Lebo medveď…

Malacky (4. 9. 2012). Medveď v Malých Karpatoch? Robíte si žarty? To bola asi prvá reakcia, keď v médiách zaznela správa, že po našich horách sa túla nebezpečné zviera. Lenže po chvíľke uvažovania si človek uvedomí, že medveď môže do Karpát zablúdiť. Občas sa u nás vyskytne vlk, tak prečo nie aj iné zvieratá z iných regiónov?

Keď behávam po lesoch na strednom Slovensku, kam občas zavítam, púšťam si na mobilnom telefóne hudbu tak, aby bola čo najhlasnejšia a plašila zvieratá. Najmä teda medvede, ktoré som práve v týchto lesoch prvý (a zatiaľ aj posledný raz) v živote videl. Dovtedy som si neuvedomil, ako ľahko môže človek zviera prekvapiť. V tomto prípade som našťastie videl trojicu medveďov v dostatočnej vzdialenosti, ako križujú zjazdovku a bežia do lesa. No v našich záhoráckych lesoch veľmi často naďabím na jelene, líšky atď., a to tak, že zvieratá ma zbadajú často oveľa neskôr ako ja ich. Dôvod je zrejme v tom, že bežím sám a snažím sa našľapovať správne technicky. S tým sa spája aj fakt, že môj beh je tichý. Nevydávam žiadne výrazné zvuky, dýcham uvoľnene. Zvieratá bývajú dosť často prekvapené. Na Záhorí sú takéto stretnutia zaujímavé a vcelku neškodné. Zviera v panike ujde a zanechá za sebou zvírený prach. No vyrušiť tak medveďa – to neznie príliš lákavo…

Opäť na sever?

V sobotu som s partou chlapcov zo Sološnice vybiehal na Veľkú Vápennú v smere od Plaveckého Podhradia. Stretli sme horárov, ktorí nás varovali, že pred pár hodinami dostali správu, že medveďa videli v kopcoch pri Kuchyni. Deň predtým strašil ľudí nad Bratislavou. Vyzerá to tak, že zviera zablúdilo a zrejme z Bielych Karpát sa dostalo k nám do Malých. Dezorientovaná šelma sa dostala až k Bratislave. Zistila, že toto zrejme nie je to, čo hľadala a vydala sa späť na sever. Oblasť Roštún, kde sme sa v sobotu nachádzali, leží práve severne od Kuchyne a tak sme sa začali obávať toho, aby sme na medvediska nenaďabili. Chlapcom som nakázal nahlas sa rozprávať. S niektorými som robil náročné výbehy po úsekoch. Po každom jednom som zatlieskal rukami a snažil sa nahlas rozprávať.

Na každom kroku medveď

V takýchto prípadoch si človek začne veľa vecí aj domýšľať. Tak napríklad v istom momente predo mnou prebehlo nejaké menšie zviera, asi srna. No v čase, keď by som za medveďa považoval hádam aj veveričku, ma znervózňovalo všetko. Chlapci mi zase neskôr vážne tvrdili, že počuli ako medveď len kúsok od nich bručal. Pripomenulo mi to úryvok z knihy Čierni baróni. Všeobecne známy major Haluška alias Terazky sa rozhodol, že zastrelí kunu, ktorá po nociach v kuríne hrdúsila sliepky priamo v areáli vojenskej jednotky. Bola tma ako v rohu a v kasárňach sa strieľalo o dušu. Ráno major kontroloval, čo všetko zastrelil. Medzi obeťami boli sovy, veveričky, netopiere, užovky, hraboše, sliepky… ale kuna ani jedna! Neprekvapilo by ma, ak by v jednom momente volali svedkovia, ktorí v sobotu videli medveďa zároveň pri Cerovej a hneď aj nad Račou.

Nájde pokoj?

Čo dodať. Dúfajme, že maco nájde správny smer (alebo použime radšej výraz cestu) domov. Isto je chudák dezorientovaný a netuší, kam sa dostal. My budeme len radi. Hysterické reakcie, ktoré volajú po jeho odstrele radšej nebudem komentovať. Každopádne budem rád, ak sa opäť v Karpatoch budem môcť pohybovať bez toho, aby som sa nemusel báť, že za rohom vyruším šelmu.

Jakub Valachovič