Po Břeclavi v štýle osobných maxím!!

Břeclav (26. – 27. 5. 2018). Rozbiehame sa a je to poznať. Už nielen na bežeckom prejave našich ekipárov, ale už začínajú byť vidieť aj výsledky. Po břeclavskom víkende naskočilo u šiestich našich bežcov dovedna deväť nových osobných maxím a borci a borky sa tlačia do popredia v priebežných slovenských tabuľkách.

Začnime však našou dorastenkou Zuzanou Švejdovou, ktorá neprežíva najlepšie dni a na bežeckej dráhe je to zatiaľ u nej veľmi biedne. V Břeclavi (za ktorú mimochodom všetci naši ekipáci s výnimkou najmladšej Laury hosťujeme) bežala na ligovom kole dorasteniek a junioriek tri kilometre. Zaujímalo nás, či môže útočiť na svoje vlastné osobné maximum 10:50 min. Nemala adekvátne súperky a od začiatku si ťahala tempo v čele sama, Za ňou zívala priepasť a až potom bežali jej najbližšie prenasledovateľky. Ekipáčka rozbehla preteky svižne, kilometer zhruba na úrovni 3:24, 1500 m však už pomalšie, niekde okolo 5:19. Tento pokles už bol znať a Žužu postupne spomaľovala tak razantne, že bolo jasné, že neprekoná ani hranicu 11 minút. To nás samozrejme veľmi sklamalo, ale nebolo to prvý raz, čo v tejto sezóne Zuzka bežeckú trať proste nezvládla. A napriek tomu, že u nás sa o spokojnosti nedalo absolútne vôbec hovoriť, Zuzkin čas stačil pohodlne na víťazstvo v behu a plný bodový zisk pre Lokomotívu Břeclav v súťaži. Musíme si pripustiť fakt, že na vytrvalostnej báze jej ešte stále chýba veľa natrénovaných špeciálnych temp a jej lepšie súperky na Slovensku sú po tejto stránke akiste významne vpredu. Žužu má za sebou takmer päťročnú prípravu na rýchlostnej a technickej báze, tento rok začína uplatňovať vytrvalostný tréning a treba povedať, že sa v tom ešte významne hľadá. Napriek tomu sama tvrdí, že sa jej behá lepšie, ako vlani. Nám zrejme nezostáva nič iné, len sa opäť obrniť trpezlivosťou. Povedal sme si, že dlhšie behy už tento rok Zuzka na dráhe nepôjde. Plánovali sme u nej okrem trojky aj štart v behu na 2000 m steeplechase alebo v juniorskej disciplíne na 5000 m. Teraz berieme späť – Zuzka zrejme dokončí dráhovú sezónu na štvorstovkách, osemstovkách, mala by si ešte polepšiť osobáčiky v skokoch a tiež v druhej polovici sezóny skúšať prekážky na 100 a 400 m. Pravda, vo výhľade by mohla mať už teraz budúcoročnú sezónu, keďže na vytrvalostnej báze budeme aj tento rok aktívne pracovať, čo nebolo zvykom v dobách minulých.

S pribúdajúcimi rokmi sa cíti najlepšie v živote náš dospelý ekipák Jakub Valachovič. Aspoň to teda o sebe tvrdí a jeho výkony to vcelku potvrdzujú. Doterajšie jeho tri dráhové štarty ukázali, že je nádej na dobrú sezónu. Dva razy bežal 1500 m a vždy v závere ťažil z množstva síl, ktoré mu ešte zostali ukryté v rezerve. V Opave pred týždňom mu chýbali necelé dve sekundy na osobný rekord. V sobotu v Břeclavi nastúpil mimo hlavnej súťaže na beh 2000 m prekážok, v ktorom štartovali juniori a dorastenci. Náš ekipák predviedol veľmi nádejný a vkusný beh, s luxusným prekonávaním všetkých prekážok a opäť (to bolo potešiteľné), dostatočným zrýchlením v závere. Bez toho, že by bol bežal nadoraz, sa v cieli objavil za 5:56,20 min a mal zo svojho testu veľmi dobrý pocit. Naozaj to vyzerá, že by mohol aj trojky s prekážkami, čo bude jeho hlavná trať v sezóne, behávať veľmi solídne a mohol by útočiť aj na vlastné osobné maximum. Tak sa necháme prekvapiť, najbližšie už v sobotu druhého júna na stípli v Banskej Bystrici.

Výborne sa predviedol junior Jakub Kopiar, ktorý bežal už pred týždňom dobre desiatku za 32:49 min, čo je výrazné zlepšenie jeho osobného maxima. Navyše, podobne ako pri jeho prvej dráhovej desiatke v B. Bystrici, vždy prebiehal medzičas na päť kilometrov pod 16:20, čo dáva optimálne vyhliadky aj na päťku. V Břeclavi sme chceli konečne, aby sme pri osobnom maxime Kuba na tri kilometre nemuseli na začiatku písať deviatku, ale osmičku. Dal to chalan a v poslednom kole vyzeral tak, že nielenže porazí svojich súperov, ale budú za ním lietať kusy tartanovej dráhy. Vedel, že medzičas na prvom i druhom kilometri bol veľmi, veľmi sľubný. Do posledného kola sme ho hnali odušu, Kubo figuroval na tretej priečke. No na protiľahlej rovinke predviedol úchvatný finiš a tušili sme, že jeho najbližší prenasledovatelia – junior Ondřej Kramný z Opavy a dorastenec Patrik Pastor z Vítkovíc, nebudú mať nárok. Kubo do cieľa dobiehal s presvedčivým náskokom a z jeho behu žiarila energia a krása. Trvalo dlho, kým náš chalanisko opäť naštartoval svoj motor. Keď už naskočil, je to paráda. U Kuba to býva tak, že dlho trvá, kým sa dostane do formy, ale platí aj iné pravidlo – ak už formu má, pomerne dlho ju dokáže udržať. Tak veríme, že je náš juniorský ekipák iba na začiatku svojej úspešnej anabázy. V cieli mu namerali nový osobák 8:52,69 min. Je to jeho prvý oficiálny čas pod deväť, hoci už pod túto hranicu bežal v tréningu na jeseň pred majstrovstvami Európy v krose. Teraz je to potvrdené a nie je vylúčené, že sa ešte tento rok nedostane pod hranicu 8:50. Zuzka a Kubo na trojke, ako i Jakub na stípli v sobotu jasne ovládli svoje behy. Posledný, kto v tento deň z našich bežal, bol Marek.

Práve dorastenec Marek Ondrovič zažil pred týždňom v Opave obrovské sklamanie, keď v behu na 1500 m neudržal ideálne tempo a napokon dobehol do cieľa iba v slabom čase 4:17 min. Teraz bol pevne rozhodnutý odčiniť slabý výsledok. Na rozdiel od minulého týždňa sme mu nechali trochu ľahší tréningový týždeň a odpočinok zaúčinkoval s nevídanou razanciou. Síce nás Markos na prvej trojstovke dožral, lebo sa zašil niekde vzadu a prebiehal métu v pomalom čase. Bol to jeho úvodný hluchý (a našťastie aj posledný) moment. Potom si počínal ako bojovník, ktorý pochopil, že ak chce bežať rýchlo, tak sa musí sám pričiniť o tempo. Ďalších sedemsto metrov figuroval v čele vláčika a tempo šlo prudko hore. Medzičas na kilometri bol skvelých 2:45 min, z toho sa už rozhodne čo to dalo zbehnúť. Marek síce v poslednom kole stratil vedenie, nedokázal čeliť zrýchleniu juniorov, ktorí sa dovtedy pohodlne ťahali za ním. Napriek tomu sa s nimi držal, čo to šlo. A bolo medzi tými juniormi pár našich kamarátov, o ktorých kvalitách nepochybujeme (Jan Kunčický z Vítkovic alebo David Klíč z Brna) a bolo fajn, že ešte mladší Marek s nimi držal tempo. Aj posledná rovinka do cieľa bola pre nášho bežca znesiteľná a najvyšší ekipák prebehol cieľovú čiaru v čase 4:07,73 min. Zdolali ho štyria juniori, no on sám kategóriu dorastencov s prehľadom vyhral, pred druhým Václavom Vandrovcom z Přerova mal takmer štyri sekundy náskok.

Na úspešnú sobotu nadväzovali v nedeľu žiačky – staršia (Timea), mladšia (Miška) i najmladšia (Laurinka). Až na jeden štart pretavili všetky štarty na osobáky, vyzerali pritom veľmi dobre, občas až úchvatne.

Nečakali sme taký razantný útok na osobné maximum Timejky Morávkovej v behu na 60 m. Naopak, verili sme v lepší výkon na osemstovke. Napriek tomu, že čas 2:32,18 min je zhruba lepší o dve sekundy, ako jej osobné maximum, nemôžeme byť spokojní. Timka bežala pekne – len žiaľ iba zhruba 600 metrov. Potom už to stálo za figu, posledných dvesto metrov už nestíhala držať krok s „spravili“ ju ešte dve súperky. Timka máva občas bolesti v kolenách, hoci fyzioterapeut potvrdil, že ich má v poriadku. My sa domnievame, že Timea jednoducho a proste nahrádza neraz technickú vyspelosť prílišnou snahou, neuvoľní sa, naopak, napätá je ako struna. Vyčítali sme jej, že osemstovku bežala práve v takomto móde, hoci jej beh zdá sa byť lahodný. Ale nie je, rozhodne nie… Samozrejme Timka ešte nemá na to, aby behávala polky za 2:24, ale pod 2:30 by to azda už tento rok mohlo vyjsť. Uvidíme, zrejme ju čaká ešte jeden pokus v lete. Skončila šiesta.

 

Hlavné však je, že je rýchla, čo je pre budúcu polkárku dôležitejšie, než behať v štrnástich skvelé osemstovky. Jej šesťdesiatka v nás prebúdzala tie najpríjemnejšie pocity. Všetko bolo super – originálny spôsob zakľaknutia do blokov použitím mlynského kola, štart, poloha tele pri frekvenčnom behu i cieľovanie. Čas pod 8,50 (8,49) si Timka zaslúži, odvádza na tréningoch veľmi poctivú robotu a pristupuje k tréningom a pretekom poctivo a nadšene. Timka skvele bežala šesťdesiatku už v Malackách na okresnom školskom kole, no tam jej výkon 8.56 pre absenciu vetromera nemôže byť zapísaný do tabuliek. V Břeclavi teda ešte lepší výkon s minimálnou podporou vetra 0,2 m/s.

Tri fantastické predstavenia si pre nás v nedeľu prichystala mladšia žiačka Michaela Salayová. Stovku prekážok starších žiačok mala bežať prvý raz v živote. Už sme videli, ako hladko dokáže bežať prekážkovú šesťdesiatku. Tú premiérovo šla v Nových Zámkoch za 10,52 s. Stovka predstavuje náročnejšiu obdobu – trať je dlhšia a medzera medzi prekážkami tiež. Miška s touto disciplínou nemala vôbec žiadny problém, hoci mala na začiatku veľký rešpekt. Ale počas jej behu sme nevideli, že by mala nejaký problém – preletela prekážky za 16,60 s, čo je veľmi slušný otvárak na túto disciplínu. Miška vyhrala svoj rozbeh, v cieli si radostne poskočila a napokon získala body za tretie miesto v celkovom poradí.

O pár minút bežala ešte jedny prekážky, tentoraz medzi mladšími žiačkami na 60 m. Už sme spomínali jej výkon z Nových Zámkov spred mesiaca. Naša mladá atlétka odvtedy stratila kus rešpektu s prekážok a na druhý pokus utekala vo vylepšenom maxime 10,27 s. Keďže žiadna iná mladšia žiačka nebežala v Břeclavi ani pod jedenásť sekúnd, Miška vyhrala s obrovským náskokom.

Nepochybujeme, že Miška je obrovský talent na stredné a možno aj dlhé trate do budúcnosti. Prekážkové šprinty nás potešili, ale jej hlavná disciplína bola jasná – 1500 m. Na začiatku sezóny sme si vraveli, že tento beh Miška ani nepobeží, ale zmenili sme názor. Aspoň raz za rok si ju mohla vyskúšať. Už vlani zbehla neskutočný čas 5:06,33 min, ale odvtedy prešiel určitý čas a Miška spravila pár ráznych krokov vpred. Napriek tomu befel pred pretekmi znel asi tak – bežať väčšinu trate v zákryte, neriešiť tempo a skúsiť iba vyhrať. Brali sme pravda do úvahy, že sa môžeme dočkať veľmi pomalého behu s rýchlym záverom, v ktorom si to Miška rozdá so súperkami. Ale našťastie sme sa mýlili – príjemne. Celé preteky totiž „vyfabrikovala“ pätnásťročná bežkyňa z JAC Brno Marta Klobásková. Vďaka nej sa bežalo rýchlo, vďaka nej sa prepisovali osobné maximá. Ona sama priznala, že tušila, že by sa bežalo inak pomalšie a ona chcela osobné maximum a tak zvolila spôsob, ktorý je jej najbližší – ujala sa tempa a držala prvé štyri trojstovky v rovnakom tempe – minúta, to jest rovných päť minút na 1500 m. V poslednom kole sa pred ňu dostala dovtedy druhá Tereza Pijáková z brnianskeho Olympu, kým Miška čakala v zákryte a trpezlivo čakala, až sa pred ňou vynorí záverečná rovinka. A potom zabrala – prepla na takú rýchlosť, na akú už skôr nestačila Klobásková a po nej ani Pijáková. Opäť tá reminiscencia na osemstovku vo Vyškove spred dvoch týždňov, podobným spôsobom tam Miška bežala 2:21 min a tiež vyhrala. Naša baba musí prežívať neskutočnú bežeckú harmóniu, ten pocit, keď finišuje do cieľa a vie, že súperky môžu tak maximálne kývať. Ešte to Miška skúsila v závere zbehnúť celé pod päť minút – to už sa nepodarilo, chýbalo 36 stotín sekundy. Čas 5:00,35 min je však podľa všetkého skvelý a nás celkom zaujíma, ako behali túto trať mladšie žiačky v minulosti. Bola to definitívne posledná tisícpäťstovka pre Mišku tento rok, ďalšiu pobeží zrejme až v budúcej sezóne. Teraz sa bude venovať ďalej rozvoju rýchlosti a techník.

Vrátime sa predsa ešte k Marte Klobáskovej, ktorú sme po pretekoch veľmi chválili a vraveli sme si, s takýmito bežkyňami majú behy budúcnosť. Zapálené baby, ako ona, ktoré netaktizujú, tešia sa na preteky a nedbajú chopiť sa tempa, tušiť, že im nikto nepomôže a v závere sa ešte tešiť z úspechu súperky – to je vec nevídaná. Takéto bežkyne potrebuje každá atletická federácia a my sa posnažíme, aby sme tej slovenskej dali také baby, akými je práve Marta. Máme Zuzku Švejdovú, ktorá ochotne pomôže a veríme, že aj Miška bude pristupovať podobne. Sľúbili sme Martičke, že ak v budúcnosti pobeží opäť s Miškou, dohodneme sa na tom, že si celú trať obe pomôžu pri ťahaní. Máme u našich susedov veľmi dobrú kamarátku, ktorá nás neustále udivuje svojimi výkonmi – v pätnástich má osemstovku za 2:11. Je to Pavlínka Štoudková, talent, aký sme dlho (ba možno nikdy) nevideli. Podobne ako Marta je však veľmi skromná, milá, rozumná a dopraje úspechy súperkám. Aj preto dúfame, že v budúcnosti budeme mať takéto bežkyne na Slovensku. Lebo naše protagonistky stredných a dlhých tratí akosi priskoro prepadajú pocitu, že pár čiastkových úspechov z nich robí hviezdy. Keď tu píšeme, že osobnosti (hoci sú to ešte deti) typu Štoudkovej a Klobáskovej budeme vychvaľovať do neba, tak na rovinu tu spomenieme, že pseudohviezdičky typu… a tu taktne pomlčíme, budeme pekne stierať. A časom aj na tartanových povrchoch.

Na záver sa môžeme tešiť z úspechov mladej Laury Holickej. Najmladšia ekipáčka si šla skúsiť polepšiť osobné maximá, ale tiež sme ju chceli vziať na dráhové preteky, nech vidí disciplíny a nech je s babami. Laurita sa nenechala zahanbiť. Bola jednoznačne najmladšia v celom štartovom poli v Břeclavi. V behu na 60 m finišovala vo svojom behu za 9,73 s. Jej beh sa nám veľmi páčil, hoci práve tento jediný štart nebol okorenený osobákom (ten má Laura z Trnavy 9,71 s – rozdiel v pravde zanedbateľný). Veľmi sa nám však páčila jej stopäťdesiatka. Ešte sme Laurinku nevideli po dobehnutí unavenú a asi je to dobre. Takéto decká nemajú padať na huby po dobehnutí, naopak, s úsmevom majú odkráčať k ďalším zajtrajškom. Tak sa aj stalo, Laura predviedla nádherný beh za 24,38 s (osobák o päť stotín). Možno ešte tento rok prekoná hranicu 24 sekúnd. Ale ani nemusí… je to jedno 🙂

Sumár po víkende vyzerá asi tak. V našej biednej slovenskej bežeckej konkurencii sa niektorí ekipáci pevne zachytili v čele alebo v popredí priebežných tabuliek. Kopiar je lídrom juniorov na 10 km i 3 km – na medzištátne päťstretnutie juniorov (Česká republika, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko) do nášho obľúbeného Vyškova sa bude vyberať pravdepodobne z týchto disciplín a Kopiar by mal byť jasný, mal by bežať 5000 m. Ondrovič si časom 4:07 povedal o druhé miesto v tabuľke na 1500 m za skvelým Paulínym (ten má rovné 4 minúty), ale my budeme chcieť, aby na dorasteneckom medzištátnom stretnutí (Slovinsko, Slovensko, Česká republika, Maďarsko) bežal tri kilometre. Mimochodom, dva dni po pretekoch v Břeclavi dal trojku v tréningovom móde za 9:22 min, čo nebežal žiadny dorastenec tento rok zatiaľ na pretekoch pod holým nebom. Zuzka je aj napriek času-nečasu 11:26 min líderka tabuliek, ale z haly sú v tabuľke baby, ktoré sú lepšie. Ak by aj Zuzka mala ísť s Marekom na dorastenecké medzištátko, zrejme by šla v netradičnej disciplíne – trojskok, kde výkonom 10,97 m zatiaľ stráca tri centimetre na líderku. Lenže kvôli takejto hlúposti sa terigať do Slovinska nemá veľký význam a Zuzka tak radšej pôjde na ligové preteky do Třinca, aby skúsila konečne niečo zbehnúť na 800 alebo 1500 m. Na reprezentačnú úroveň sa dostala aj Miška Salayová, ktorá časom z behu na 1500 m jasne vedie tabuľku nielen mladších žiačok, ale i tých starších. Mladšie žiačky nemajú medzištátne stretnutie, ale zúčastňujú sa reprezentačnej akcie vo Varšave. Mišku sme však neprihlásili (ani ona sama nechcela ísť, čo kvitujeme), keďže pretekov je neúmerne veľa a treba vedieť aj škrtať. Keď píšeme, že Miška má vo výhľade aj možnosť kvalifikovania sa na medzištátne stretnutie starších žiačok, tak aj tu s tým nerátame. Mišku necháme v druhej polovici sezóny na šprintoch, prekážkach a skokoch a zrejme ani na šampionáte starších žiačok nepobeží nič dlhšie, ako je 300 m. Uvidíme, ako sa predvedie cez víkend Jakub Valachovič na 3000 metrov prekážok. Ak by aj šiel do čela tabuliek na stípli, jeho negatívny postoj k reprezentačným štartom na ME družstiev je dlhodobo známy. Treba robiť atletiku tak, aby sme vedeli umne pristupovať nielen k tréningom a k rehabilitácii, ale i k výberu sezónnych cieľov a nerobili z našich ekipárov primadony, ktoré sme už spomínali vyššie. Nech sa nám darí… 🙂

/ekipa/