rozvíjaná v doraste a v juniorskom, nevraviac o dospelom veku.

A predsa by sme mali v projekte venovať miesto aj vytrvalosti, keďže hovoríme primárne o budúcich míliaroch a vytrvalcoch. Ak vravíme, že by sme nemali trénerov učiť, ako sa vytrvalosť trénuje, netvrdíme tým, že by sme im nemali dať odporúčania.

Aspoň v skratke:

– Aby v žiackom veku rozvíjali aeróbnu vytrvalosť pred anaeróbnou

– Aby využívali viac prírodu a mäkký terén pred dráhou a betónom

-Aby sledovali tepy a poznali bazálnu tepovú frekvenciu

– Aby dokázali na základe určenia tepov určiť, aké tréningové dávky ich pretekári znesú

– Aby vedeli kombinovať rozvoj aeróbneho a anaeróbneho tempa

– Aby vedeli, ako fungujú procesy pri jednotlivých tempách a aké prestávky sú vhodné pri striedaní jednotlivých temp

– Aby vedeli, aké prostriedky bežeckého tréningu zvoliť na dané obdobie sezóny

Všetky tieto veci, ktoré tu teraz tlačíme do jednej maličkej kapitoly, by obsiahli celú jednu publikáciu. Projekt, ktorý navrhujeme, nemôže suplovať trénerskú činnosť ako celok. Musíme ísť do toho s vedomím, že tréneri budú zodpovední. Mali by sme v každom prípade trvať na tom, aby tréneri dostali vzdelanie v oblasti behov na stredné a dlhé trate. Osobne sa domnievame, že tréneri, ktorí podpíšu zmluvu o projekte a budú pracovať v súlade s projektom, nebudú mať čas pri zvládaní činností, ktoré budú do projektu zahrnuté a ktoré sme opisovali vyššie, špecializovať svojich žiakov. Ak ich budú musieť učiť technické záležitosti, rozvíjať rýchlosť a ostatné veci, nuž vyžaduje to veľa času. Náš návrh je – napíšeme stať, v ktorej budú odporúčania tréningových prostriedkov pre žiakov na rozvoj aeróbnej vytrvalosti. Žiaci a žiačky musia behať, nemusia točiť množstvo kilometrov, ani nemusia trénovať v laktátových poschodiach, na značný kyslíkový dlh a na totálne vyčerpanie. Nájsť zlatú strednú cestu medzi nezmyselnou kilometrážou pomalým tempom a nezmyselnou špecializáciou s laktátovým koncom – to by malo byť niečo, čo je predmetom tejto kapitoly.

Prirodzene, tento projekt nič negarantuje – môže sa stať, že aktívny tréner vychová žiaka, ktorý bude uspokojivo zvládať všetky činnosti, ktoré projekt vyžaduje a pritom bude stíhať ešte aj špeciálne drieť. A neskôr príde k výkonnostnému plató. Na to nemôžeme nič viac povedať, než iba, že považujem takýto výsledok za málo pravdepodobný. Skutočne máme za to, že pokiaľ tréner pojme prípravu v žiakoch všestranne, ako ho k tomu zaväzuje projekt, bude sa riadiť aj odporúčaniami, v akej forme trénovať vytrvalosť bez prevahy špeciálnych tréningov, ktoré nastupujú až v dorasteneckej, najmä však juniorskej kategórii.

5. Tréningové denníky

Navrhujeme pre všetkých vybraných športovcov v podporovanej skupine tréningové denníky. Musí nastať dohoda na tom, aké špeciálne tréningové ukazovatele vybrať a prispôsobiť ich zvolenej praxi. Miesto temp zvolených na jednotlivých rýchlostných úrovniach by mali byť body, ktoré obsiahnu všeobecné parametre prípravy.

Uvádzame príklad:

7 Špeciálne bežecké cvičenia (abeceda, rovinky na techniku, vybiehané zákruty, nástupy, člnkové behy, zapájané rovinky, zbiehania miernych svahov… – v km)

8 Frekvencia a štarty do 30 m (všetky frekvenčné cvičenia na rebríkoch a iných pomôckach, štarty z rôznych polôh, na rôzne podnety, letmý štart, štarty s odporom – v km)

9 Behy v miernej a prerušovanej intenzite zhruba v tepovej hladine do 170 (súvislé behy v aeróbnej zóne, vrátane súvislých behov v kopcovitom teréne, vrátane fartlekov v spomínanej intenzite – v km)

10 Behy v strednej a rýchlej intenzite v tepovej hladine 170 a viac (úseky, krátke a stredné výbehy svahov, fartleky v spomínanej intenzite, šprintérske úseky nad 30 m a viac – v km)

11 Prekážky ( rovinky s prekážkami, úseky s prekážkami – v km)

12 Plyometrické cvičenia okrem odrazov (amortizačné cvičenia, členkové poskoky na rôzne spôsoby, znožmé horizontálne poskoky alias žabáky – v súčtoch poskokov)

13 Odrazy (z jednej nohy, z dvoch nôh, odrazy do kopca, z kopca – v súčtoch poskokov)

14 – Posilňovanie s vlastnou váhou (všetky cvičenia na posilňovanie všetkých telesných partií – cvičenia na brucho, chrbát, kľuky, výpony, zhyby, drepy… v súčtoch opakovaní)

15 – Posilňovanie so závažím s výnimkou cvičení vrhačskej abecedy (cvičenia s použitím závaží ako plné lopty, tyče, jednoručky – v súčtoch opakovaní)

16 – Vrhačská abeceda (všetky vytipované cvičenia s plnými loptami na rozvoj vrhov a hodov, vyhodnocovať súčet opakovaní s 1kg, 2 kg a 3 kg).

17 – Gymnastika (všetky cvičenia súhrnne – v súčtoch opakovaní)

18 – Prekážková abeceda (nábehy, prechody, bočné rytmy… v súčtoch opakovaní)

19 – Iné atletické odvetvia (cvičenia zamerané na diaľku, výšku, vrhy, hody, žrď… v súčtoch opakovaní cvičení)

20 – Loptové hry a iné pomocné športy (basketbal, hádzaná, florbal, bežecké lyže, in-line korčule, plávanie… v km)

21 – Celková kilometráž, vrátane pretekov a kilometrov pri ostatných športoch.

Vyhodnocovanie tréningových denníkov je v kompetencii zmluvných trénerov, oni si určia v akých časových periódach budú denník kontrolovať. Kontrola denníkov na spoločnej báze, prostredníctvom sekcie, by prebiehala na každých kempoch (2x do roka) a na každých testoch (2 x do roka).

6. Školenia

Zaistiť bezplatné školenie trénerom, ktorých zverenci sú v podpornej skupine. Ťažiskom školení bude pochopiť najmä princípy energetických zdrojov pre výkon, pochopenie vzájomných prepojení vytrvalostnej práce s rýchlosťou, odrazom, technikou, ekonomikou behu. Tréneri by mali vidieť správnu prácu členkov, rúk, osi ťažiska a mali by vedieť pri tréningoch bežeckej abecedy, čo si majú všímať a na čo majú klásť dôraz. Na školení by mali pochopiť, že tieto veci sú do budúcna dôležitejšie, ako momentálny výkon na konkrétnej trati. Mali by spoznať základné posilňovacie cvičenia a cvičenia na rozvoj výbušnosti, rýchlosti, frekvencie a dĺžky bežeckého kroku. Mali by spoznať základné cvičenia na prekážkach, poznať všetky determinanty prekážkovej techniky a uplatňovať ich v prekážkových cvičeniach.

Mali by tiež vedieť dôrazne odlíšiť aeróbnu a anaeróbnu prácu, na základe merania tepov (aj viacnásobnom) vedieť vyhodnotiť stav organizmu, ako rýchlo sa dokáže telo „reštartovať“ a podľa týchto ukazovateľov vedieť upraviť tréning. Vedieť pracovať so športovými testermi a na báze prepočtu anaeróbneho prahu vedieť pri zverencoch, na akom prahu pri individuálnej tepovej frekvencii sa odohráva ich momentálny tréning. Dbať na to, aby sa v žiackom veku odvíjal tréning najmä v aeróbnej rovine.

Tréneri by mali byť poučení o základných znalostiach z výživy, mali by poznať, aké potraviny a nápoje by mali ich zverenci vyhľadávať, kedy by mali zverencom byť podávané nápoje a potrava s bohatým obsahom sacharidov, rozlišovať rýchle a dlhšie trvajúce cukry, poznať základné rozdiely v metabolických procesoch pri behoch na krátke, stredné a dlhé trate.

Mali by z biomechanického hľadiska vedieť učiť správnu techniku behu, odrazu, hodu, vrhu, posilňovacích cvičení a snažiť sa so zverencami pracovať tak, aby spôsob práce napĺňal náročné technické parametre.

Mali by odlišovať rozdiel kinetickej i vertikálnej pohybovej činnosti vychádzajúcej z členka a zo stehien, mali by vedieť, na ktoré zdroje aké cviky sú vhodné a ktoré sú, naopak, kontraproduktívne.

Túto tému by vedeli správne zhodnotiť najmä odborníci z oblasti vzdelávania na fakultách telesnej výchovy a športu.

7. Semináre

Mali by byť súčasťou školení, zamerané na diskusie a poznatky názorov ľudí z praxe. Pozvaní by mali byť tréneri, ktorí mali v poslednom období solídne až výborné výsledky so svojimi zverencami. Mali by na týchto seminároch nájsť prienik medzi praxou a teóriou. Tréneri, ktorí sa týchto seminárov zúčastnia, by mali na základe osobných skúseností rečníkov hľadať svoj vlastný systém práce, za použitia prostriedkov, ktoré odzneli na školení.

Na semináre by sme možno mohli pozývať aj samotných žiackych atlétov, aby sme vzbudili ich záujem a aby oni pochopili, že o činnosti, ktorú robia, musia vedieť aj premýšľať a nenechať celý svoj športový vývoj iba na trénera. Je to zrejme pálčivá téma, ale pri vlastných skúsenostiach, dospeli sme k názoru, že zverenci majú neraz viac racia, ako väčšina súčasných bežeckých trénerov a zostávajú u nich skôr z osobných dôvodov (vernosť, vďačnosť, sympatie…)

8. Kempy

Alebo sústredenia – zhruba týždňové pobyty na miestach, kde sa bude dať uplatniť široké spektrum športových aktivít. Ideálne by bolo, ak by v areáli bola bežecká dráha s umelým povrchom, kde by sa dali trénovať technické záležitosti, najmä s ohľadom na prekážkové techniky. Možnosť vyrážať na zaujímavé miesta do okolitej prírody, prípadne do hornatého prostredia. Ideálne, ak by v areáli boli telocvične alebo ihriská na loptové hry a tréningy pri nepriaznivom počasí. Veľkým plus by bol plavecký bazén a možnosť rehabilitácie. Tieto kempy by nemali charakter kondičných sústredení, tie by sme mohli neskôr na seminároch taktiež prebrať. Kempy by boli určené na porovnávanie a spoločnú prácu v oblastiach, ktoré sme vyššie uviedli. Vieme si predstaviť podobný harmonogram kempu:

1. deň: Spoločné rozklusanie sa, nácvik dýchacích cvičení, statického a dynamického strečingu, nácvik bežeckej abecedy, opakované drilovanie jednotlivých cvikov, trpezlivá práca s tými, ktorých motorická docilita bude nižšia a budú sa učiť pomalšie. Neskôr plynulý prechod do cvikov bežeckej abecedy na frekvenčnom rebríku, záver tréningu spoločný výklus, strečing.

2. deň, prvá fáza: Spoločné dlhšie rozklusanie sa po okolí, strečing, ABC, rozvoj frekvenčných cvičení, nácviky štartov (z rôznych polôh, vysoké, polovysoké a nízke štarty, padavé štarty), 2 – 3 rovinky na maximálnu rýchlosť 30-50 m, výklus. Druhá fáza: Loptová hra miesto rozklusu, strečing, ABC so zapájanými prvkami, plyometrické cvičenia (členkové poskoky, amortizačné skoky), odrazy vertikálne na mieste, horizontálne po jednej nohe, po oboch, výklus, vyplávanie v bazéne, bežecká abeceda v plytkom bazéne na rozvoj techniky v inom prostredí, strečing v bazéne.

3. deň, prvá fáza: Spoločné rozklusanie sa po okolí, strečing, ABC, nácvik prekážok, prechody, prebehnutia, rytmy…, neskôr nábehy prekážok s prekonávaním na dva takty, dril techniky, kombinácia štartu a prekážky, výklus. Druhá fáza: Loptová hra, strečing, ABC, vrhačská abeceda, nácviky jednotlivých hodov a vrhov s plnými loptami, v prestávkach posilňovanie s vlastným telom, kombinácia balančných cvičení s rôznymi formami zhybov, drepov, výskokov, odhodov lôpt, kľukov…, spoločný výklus, strečing, rehabilitácia (vírivka, sauna..)

4. deň, prvá fáza: Spoločný rozklus po okolí, strečing, ABC, štarty súťažnou formou, frekvenčné cvičenia súťažnou formou, 4 – 5 x 150 m na 80 percent výkonu s prísnym dôrazom na bežeckú techniku, odrazy na techniku, výklus. Druhá fáza: Spoločná túra po okolí 60-90 min., striedavo chôdza, klus, prvky bežeckej abecedy v teréne, prvky odrazových cvičení a členkových poskokov v teréne, striedanie bežeckých temp v teréne a v rôznych profiloch s príslušnými pauzami na odpočinok, strečing, vyplávanie v bazéne, strečing vo vode

5. deň, prvá fáza: Rozklusanie sa, strečing, ABC, členkové a plyometrické cvičenia, prekážková ABC, nábehy na jednu prekážku, rytmy (po rozdelení do skupín zvyšovanie prekážok), rovinky a zákruty s prekonávaním prekážok, súťaže štafetovým spôsobom s prísnym zametaním sa na správnu prácu, vyklusanie, strečing. Druhá fáza: Rozklus 30 min, strečing, zápajaná ABC s členkovými cvičeniami, rebrík, cvičenia na vrhy a hody s plnými loptami na techniku, neskôr súťaže (hody ponad hlavu, hody z podrepu a pod.), rehabilitácia, welnes.

6. deň: Spoločný výbeh 60 min s prvkami svižnejších temp s dôrazom na techniku, vyhodnotenie kempu, zhodnotenie nedostatkov, ukončenie kempu.

O program na kempoch by sa starala vybraná skupina trénerov určená bežeckou sekciou, avšak jednotlivé drily prekážok, štartov, skokov, hodov a podobne by mali v permanencii prizvaní hostia, odborníci na dané atletické odvetvia. Buď súčasní tréneri daných disciplín a najlepšie (aj pre možnosť motivácie) bývalí protagonisti konkrétnych disciplín.

Mládež na kempe by mala hneď niekoľko motivačných faktorov na svoju sebarealizáciu. Okrem toho, že ich školiteľmi by boli známi tréneri a športovci, na tréningoch by sa porovnávali medzi sebou, jasne by videli, kto v danej oblasti dominuje a kto, naopak, zaostáva. Bol by to významný rozdiel oproti doterajšiemu trendu, keď sa žiaci pripravovali každý na vlastnú päsť (to platí skôr na ich trénerov) a nemali okrem pretekov inú možnosť na porovnávaní svojich možností a schopností. Z vlastných skúseností vieme, že sledovať tréning druhých je veľmi užitočná činnosť, ktorá rozvíja komplexné poňatie atletickej prípravy, od motivácie k reflexii vlastných schopností a snahy o sebarealizáciu.

9. Testy

Nechávame priestor pre odborníkov, aké laboratórne testy by mali žiaci absolvovať, aby sa dal spoľahlivo detekovať talent na objektívnych záveroch, nielen subjektívne pozorovaním a vyhodnocovaním výsledkov.

My by sme mali pouvažovať na testoch, ktoré by odzrkadlili úroveň trénovanosti v jednotlivých oblastiach, vyššie popísaných. Máme na výber dve možnosti. My sme skôr zástancami prvej, to jest – nevytvárať časové limity pre žiakov (napríklad prebehnúť frekvenčne úsek za taký a onaký čas), ale prebehnúť ho technicky správne a rýchlo. Môžeme pravda merať (bárs aj ručne) jednotlivé úseky a dokonca vyhodnocovať časy a určovať poradie, ale to by boli iba pomocné ukazovatele. Podstatné bude, aby sa vybraní členovia sekcie zhostili úlohy porotcov, ktorí budú subjektívne, avšak s najlepším vedomím posudzovať prácu žiakov a žiačok. Čiže napríklad na frekvenčnom rebríku nie je podstatný čas, ale technika prevedenia (spôsob postavenia tela, ruky, členky…). Čas bude orientačný ukazovateľ, zahlásime, že napr. 20 metrový frekvenčný rebrík treba prebehnúť kontaktom do každej medzery do 4,50 sec. Tí, ktorí to spravia rýchlo, ale technicky zle, budú kritizovaní za nedostatky, na druhú stranu budú mať vedomosť, že sú rýchli, výbušní a ak zapracujú na technike, má to pre nich význam. Tí technici, ktorí však budú príliš pomalí, budú vedieť, že musia zlepšovať práve oblasť rýchlosti, štartov, sily, výbušnosti. Vďaka testom, kde sa všetci stretnú, všetci sa porovnajú (môžu aj súťažnou formou) a uvidia takéto porovnávanie sa aj tréneri, budú vedieť tréneri i pretekári, kde treba oproti súperom čo zlepšiť. Tréneri miesto dohadov o tom, ako trénuje druhý tréner, bude jasne vidieť, v čom on robí lepšiu prácu oproti inému a naopak, v čom zaostáva. Nevieme si momentálne predstaviť lepší spôsob systematického tréningu mládeže na celonárodnej úrovni.

Tipy, čo by sme mali testovať:

– Frekvenčný beh na 20 m rebríku

– Letmý úsek na dlhý krok z nábehu cca 20 m, ako pomôcky poslúžia plastové kužele, dohodneme sa na medzerách

– Odrazy striedavo ľavou a pravou nohou, desať skok, sledovať prepínanie odrazovej nohy, správnu prácu nohy švihovej a celkové postavenie tela

– Členkové znožmé preskoky nízkych prekážok (dohodneme sa na výške aj na medzerách)

– Zapájaný úsek cca 200 m s prerušovaným tempom, napr. 50 m na 60 percent výkonu, 50 m na 80 percent, 50 m na 60 percent, 50 m na 100 percent – primárne zvládnuť beh technicky

– Štart z nízkeho postavenia a prekonanie 3 prekážok na 3 kroky (výšku aj medzery si môžeme prispôsobiť, nie je cieľom ísť podľa parametrov SAZu na krátke prekážky, ale chceme vidieť schopnosť vbehnutia na prekážku, prácu švihovej a preťahovej nohy, prácu rúk, postavenie tela nad prekážkou, zašliapnutie za prekážkou a plynulý prechod do behu…)

– Testy ohybnosti – napríklad klasický sit and reach test, teda v sede dotyk rukou na chodidlách pri vystretých a prednožených nohách

– Gymnastika – zvládnutý perfektne kotúľ vpred bez dotyku hlavou na podložke, kotúľ vzad, prípadne iné gymnastické prvky

– Hod plnou loptou obojruč ponad vyvýšenú métu (ide o to správne odhodiť loptu, aby letela oblúkom, nie ju len šmariť pred seba – preto aj tu bude výkon iba sekundárny)

– Vrh plnou loptou z miesta opäť ponad vyvýšenú métu

– Na záver môžeme dať aj bežecký test, napríklad 12 minútovku, ktorú pobežia všetci spolu…

Spolu je to 11 testov – to sa celkom dá…

Na záver testov bude vyhodnotenie, každý pretekár by mal mať v tréningovom denníku v poznámkach známku za vykonanie danej činnosti a výkon, ako pomocný faktor.

Testovanie by sa zrejme malo konať v dvoch dňoch, na jeden deň by to pri počte cca 30 žiakov a 30 žiačok bolo asi veľa.

10. Finančné hľadiská

Vec, ktorá isto bude terčom vášnivých debát. Od trénerov sa budú mnohé veci žiadať, najprv však o tom, čo oni získajú.

Tento projekt počíta s tým, že tréner daného športovca sa dokáže odosobniť od svojho pocitu nenahraditeľnosti, dokáže vziať do úvahy, že jeho poňatie prípravy budúcich bežcov a bežkýň má možno vážne trhliny, rezignuje na snahu o rýchly výsledok na báze predčasnej špecializácie mladých bežcov a bežkýň. Pripúšťam, že tento bod je pre mňa najväčším úskalím, ktoré nám bude stáť v ceste. Aby sme presvedčili trénerov vytypovaných jednotlivcov o tom, že sa oplatí vstúpiť do nami navrhovaného systému, musíme trénerov adekvátne zaplatiť. Slovo adekvátne by sme tu najradšej dali do úvodzoviek, keďže ide o silno nešpecifikovaný výraz.

V našom návrhu hovoríme o odmene 100 eur mesačne na báze dohody. Možno by zväz dokázal vynaložiť aj viac. V snahe motivovať by sme navrhovali trénera odmeniť podľa počtu zverencov, zainteresovaných v projekte. Čiže s tromi žiakmi by mesačne dostal už 300 eur a to je, väčšinou pre učiteľov telesnej výchovy, azda celkom vítaná forma podpory. Nevraviac o tom, že aj tak by týchto jednotlivcov trénovali, ale zadarmo. Nuž riešenie trénovať svojich pretekárov, ale stotožniť sa s myšlienkou pravidelného testovania, účasti na kempoch, a najmä, všeobecnej atletickej a športovej prípravy, sa nám zdá byť v prípade náležitých finančných prostriedkov, svetlom na konci tunela.

Tréneri získajú zároveň bezplatné školenie, budú súčasťou projektu, budú pozývaní bezplatne na prednášky, semináre, kempy, testy.

Netušíme, aké legislatívne rámce môžu brániť zväzu v tom, aby vyplácal trénerov atlétov v podporných skupinách. No navrhujeme o tejto problematike minimálne diskutovať. Pokiaľ totiž chceme revolúciu v ponímaní prípravy žiackych bežcov a bežkýň, nemôžeme pôsobiť na trénerov iba dobrým slovom, nedaj boh už vymedzovať im mantinely a nedať im pritom akúkoľvek odmenu. Naopak, domnievame sa, že tréner, ktorý takúto odmenu bude poberať, bude musieť zniesť to, že zväz bude mať páky na to, aby ho mohol v jeho práci korigovať, porovnávať, kritizovať, hodnotiť.

Odmena trénerov by nebola jediným zásadným hľadiskom finančnej náročnosti projektu.

Akiste by zväz musel rátať s finančnými odmenami pre:

– Trénerov, ktorí by viedli žiacke družstvá na kempoch

– Vybraných členov bežeckej sekcie, ktorí by participovali na projekte (hodnotili testy, tréningové denníky, zabezpečovali všetko potrebné na kempoch, seminároch, školeniach, robili by skauting na pretekoch a podujatiach…)

Ďalšie náklady:

– Zabezpečenie ubytovania, stravy, rehabilitácie a tréningových priestorov na kempoch

– Refundácia platu trénerov a členov bežeckej sekcie v čase, keď budú mať voľno v zamestnaní pre potreby plnenia cieľov projektu

– Zabezpečenie testov (priestory, občerstvenie)

– Zabezpečenie školenia a seminárov (odmena prednášateľom, prenájom priestorov, občerstvenie, strava, cestovné náklady)

– Zabezpečenie tréningových pomôcok (prekážky – najlepšie sklápacie s penovou výstuhou, kužele rôznych tvarov a veľkostí, frekvenčné rebríky, bloky, malé prekážky určené na detskú atletiku, medicinbaly s rozličnou hmotnosťou)

Možno by niekto očakával, že na báze projektu by sme mali navrhovať aj finančnú podporu pretekárom. My nie sme úplne zástancami tohto návrhu, domnievame sa, že projekt má za úlohu skvalitniť systém práce s mládežou. Individuálne finančné potreby pretekárov by sa mali riešiť samostatnými projektami, prípadne by sa na túto tému mala viesť diskusia.

11. Zmluvy

Zmluvy by boli koncipované na jeden rok. Pomohlo by to v prípade ročníka 2003, keďže tento ročník nám odíde už od januára 2019 do kategórie dorastu. Zmluvy by boli koncipované do konca kalendárneho roka 2018 a automaticky by sa predĺžili na rok 2019, keď budú vybraní jednotlivci tohto ročníka v kategórii dorastu. V tejto súvislosti je dôležité vypracovať náväznosť k tomuto projektu do dorasteneckej kategórie (viac v kapitole 12. Kontinuita). Domnievame sa, že jeden rok je príliš málo na to, aby mohli tréneri svojich zverencov dostatočne pripraviť tak, aby spĺňali kritéria univerzálnej športovej a všeobecnej prípravy. Po dvoch rokoch činnosti by skupina odborníkov z bežeckej sekcie buď zmluvy s trénermi ďalej predlžovala alebo nepredlžovala. Respektíve s členmi podporných skupín.

Uvedomujeme si, že sa nám situácia komplikuje. Riešením je tiež vyhodiť z projektu ročníky 2003 a začať až ročníkmi 2004, ktoré budú v kategórii staršieho žiactva ešte celý rok 2018 a 2019. Napriek tomu sa domnievame, že aj tým 2003kám by sme mali dať šancu a nestopnúť ich len pre zjednodušenie zmluvných záležitostí.

Zmluvy by trénerov zaväzovala i v plnení vybraných atletických smerov. Bežecká sekcia by sa mala zhodnúť na percentuálnom rozdelení individuálnej (tréner a zverenec a ich vlastné metódy tréningu) a systémovej prípravy (reprezentovanej týmto projektom). Navrhujeme pomer 30 percent individuálnych tréningových prostriedkov (zameraných skôr na bežecké tréningy, rozvoj aeróbnej a anaeróbnej vytrvalosti) a 70 percent nami navrhovaných tréningových prostriedkov. V konečnom dôsledku, ak preváži individuálny prístup nad systémovým, budeme to vidieť na testoch a na základe týchto výstupov budeme s jednotlivými pretekármi a ich trénermi ich kroky konzultovať.

Uvedomujem si, že tieto kroky sú v rozpore s niektorými odporúčaniami bežeckej prípravy detí do pätnásť rokov. Podľa týchto teórií by mali aeróbne prostriedky prípravy tvoriť osemdesiat percent všetkej prípravy pred 20 percentami prípravy v zmiešanom a anaeróbnom prostredí. Ťažko povedať, ako pripravovať žiackych bežcov v maximálnej rýchlosti pri zachovaní aeróbnej zóny. Tento projekt by mal práve podporovať u žiakov komplexný atletický rozvoj. A máme dôvody sa domnievať, že viacerí tréneri ponímajú bežeckú prípravu detí do 15 rokov tak, že okrem behania v aeróbnej zóne, nerobia prakticky nič iné. Pokiaľ toto je onen proklamovaný spôsob prípravy žiackych bežcov, tak sa nečudujeme, že máme bežcov, ktorí sú síce vytrvalí, ale behajú pomaly. Mali by sme mať ideu pripravovať bežcov vytrvalých, ale zároveň tak rýchlych, aby dokázali v závere držať v krok s ostatnými rýchlymi bežcami, aspoň z Európy.

12. Kontinuita

Je nevyhnutné premyslieť k žiackemu projektu aj štúdiu, ktorá bude mapovať atletickú prípravu dorasteneckej a juniorskej kategórie. Ako isto všetci vieme, žiaci nezostanú žiakmi navždy. Ak v tomto projekte rátame s ročníkmi 2003, veľmi vážne treba riešiť otázku, ako ich správne viesť aj ich putovaním dorasteneckou bázou.

Sme presvedčení, že pokiaľ budú mať dorastenci adekvátne základy zo žiackych kategórií, môže sa u nich začať s fázami špeciálnych tréningových prostriedkov. Tu by bolo treba vypracovať podobný projekt, ako tento. S výnimkou, dorastencom už môžeme vytýčiť výkonnostné limity, ktoré by nemuseli nutne korelovať s nominačnými kritériami na vrcholné medzinárodné podujatia (MS, ME, EYOF, EYOT, OH mládeže). Skôr by ich mal odsúhlasiť výkonný výbor zväzu na základe návrhov bežeckej sekcie. Limity by mali počítať s ešte stále neukončeným telesným vývojom u jednotlivých atlétov a mali by teda brať do úvahy objektívne príčiny nižšej výkonnosti pri plnení limitov.

Všeobecné atribúty prípravy by nahrádzali špecifickejšie – bežci by viac behali, stále by sa vyžadovali testy a štarty na rýchlostných tratiach, v pomocných disciplínach, ale už by mal tréning dorastencov pripomínať vzdialenejšie tréning seniorov.

Na testoch by už dorastenci podstupovali laboratórne testy spiroergometrického charakteru s laktátovým meraním. Naďalej by mali mať v repertoári aj pomocné cvičenia, ktoré by na testoch museli zvládať (prekážky, štarty, rýchlosť členka na podložke, odrazy…)

Na kempoch by sa už dorastenci zameriavali na spoločné kondičné behy, najlepšie v horskom prostredí s trénermi (ktorí by túto záťaž zvládli) v aeróbnom i zmiešanom režime, zameriavali by sa na kilometráž. Kempy v dorasteneckej skupine by však už nemuseli byť nutnou podmienkou projektu, každý tréner by si mal vybrať svoj obľúbený typ sústredenia. V dorasteneckej kategórii by už mala byť akceptovaná vysoká tolerancia individuálnosti, predsa by však tréneri mali svoje sústredenia organizovať v približne podobných časoch a mali by mať tieto sústredenia podobný charakter, na akých sa dohodne bežecká sekcia.

Semináre a školenia by však mali zostať aj v kategórii dorastencov a dorasteniek. Viac, ako na univerzálnu športovú prípravu by v doraste už malo byť nazerané na rozvoj jednotlivých tréningových zón, problematiku sledovania laktátového spadu a tepovej frekvencie, správne chápanie skladby týždenných, mesačných a ročných tréningových cyklov.

Projekt rozvoja dorasteneckého a následne juniorského bežeckého tímu by mal vzniknúť po tom, čo bude odsúhlasená zelená pre projekt žiackych podporných tímov.

13. Niektoré z mnohých pre a proti

Bežecká sekcia by nemala vyberať metódou skautingu, keďže ide o možný precedens a skryté záujmy jednotlivých trénerov, nominovať si do skupiny svojich pretekárov nie na základe vopred dohodnutých kritérií (rozpíšem neskôr, ale niečo už som písal vyššie….), ale na základe sympatií.

Na to sa treba pripraviť, že to takto bude a budeme terčmi zdrvujúcej kritiky pre možnú zaujatosť. Jediná možnosť, ako predchádzať takýmto obvineniam je, že sa na nominácii dohodne prítomné kolégium a dohodneme si spôsob, akým budeme hlasovať, zrejme s využitím nadpolovičnej väčšiny…

Vyberieme do tímu aj príslušníkov iných športových odvetví (napr. plavcov, cyklistov, triatlonistov….), tí vezmú podporu, budú robiť atletickú prípravu podľa požiadavok, budú všestranne zdatný, ale v konečnom dôsledku aj tak nebudú atléti, iba do nich SAZ vrazí čas a prostriedky, aby triatlon mal do budúcna pripraveného pretekára.

Dáva nám logiku a zároveň nás desí predstava, že budeme nútiť trénera a pretekára, aby podpísal zmluvu, že prijatím podpory sa vzdáva svojich budúcich plánov v inom športe a bude sa sústrediť na atletiku. Myslíme, že to je nezmysel, azda nikoho nemožno spätne postihovať za to, že si vybral iný šport a nedá sa nikoho donútiť, aby do budúcnosti zostal atlét. Vidíme výhody v podpore aj takýchto otáznych ľudí, ktorí, pokiaľ sa im bude v atletike dariť, zrejme presedlajú k nám, keďže motivácia je vec mocná. Pokiaľ by prostriedky šli aj na človeka, ktorý bude v budúcnosti pokračovať v inom športe, ak bude úspešný, vždy budeme môcť my atléti tvrdiť, že napredoval aj zásluhou správneho systému, ktorý sme zaviedli do prípravy mládeže. Takže sme jednoznačne za to, aby sme v žiakoch nediferencovali a nebránili vybraným jedincom v tom, aby sa venovali aj iným športom. Mali by sme však týchto upozorniť, že ich šport je v kontradikcii s atletickou prípravou (futbal, hokej pre zranenia, plávanie a cyklistika, triatlon pre rozvoj iných svalových skupín, ako v behu a pod.) a sú kandidáti na predčasné opustenie skupiny.

Je nezmysel trvať na navrhovanej príprave bežcov, bežci sú do budúcna športovci, ktorí ťažia najmä z vrodenej vytrvalosti a ostatné parametre časom v tréningu získajú, prípadne ich majú vrodené tiež. Netreba trvať na nezmyselných prekážkach, odrazoch, či technike hodov a vrhov, radšej s deťmi kombinujme rozličné iné vytrvalostné športy a rozvíjajme ich vytrvalosť.

Veríme tomu, že toto je všeobecne rozšírený názor a že tréneri behov na Slovensku majú rozličné predstavy nielen o vedení bežeckého tréningu u žiakov, ale i o tom, čo je všestrannosť. Atletická všestrannosť, ktorú navrhujeme my, sa isto stane príčinou mnohých zdvihnutých obočí. Nuž, toto je náš návrh a naše stanoviská, ideálne však je, aby sa na tomto spôsobe prípravy zhodlo kolégium bežeckej sekcie a aby tréneri vybraných pretekárov absolvovali školenia a semináre, kde sa ich budú snažiť zástupcovia z praxe (tréneri úspešných bežcov) a teórie (učitelia na katedrách atletiky v rámci fakúlt športu a telesnej výchovy) presvedčiť.

Pretekár dosiahne výborný výkon na bežeckej vzdialenosti, ale my ho aj tak časom vyradíme z podpornej skupiny, lebo nebude zvládať atribúty, ktoré sme my stanovili, ako kľúčové. Príklad: dievča vo veku 14 rokov bude mať čas na 1500 m 4:45 min, ale nebude vedieť odrazy, nebude vedieť správne použiť členok, bude mať slabú ohybnosť… Vyradíme?

Mali by sme postupovať nasledovne. Členovia bežeckej sekcie by mali sledovať vybraných pretekárov celoročne na pretekoch. Mali by komunikovať s ich trénermi a pýtať sa, ako napredujú v oblastiach, v ktorých majú ich zverenci medzery. Dva razy za rok budeme mať týchto žiakov na spoločnom kempe, kde budú musieť vynaložiť vysoké úsilie na to, aby sa snažili odstraňovať zlé návyky a učili sa vykonávať pohybové činnosti správne. Taktiež je na týchto kempoch nutné pretekárov presvedčiť o tom, že to, čo robia, robia pre seba a preto, aby do budúcna boli lepšie pripravení stať sa prípadne dobrými bežcami na medzinárodnej úrovni. Na testoch, ktoré prebehnú opäť dva razy do roka, bude im to opätovne pripomínané a bude sa kriticky posudzovať ich technická úroveň. Máme za to, že výsledky prvých testov budú rozporuplné a budeme vidieť obrovské množstvo chýb. Na testoch o polroka by sa už mali jednotlivé chyby odstraňovať. Pokiaľ nie, mali by sme trénera aj pretekára poučiť, že za rok sa neposunul adekvátnou mierou vo všeobecnej príprave a má stále veľké nedostatky. Má však ešte rok na to, aby s tým niečo spravil. Ak aj po dvoch rokoch bude zrejmé, že sa týmto oblastiam (viac v kapitole 9. Testy) dostatočne nevenovali, mali by sme zvoliť stanovisko, že pretekár/pretekárka síce disponuje momentálnou dobrou trénovanosťou, avšak do budúcna je nebezperspektívny/a, lebo za dva roky nedošlo k vybudovaniu všestranného technického, silového a rýchlostného základu. A to by malo znamenať, že s takýmto trénerom sa ukončí zmluva (kapitola 11. Zmluvy).

Ako budú tréneri vykazovať svoju činnosť, ako budú účtovať peniaze?

O tomto sme písali, vykazovať prácu budú tréneri viacerými spôsobmi. Okrem tréningových denníkov je najlepším meritom ich práce technický a ostatný pokrok ich zverencov. Samotný mechanizmus vyúčtovania si osobne netrúfneme navrhovať, na to sú ľudia, ktorí ovládajú zákony. Pravdepodobne by vyúčtovanie odmien prebiehalo v dokladovaní rôznymi bločkami na nákup športových materiálov, rehabilitačné procedúry, nákup výživových doplnkov, sústredenia…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *