Jano po dlhom čase vyhral preteky MSBP

Malacky (14. 7. 2012).Dnešná sobota niesla v sebe zvláštny nádych. Počasie pred pretekmi na päť kilometrov po ceste v Novej Lhote bolo psie (pršalo, doslova lialo ako z krhly) a my sme išli  konečne v širokej zostave. Jakub Valachovič sa vrátil po zranení na bežecké trate. Vyšlo to tak, že nastúpil v Novej Lhote, kde drží práve traťový rekord. Dnes mal jeden cieľ – dobehnúť v zdraví a s dobrými pocitmi. O rekordoch nemohlo byť ešte ani reči.

 

Hneď na začiatku sme riešili problém s transportom do Novej Lhoty. Julo Ožvold a Jano Matúš sa omeškali a tak Gabika Janíková a Jakub Valachovič odišli bez týchto dvoch bežcov. Vedeli, že Julo má auto a obaja sa teda budú mať ako dostať do cieľovej destinácie. Prišli, ale desať minút pred štartom, takže z rozcvičky pred pretekmi nebolo nič. Nálada bola zlá. Prestalo však pršať a po zoradení sa na štartovej čiare sa už všetci sústredili na najbližšie minúty.

 

Je to ako sen…

 

Trať v Novej Lhote je náročná. Bežia sa štyri okruhy po obci, pričom sa strieda strmé stúpanie s ostrým klesaním. To zo sebou prináša zmeny tempa a bežci sa musia prispôsobiť. Jakub sa po trojmesačnej pauze spôsobenej stresovou fraktúrou na ľavej holenej kosti cítil, akoby práve vplával do známych vôd, v ktorých dlho nebol. „Je to ako sen. Celý rituál pred štartom počnúc registráciou, prezliekaním, rozcvičkou a inými zaujímavosťami sa mi zdal byť ako veľmi dávna minulosť. Akoby som toto niekedy v minulosti robil a vedel, ako sa to robiť má, ale teraz to objavoval celé odznova. Svoje pocity by som charakterizoval jednoducho – nádhera,“ vyznával sa Jakub, na ktorom bola vidieť v rozcvičke pohoda a radosť z pohybu. Celú bežeckú abecedu absolvoval v pokojnom tempe, s minimom odrazových prvkov, aby nohu zaťažoval len zľahka.

 

Vízie

 

Po príchode Jula a Jana sa spokojnosť prehĺbila, bola radosť konečne vidieť našu partiu pokope. V Anglicku v tom čase niekde súťažil ďalší náš člen Juraj Moravčík, takže sme ozaj všetci boli v akcii. Z našej partie mal najvyššie šance na úspech Jano Matúš, ktorému sa de facto skončilo skúškové obdobie a spadla tak z neho i neviditeľná ťarcha starostí. Psychická pohoda v kombinácii s fyzickým progresom z neho robila nebezpečného protivníka ostatným favoritom. Tí vzišli najmä z aktuálneho lídra poradia v Moravsko-slovenskom bežeckom pohári Luďka Durďáka (SDH Rohatec), Ľuba Rehuša (AŠK Grafobal Skalica) alebo Jakuba Janíčka (Hradište). Julo Ožvold sa tiež rozcvičil len improvizovane. Minulý rok bol v tomto čase v podobnej situácii ako Jakub, po zranení priehlavku sa dával dokopy skoro tri mesiace. Preteky bežal po cca dvoch týždňoch trénovania a dosiahol čas 18:41 min. Ciele, ktoré sme stanovili jednotlivým pretekárom boli: Jano hlboko pod 17 minút, Jakub na techniku a istotne pod 18 minút, Julo čo najbližšie k méte 18 minút. Gabika sa mala pokúsiť o prekonanie minuloročného osobného rekordu na cestnej päťke 24:47 min. Teraz do reálu.

 

Chýbalo pätnásť sekúnd…

 

Na počudovanie, štartový výstrel sa obišiel bez hlaholenia novolhotských zvonov, ktoré minulý rok dodali štartu magickú atmosféru. „Kostolník sa asi nedostavil,“ vtipkoval riaditeľ poháru a komentátor Pavel Bíla. Skupinku chrtov, ktorí sa odtrhli hneď po štarte tvorili menovaní favoriti (Matúš, Durďák, Rehuš, Janíček) a pridružil sa k nim aj Jakub. Julo začal odvážne a po dvoch kolách figuroval v priebežnom poradí vysoko. Jano Matúš sa prvé dve kolá držal v prvej skupinke. Jakub sa po prvom kole rozhodol zvoľniť tempo: „Cítil som, že na to ešte nemám,“ vravel v cieli. Každopádne si udržiaval ľahký štýl a bezpečne sa držal pred skupinou veteránov v čele s Brožíkom (BK Hodonín), Tomčalom (Lipov) alebo Klimešom. Jano sa po dvoch kolách rozhodol vziať iniciatívu do svojich rúk a svojim súperom dal zbohom. Od tohto momentu pokračoval v spanilej jazde a zabrzdila ho až cieľová páska, ktorú preťal v čase 16:37 min. Podal veľmi dobrý výkon, súperom nedal žiadnu šancu a dokázal svoj beh stupňovať až do konca. Možno, ak by začal útočiť skôr, prekonal by aj traťový rekord (16:22 min), ktorý tak naďalej zostáva v rukách Jakuba Valachoviča.

 

Koniec dobrý, všetko dobré

 

Sám Jakub si dokázal udržiavať konštantné tempo a technicky bežal skvele – uvoľnene a vo veľkej pohode. Hoci si nechal súperov vpredu utiecť, v závere ešte prevetral Jakuba Janíčka z Hradišťa, ktorý uchránil štvrtú priečku len o štyri sekundy. Druhý v celkovom poradí dobehol Rehuš (čas 16:54) a tretí napokon Durďák (rovných 17 minút). Jano vyhral o sedemnásť sekúnd, Jakub finišoval časom 17:29 min. Za svojím vlastným osobným rekordom zaostal o vyše minútu, ale to nás vôbec nemrzelo. Podstatné je, že noha ho nebolí a že napriek veľkému tréningovému manku patril medzi najrýchlejších bežcov dnešného dňa. Po určitom čase by sa mohol opäť tešiť z úspechov.

 

Osudné tretie kolo

 

Julo Ožvold sa prvé dve kolá držal veľmi dobre a vyzeralo to na výborný čas. Bohužiaľ, v treťom kole výrazne spomalil. A nepomohol mu ani ostrý finiš na záver, keď sa striasol svojich najbližších prenasledovateľov. Zo svojho minuloročného času odkrojil desať sekúnd. Možno polemizovať o tom, či je to dosť alebo málo, každopádne každé zlepšenie sa ráta. Dosiahol čas 18:31 min a v hlavnej kategórii obsadil siedme miesto (celkovo jedenáste).

 

Gabika druhá

 

Gabika Janíková sa dočkala veľkého úspechu, hoci nedokázala vylepšiť svoje minuloročné maximum. V cieli bola o sedem sekúnd neskôr, ako vlani. Napriek tomu dobehla na druhom mieste medzi ženami nad 45 rokov za fenomenálnou Martou Durnovou. Porazila aj svoju veľkú súperku Janu Klimešovú (WIKY Kyjov), ale férovo treba priznať, že to bola najmä Klimešová, ktorá dnes nepodala taký výkon, na aký má. Minulý rok tu zbehla 23:12, teraz až 25:35. Ale druhé miesto Gabike nik nevezme, naopak, je to odmena za tvrdú drinu, ktorú behaniu Gabika obetuje. Ona a Jano Matúš boli naše najväčšie esá v sobotu.

 

Ťažký kilometer

 

Škoda, že pár dní pred pretekmi ochorela naša najmladšia členka Veronika Antálková, ktorá by inak bežala trať dlhú jeden kilometer. V kategórii dorasteniek nastúpila len jedna (originál) dorastenka, ostatné dievčatá boli mladšie a staršie žiačky. Zvíťazila  tá najmladšia, ale aj najtalentovanejšia – chodkyňa Ema Hačundová z Borského Mikuláša (čas 4:11 min). Nedajte sa mýliť, trať v Novej Lhote ja ťažká a na časy okolo štyroch minút sa už musia dievčatá nadrieť. Minulý rok tu zvíťazila talentovaná Hodonínčanka Martina Bašusová za 4:42 min a len pre zaujímavosť, druhá vtedy dobehla naša malacká vrhačka Veronika Hruščová (5:18 min). Teraz boli pretekárky za sebou v malých rozstupoch, druhá Plánková z Kyjova mala 4:29, tretia Kollárová z Borského Sv. Jura 4:38 a štvrtá Pavlíková z rovnakého oddielu 4:40. Veronika by mala čo robiť…

 

Text a foto: -ekipa–