Nová Lhota resp. včera dnes a zítra

Zajtra v podvečer sa naša „crew“ predstaví v Novej Lhote na cestnej päťke. Prikladáme článok o našom vystúpení z minulého roka. Pripomíname, že Jakub Valachovič je držiteľ traťového rekordu na pretekoch, ktoré ale píšu len tretí rok existencie. Jakub je po zranení, takže zajtra sú uňho rekordy vylúčené. Vylepšiť minuloročný čas by mohol Jano Matúš, cieľ by mohol byť jasný, zdolať hranicu 17 min (minulý rok 17:08). Julo Ožvold sa predstaví v Novej Lhote tiež, minulý rok zabehol 18:41 min a tento rok by mohol čas stiahnuť čo najviac k osemnástim. No a na záver trochu netaktne Gabika Janíková, ktorá bojuje už ako jediná z našej ekipy o body do tabuľky Grand Prix Záhoria. Jej osobný rekord na novolhotskej trati je 24:47 min z minulého roka. Vylepší ho?

Takto to vyzeralo vlani:

Zvony odštartovali preteky v Novej Lhote, Malacky úspešné

 

 


Malacky (16. 7. 2011, 23:50).Moravskoslovenský bežecký pohár (MSBP) sa na dlhší čas odmlčal. Beh cez hornoorešanské vŕšky sa konal pred tromi týždňami. Po tejto akcii nasledovali národné šampionáty v Českej republike i na Slovensku a až uprostred júla, v sobotu 16. 7., sa opäť milovníci behania zišli v malebnej (a teraz to nie je žiadna fráza), ale skutočne malebnej Novej Lhote, aby si zmerali sily v behu na piatich kilometroch.

Horňácko je možno všetko možné, len nie rovinatý kraj. Pahorkatiny lemujú okolité obce a hladia dušu zasneným milovníkom scenérií. V tejto prihraničnej oblasti so Slovenskom sa v tomto roku už konali dve podujatia MSBP – 21. mája v Malej Vrbke a 12. júna v Javorníku. Charakter príjazdovej cesty do Novej Lhoty dával tušiť, že o kopce nebude núdza. Preteky sa odohrávali v samotnej obci. Hneď po štarte sa bežci vydali strmým stupákom asi stopäťdesiat metrov. Následne sa otáčali doľava a prudko zbiehali, pričom pod úrovňou cesty míňali štart. Klesanie pokračovalo až na križovatku dvoch ciest, kde sa bežci prudko obracali doľava, aby sa k štartu opäť krvopotne dopracovali cez prudké stúpanie. Kto sleduje v tomto období cyklistickú Tour de France, tak sa na kopce z pozície diváka vie pripraviť. V Novej Lhote našťastie nejazdili vedľa pretekárov žiadne televízne vozidlá, ktoré by z času na čas zostrelili niektorého z trate. To je výhoda atletiky v porovnaní s cyklistikou.

Na Horňácku do tretice

Na štart sa po absencii na pretekoch v Horných Orešanoch postavil z AC Malacky Jakub Valachovič, ktorý v Orešanoch neštartoval pre blížiaci sa slovenský šampionát v atletike. Teraz, keď je času dosť, môže opäť pokojne behávať kolá MSBP. „Je škoda že v lete, keď je viacej času, pretekov je pomenej. Ďalšie kolo pohára sa koná až takmer o mesiac vo Vnorovech, do tej doby bude treba hľadať iné podujatia. Dnešné preteky si ale vychutnám, na Horňácku sa mi zvykne dariť. Mám rád tunajších družných ľudí a tiež prekrásnu prírodu, ktorú tu vždy obdivujem,“ vravel pred štartom Valachovič. Účasť mužov a žien dosiahla takmer cifry 80 účastníkov, chýbal jeden bežec. Okrem Valachoviča, ktorý patril do úzkej skupiny adeptov na víťazstvo, štartovali ďalší kvalitní bežci najmä zo Slovenska. Nechýbal Ján Matúš z Juniora Holíč, ktorý trénuje v rovnakej bežeckej skupine ako Valachovič, skalickí vytrvalci a taktiež účastníci majstrovstiev Slovenska na dráhe Patrik Portášik a Ľubomír Rehuš, René Valent reprezentujúci populárny webový portál o behaní Beháme.sk alebo českí bežci Luděk Durďák z Rohatca (organizátor skvelých bežeckých pretekov Rohatecká desítka), Jiří Škrobák z AK Hodonín, Jiří Brožík z BK Hodonín alebo Jan Miškeřík z Lipova. Z AC Malacky sme mali na štarte ďalšieho člena tréningovej partie, ktorú tvorí s Matúšom a Valachovičom i Július Ožvold. Ten mal viacero starostí počas posledných dvoch mesiacov, medzi nimi napríklad zranenie priehlavku, takže nutne vypadol z tréningového tempa a my sme boli zvedaví, ako si bude počínať. Medzi ženami vládla solídna konkurencia – tešiť sme sa mohli na nemilosrdný súboj Jana Kadlecová (AK Hodonín) a Erika Farkašová (AŠK Grafobal Skalica), medzi ženami nad 35 rokov, kde štartovala i naša Malačanka Gabriela Janíková pútal očakávaný súboj Marty Durnovej (Veselí nad Moravou) a Zuzanou Stoličnou (REDE Bratislava). Beh v Novej Lhote je ešte „v plienkach“, keďže píše len druhý ročník svojej existencie.

Zvon v hlavnej úlohe

Samotný štart bol zážitkom pre pretekárov i divákov. Organizátori si počkali na to, kým hodiny na kostolnej veži odbijú šiestu hodinu večernú. Hlaholenie zvona vystupňovalo atmosféru pred štartom. Úprimne povedané, nepátrali sme po tom, či to organizátori takto plánovali. Ale nápad zakomponovať do pretekov zvony je skvelý (s niečím podobným prišla kapela Pink Floyd svojou poslednou skladbou High hopes) a my si budeme odteraz pamätať na Novolhotskú päťku ako na tie preteky „so zvukom zvona“. Po štarte sa bežci všetkých seniorských kategórii vydali v ústrety porcii piatich kilometrov v kopcoch. Už sme spomínali trať – bežal sa vlastne okruh po dedine, celkovo bolo treba zabehnúť štyri okruhy. Prvý kilometer sa v čele držali kolegovia z Malaciek Jakub Valachovič a Ján Matúš. Neďaleko za nimi pracovalo skalické duo Rehuš (inak minuloročný víťaz tohto behu) a Portášik. Patrik Portášik momentálne behá vo veľkej pohode – na majstrovstvách Slovenska dosiahol v behu na 10 kilometrov na dráhe veľmi slušný čas 33:33,57 min, predtým podal dobrý výkon napríklad v Javorníku na Behu Filipovským údolím (10 km – celkovo tretí). Ján Matúš začal v druhom kole na rozbehnutého Valachoviča strácať a Malačan zvyšok trate bežal v čele sám. Menšie komplikácie sa vyskytli v úvode pretekov. „Nepáčilo sa mi, že v závere časti, kde sa zbiehalo, pred stúpaním v ľavotočivej zákrute, nestál nikto z organizátorov. Bola to chyba, keďže cesta vlastne pokračovala rovno, ale to, že treba točiť, sme si len domysleli. Pritom kúsok od tohto miesta stála skupinka organizátorov, ktorá mohla nejasným situáciám predísť,“ vysvetľoval Valachovič. Takže – výzva organizátorom „mladého behu“, aby postupne vychytali i takéto muchy, nie každý si totiž pred štartom prebehol trať, po ktorej sa malo bežať.

Dráma na počkanie

Ján Matúš postupom času zvoľnil natoľko, že sa naňho dotiahli i najbližší prenasledovatelia, najmä Patrik Portášik, ale i Ľubo Rehuš. „Privítal som fakt, že sa budem mať s kým potiahnuť,“ odpovedal Jano na otázku, či ho táto skutočnosť neotrávila. V závere mal Matúš predsa menej síl, aby odolal ataku Portášika, ktorý dobiehal do cieľa s päťsekundovým náskokom pred Janom. Matúš aspoň uhájil bronz v ďalšom internom súboji s Ľubom Rehušom, ktorý stratil len desať sekúnd. Jakub Valachovič už bol toho času v cieli, trať zvládol v najrýchlejšom čase 16:22 min. Súboj o druhú  a tretiu priečku bol však tesný a diváci mohli fandiť z plných pľúc. Boli to vôbec preteky bohaté na nemilosrdné súboje až do konca. A tak to má byť –závery sú korením dlhých behov. Akoby sa týmto heslom riadili Jana Kadlecová a Erika Farkašová, ktoré sa doslova bili v závere o každú sekundu. Kadlecová zatiaľ vychádzala zo vzájomných súbojov so Skaličankou ako víťazka, a ani sobota 16. júla nebola výnimkou. Mala to však preťažké – Farkašová na ňu stratila len štyri sekundy. Ďalší zaujímavý boj mali predviesť veteránky Durnová a Stoličná, no Marta Durnová z Branopac Veselí nad Moravou zvíťazila pred Stoličnou s pohodlným náskokom 40 sekúnd. V tejto kategórii nás zaujímal výkon našej Gabiky Janíkovej, ktorá podľa svojich vlastných slov dobehla na „obligátnom“ štvrtom mieste. Bežalo sa jej vraj dobre, a keďže nebola na minuloročnom podniku Novolhotskej päťky, pripísala si i traťový osobný rekord. Logicky. Súboje zvádzali i muživeteráni. Jirka Brožík, víťaz Záhoráckeho polmaratónu, triumfoval vo svojej kategórii pred Pavlom Klimešom z SBK Kyjov, víťazom kategórie nad 50 rokov o dve sekundy a pred svojím prenasledovateľom v kategórii nad 40 rokov Janom Miškeříkom o šesť sekúnd. Čo to dnes bolo za auru, ktorá priniesla takú porciu napínavých udalostí? Ďalší člen AC Malacky Julo Ožvold sa statočne držal a v závere predviedol špurt ani nie tak pre dobré umiestnenie, ale aby dosiahol dobrý čas. Ten nebol síce ukážkový, ale v kopcoch je výkon 18:41 min celkom slušný výkon, navyše po vynútenej pauze.

Čo mládežníci?

My počas našich postrehoch z pretekov zabúdame neraz na veľmi dôležité (azda i dôležitejšie) fragmenty týchto podujatí, ako len hlavné behy dospelých. Sú to súťaže pre deti, žiakov, dorastencov a juniorov. Takíto účastníci neplatia štartovné, organizátori sa snažia, aby mladí ľudia behali. Že ani to nestačí, netreba príliš rozpitvávať. Kategórie JUNDOR (juniori + dorastenci) obvykle obsahujú len málo mien. Prečo mladí nejdú súťažiť? Chvalabohu aspoň za žiaka z Hodonína Filipa Sasínka, žiacke talenty Natáliu Kolajovú z Kyjova a Adélu Sedlářovú z Hodonína, dorastenky, taktiež z Hodonína – Terezu Korvasovú alebo Elišku Dřímalovú, či juniorku Katku Hofírkovú, ktorá však obligátne súperí so ženami. Chvalabohu, že mladých ľudí bavia i behy na stredné a dlhé trate, hoci sú navonok najmenej atraktívne a najťažšie. Z AC Malacky išla v sobotu odbehnúť dorastenecký kilometer oštepárka Veronika Hruščová, ktorá je v plnej letnej príprave a aj takýmito pretekmi pracuje na svojej fyzičke. Oštepárka išla behať! Tak kde sú potom bežci a bežkyne. To je kritika i do slovenských radov – na Záhorí i v Bratislave behá niekoľko mládežníckych bežcov. Na preteky MSBP, ktoré predstavujú ozaj paletu atraktívnych podujatí, chodí len zblo. Atletický odborník na Slovensku Alfonz Juck nám raz povedal, že sa domnieva, že slabá úroveň slovenských behov (a čo si budeme nahovárať – Česi taktiež nie sú v porovnaní so svetom alebo Európou ktovieakí vytrvalci…) je spôsobená i neochotou mladých ľudí tvrdo na sebe pracovať. Niekedy to vyzerá na pretekoch tak, že má svätú pravdu.

–TK AC–, foto: Beháme.sk