Do Smoleníc sme prišli pre facky

 nové, preteky, foto: M. Haba a Beháme.sk
Smolenice (24. 3. 2012). Smolenice dnes žili behaním. Rodinky s deťmi, ktoré „piknikovali“ na veľkej lúke v tesnej blízkosti Smolenického hradu, sa prizerali vytrvalcom, ktorí mali čo robiť v kopcovitom teréne. Nádherné krosové preteky prilákalo aj bežcov z AC Malacky. Našej ekipe sa však príliš nedarilo.
Kopce, kopce a kopce – na podiv práve stúpanie je veľký problém malackých bežcov. V plnej nahote sa to potvrdilo. Dorastenci Tibor Horváth a Leo Cimerman i mužský favorit Jakub Valachovič dostali na frak.
Organizátori pripravili okolo hradu krásnu trať. Z osemdesiat percent prevažoval terén (lesný povrch a lúka), zvyšok tvorila krátka pasáž po príjazdovej asfaltke k hradu. Trať prinášala troje náročných stúpaní. Po štarte bežci vyrazili z prudkého kopca takmer až k obci. Následne prudko točili na lúku, ktorá stúpala priamo k asfaltovej ceste. Ňou sa vytrvalci pustili opäť z kopca, ale o chvíľu ich už čakal nemilosrdný trávnatý stupák, ktorý nie a nie skončiť. Ďalšia lesná pasáž doviedla pretekárov opäť na asfaltovú cestu, ktorá sa tesne pred hradom opäť zdvihla a končila až na hradnom nádvorí. Tak sme si popísali jeden okruh, ktorý meral niečo cez 2800 metrov. Tibor a Leo mali v juniorskej kategórii (dorastenecká kategória nebola vypísaná) pred sebou práve tento jeden okruh.  Okrem chlapcov, členov AC Malacky štartoval v našich farbách i Kubo Jantošovič zo sološníckeho reedukačného centra, ktorého behanie baví a súťažil už minulý týždeň v Hodoníne.
Okrem vyše dvoch kilometrov v mimoriadne náročnom prostredí číhali na našich chlapcov i kvalitní súperi. Očakávali sme tvrdý súboj s myjavskými bratmi Filipom a Richardom Moravcovcami, ale i s bratislavským nádejným bežcom Marekom Jankovičom, ktorého v MAC Rača trénuje Dušan Štancel. Štart a úvodné stúpanie po lúke ešte nič neznamenalo, vedeli sme, že poradie sa bude určovať v kráľovskom stúpaní približne kilometer po štarte. Chlapci si prebehli trať a dostali pokyny, ako si majú rozvrhnúť sily, aby dokázali obkrúžiť svoje kolo čo najefektívnejšie.
Napriek tomu sa zdalo, že azda obaja svoje schopnosti nadhodnotili. Leo vyzeral v rozcvičke suverénne, s typickou ľahkosťou spravil abecedu a sršal optimizmom. Tibor opäť pripomínal šelmu tesne pred kŕmením. Mohli sme čakať veľké veci, no mohli sme rátať aj s prepadákom. Napokon to bolo tak medzi týmito dvoma alternatívami. Leo sprvoti kraľoval bežeckému poľu. Za ním sa s odstupom „viezli“ Filip Moravec a Tibor. Leo však vyzeral sviežo, všetko sa ale mohlo zlomiť v brutálnom stúpaní. A zlomilo sa! Bratia Filip a Richard mali opticky najviac síl a na úpätí svahu už predstihli oboch malackých zástupcov. Nelenil ani Marek Jankovič.
Tibor po štarte ušetril viac síl, zúročil väčšiu formu a dostal sa pred Lea. Ten vybehol na úpätie kopca sťa mŕtvola a nenazbieral v sebe sily na ďalší útok. Tibor si tiež okrem skalpu vlastného kamaráta nevybral ďalšiu „obeť“. Pred oboma malackými bežcami dobehli bratia z Myjavy i Jankovič. Tibor i Leo v závere dobiehali na doraz, vyčerpaní a po ťažkom boji. Obviňovať ich z nedostatku bojovnosti – to by bol smrteľný hriech. Doplatili na viacero vecí a s odstupom času možno povedať, že ani lepšie taktické čachre by ich nespasili. Memento dnešnej prehry je jasné – treba viac natrénovať v kopcoch. Pri Sološnici máme stúpanie na druhý najvyšší vrch Malých Karpát. Dá sa bežať i na Skalku, z ktorej to nie je už ďaleko na Vysokú, ďalšiu dominantu našich krásnych hôr. Tak v čom je problém? Chlapci – ideme do hôr, kopce volajú!
Jakub Valachovič sa presvedčil o svojich slabinách v kopcoch už vo februári na desiatke v Prusinoviciach. Od toho času porobil niekoľko desiatok kilometrov v Malých Karpatoch. Najprv to bola hrôza, postupne však stúpania prestali byť pre Jakuba takým problémom. Napríklad beh zo Sološnice cez Častú na Červený kameň a späť činil takmer 34 kilometrov v stúpaniach a klesaniach. Žiaľbohu, do cesty sa často pripletú neočakávané skutočnosti. Jakub na dva týždne pre nachladnutie vypadol z kolotoča tréningov a dnes to bolo v Smoleniciach cítiť. Jeho najväčší súperi – Ondrej Puškár z Trnavy a Pavol Bukovác z Beháme.sk ho v ťažkých stúpaniach na hlavu deklasovali. A to nevidíme radi.
Jakub sa síce cítil po dvoch týždňoch odpočinutý, ale to bolo asi všetko. Zvyšok tvoria negatíva. Prvý kopček ešte vydržal bežať s dvojicou favoritov. Po prekonaní prvého kola (bežali sa tri okruhy) už bolo zrejmé, že fialky Jakubovi v kopcoch dnes nepokvitnú (hoci už sú). Náskok oboch bežcov sa rapídne stupňoval najmä v kopcoch – Jakub vyzeral byť v stúpaní až komicky slabý. V záverečnom kole sa nervózne obzeral, či ho nedostihne Ján Moravec, veterán z Myjavy a otec oboch bratov, ktorých sme spomínali v súvislosti s porážkou Lea a Tibora.
Jakub svoje galeje ale ustál a aspoň nebol nútený vypiť pohár trpkosti až do dna. Tým by bola strata pódiového umiestnenia a porážka od Jána Moravca. Keď už tu píšeme kritiku na jeho hlavu, uznajme, že dva týždne, prehajdákané pre chorobu, sa podpíšu pod výkon. „Cítil som sa hrozne. Nohy som mal slabé, kopce ma ničili. Vytrápil som sa poriadne. Dnes som na lepšie, ako tretie miesto nemal,“ vravel Jakub v cieli. Vyhral Puškár, ktorý má už od jesene formu ako hrom. Jeho dobrá pripravenosť by mala gradovať o týždeň na Bratislavskom maratóne. Pavol Bukovác v prvej časti pretekov Ondreja trochu preháňal, ale napokon prehral výrazne o 41 sekúnd. Puškár bol skrátka hviezda dňa a zaslúžil si to. V cieli mu namerali 29:56 min, trať merala 8,5 kilometra. Jakub dobehol časom 31:37 min, ale podobne, ako Leo s Tiborom bojoval statočne. Dnes sme zostali trochu v tieni, ale ani to nie je zlá skúsenosť. Nemôžeme excelovať každý víkend, to by sme si potom úspech neodkázali vážiť.
Jakub si vybral daň za zlý pocit tréningom po pretekoch. S plnou poľnou (batoh naplnený všetkým potrebným na preteky) sa vydal na bežecký prechod zo Smoleníc po modrej značke do Plaveckého Mikuláša. Odtiaľ ho vzala malacká atletická výprava, ktorá bola v regeneračnej linke v susednom Plaveckom Podhradí. Ešte sme to nemerali, ale prebehol iste okolo 15 kilometrov v ťažkých kopcoch (sprvu sa beží na Záruby, ale pod vrcholom sa stočíte smerom na Bukovú). Tréning zvládol, hoci nohy ho boleli ako ťažného vola. Treba opäť začať tvrdo pracovať, aby disponoval pred aprílovými pretekmi dostatočnou formou.
-TK AC-