Juniori v Barcelone nás príjemne bavia

Malacky (13. 7. 2012). Sledovať juniorské majstrovstvá sveta atlétov v Barcelone je ojedinelý zážitok. Predsa len v porovnaní s uplynulým seniorským kontinentálnym šampionátom bežný fanúšik atletiky nepozná mená juniorov a každý lepší výkon je preň veľkým prekvapením. Taktiež je na viacerých atlétoch znať, že ich počínanie (technické determinanty, taktika…) nie je ešte plne vybrúsené, o to však živelnejšie a emotívnejšie. Včerajší hlavný program (štvrtok 12. júla) priniesol niekoľko skvelých a dramatických momentov, ku ktorým sa oplatí vrátiť sa.

Nedá sa začať inak ako výkonom španielskej trojskokanky Any Peleteirovej. Toto dievča včera celkom nečakane (ba až šokujúco) prepísalo vlastné osobné maximum nevídaným spôsobom, keď v tretej finálovej sérii zaletelo k 14,17 m. Už predtým Ana veľmi emotívne niesla skvelé zlepšenie na 13,96 m. Titul majsterky sveta bol ako blesk z jasného neba. Keď už mala skočený svetový juniorský výkon roka, azda niekto nepochyboval o tom, že Peleteirová získa titul majsterky sveta. A predsa cesta k nemu ešte mala byť tŕnistá. Z množstva konkurentiek sa zrazu zjavila Litovčanka s krutým priezviskom Dovilé Dzindzaletaitéová, ktorá v piatom pokuse skočila identických 14,17 m. V prospech opálenej španielskej slečny hral fakt, že druhý najdlhší pokus mala kvalitnejší (13,96) ako Litovčanka (13,73). Predsa sa však do poslednej chvíle obávala, aby ju niektorá zo súperiek nepreskočila a možno až neférovo (ale na to vtedy nemyslela) sa modlila k nebesám, aby sa súperkám v poslednej sérii nepodarilo skočiť viac. Zlato pred domácim publikom (no, skôr pred prázdnymi barcelonskými tribúnami) bude pre Anu asi nezabudnuteľný zážitok. Prečo nás Peleteirová a Dzindzaletaitéová tak zaujímajú? Oni obe asi netušia, kde sú Malacky (možno nevedia ani kde je Slovensko) a predsa sa na významných mládežníckych podujatiach stretli s našimi dievčatami. Peleteirová minulý rok obsadila tretiu priečku v trojskoku na majstrovstvách sveta do 17 rokov v Lille (skákala tam Monika Baňovičová) výkonom 12,92 m a pôsobila aj na Európskom mládežníckom olympijskom festivale (EYOF) v tureckom Trabzone (13,17 m), tu sa stretla s Monikou aj Eliškou Chvílovou. Litovčanka Dovilé Dzindzaletaitéová si pre zmenu merala sily s bývalou malackou atlétkou Claudiou Hladíkovou na moskovskej kvalifikácii pre mládežnícke olympijské hry. Bolo to v roku 2010 a pripomeňme, že Claudia vtedy skočila 584 cm a kvalifikovala sa na hry do Singapuru, kým Dzindzaletaiteová dosiahla len nevýrazný výkon 551 cm a išla domov. Ktovie ako by reagovala, ak by sme jej vtedy povedali, že v roku 2012 bude vicemajsterka sveta medzi juniorkami.

Kto by nepoznal Fedricka Dacresa z Jamajky, zrejme by mu hneď prisúdil štartové bloky a niektorú šprintérsku trať. Mýlil by sa – Dacres, ktorý vskutku so svojou vysokou a štíhlou bežeckou postavou pripomína šprintéra, je v skutočnosti nový majster sveta v hode diskom. Včera šokoval výkonom 62,80 m, navyše porazil veľkého poľského súpera Wojciecha Praczyka, ktorý ako jediný dosiahol v kvalifikácii hod za 60 metrov. Dacres preukázal v kruhu výbušnosť a dravosť. Náčinie odhadzoval so suverenitou neustále za 60 metrov, predsa však do poslednej chvíle čelil silnému Praczykovi, ktorý v poslednej sérii hodil len o päť centimetrov menej. Oslava titulu majstra sveta bola v podaní Dacresa už vyložene jamajská, nechýbali grimasy, opičky a spontánne gestá. Jamajka to už nie sú iba šprinty. Medzi ženami sa na stredných trati presadzuje skvelá Kenya Sinclairová a zlato jamajského mladíka v disku je ďalším potvrdením, že obyvatelia tejto krajiny skúšajú radi nové veci. Viď. jamajské boby na ZOH v Calgary 1988 (http://www.youtube.com/watch?v=QmAdfLlhfzw).

Žŕdka na vrcholných podujatiach predstavuje nielen časovo dlhú disciplínu, ale aj riadne nervy až do konca. V Barcelone to platilo dvojnásobne. Skákať sa začalo o 18:45 a končilo sa pred desiatou. Veľký favorit súťaže, domáci skokan Didac Salas už má v talóne striebro z OH mládeže v Singapure (výkonom 4,70 m) alebo piate miesto z MS juniorov pred dvomi rokmi v kanadskom Monctone (5,05 cm). Osobný rekord pred včerajším žrdkárskym finále 5,42 m ho pasoval do úlohy veľkého favorita na zlato. Žiaľ, zostalo preňho nechcené štvrté miesto. Sklamaním bolo už vypadnutie Slovinca Rennera (osobný rekord 5,50 m v tomto roku), ktorý vypadol na výške 540. Namiesto neho zažiarili dve hviezdičky z amerického kontinentu – Kanaďan Shawnancy Barber (OR 5,35 m) a najmä Brazílčan Thiago Braz da Silva (OR 5,31 m). Bola radosť sledovať, ako obaja chlapci prepisovali osobné rekordy a akú ohromnú radosť mali z progresu. Pre toto sa oplatí trénovať! Keď sa latka posunula na 5,50 m, obaja už mali byť podľa papierov už dávno vonku. Najmä da Silva však disponoval úžasnou formou a výšku na druhý pokus skočil. Kanaďan sa strápil viac, na 5,40 m postupoval až na tretí pokus, na 5,50 m na druhý. O to väčšiu radosť mal. Métu 5,55 m skočili obaja na prvý pokus (!) a zdalo sa, že už nič nie je nemožné. Domáci Salas sa trápil, po dvoch neúspešných pokusov na 5,55 m zariskoval a skákal až na 5,60. Nevyšlo to a zostali preňho len slzy. Barber nečakane uchmatol bronz, Chorvát, ktorý svoju príslušnosť k danej krajine demonštruje priezviskom Horvat, ako najväčší favorit (osobný rekord 5,60 v tomto roku) neskočil túto výšku a zostalo preňho striebro. Brazílčan da Silva (pre zmenu má v mene patrioticky pripísané Braz) sa stal šokujúcim majstrom sveta. Výšku 5,60 m ani nemusel skákať, stačil mu čistý zápis z predošlých pokusov. Predsa si nechal zvýšiť latku na 5,65 m a skúšal ešte šťastie, ale únava už hrala svoje.

No a na záver behy. Zvykli sme si na šou, ktorú na štarte šprintérskych disciplín predvádzajú jamajskí alebo americkí šprintéri. Mnohí športoví komentátori prisudzujú trend zábavných kúskov pre kamery Usainovi Boltovi. Faktom je, že grimasy do televíznej kamery ostošesť strúhal už na sklonku deväťdesiatych rokov americký šprintér Bernard Williams (toto je jediné, čo som našiel –http://www.youtube.com/watch?v=6sSHmQ9bgEc), ktorý si údajne vďaka tomu zahral aj vo filme. Kenskí vytrvalci po tejto stránke vyzerajú na štarte omnoho diplomatickejšie. Napokon vidieť vyziabnutého vytrvalca ako napína svaly by bolo zvláštne. Ale o to väčšia zábava je sledovať Keňanov pri dobiehaní do cieľa. Kto si spomenie na finále stípla minulý rok v Degu, azda mu vypláva v pamäti oslavné extempore zisku titulu pre Ezekiela Kemboia. Ten vyhrával s takým náskokom, že si mohol dovoliť finišovať v šiestej dráhe, nasimulovať tvrdé gitarové sólo a vzápätí zo seba strhnúť dres (http://www.youtube.com/watch?v=tKXM7ekzpe8). Trochu to pripomínalo oslavné grify kontroverzného futbalistu Maria Baloteliho. Včera sme mohli vidieť ďalšiu spontánnu oslavu víťazstva v behu na prekážkovej trojke. Keňanka Daisy Jepkemeiová na záver svojho triumfu predviedla niečo ako mlynské kolo. Po finále steeplechase na majstrovstvách sveta je to úctyhodný počin a zábava pre divákov. Za zmienku stojí skvelé finále junioriek na 800 metrov. Časy Američanky Ajee Wilsonovej (2:00,91 min) a Britky Jessicy Judovej (2:00,96 min) sú famózne. No najviac možno zaujala Islanďanka Aníta Hinriksdóttirová, ktorá v závere neustrážila bronz a skončila štvrtá. Viac však zaujal jej miestami smiešny beh, nad ktorým by mnoho ľudí dvíhalo obočie. Celý čas bežala zvláštne prehnutá dopredu, panvu zanechávala za sebou a do toho rozhadzovala rukami ako na diskotéke. Hrozné, a predsa to stačilo na štvrté miesto (skoro tretie) a čas 2:03,23 min.

Jakub Valachovič