V Dubnici povinné zlaté jazdy, Žužu získala prvý titul na dráhe

Dubnica nad Váhom (30. 6. – 1- 7. 2018). Keď už nepadli osobné maximá, aspoň trochu štatistických zaujímavostí priniesli pre našu ekipu juniorské majstrovstvá Slovenska v Dubnici nad Váhom. V sobotu ovládli naši chlapci Kopiar s Ondrovičom päťku, v nedeľu ich na stípli napodobila Zuzka Švejdová. Výkony neboli pritom nijako úchvatné, na mimoriadne slabé pomery na juniorkách však bohate stačili.

Predovšetkým šlo o tituly majstrov Slovenska. Je zrejmé, že naši pretekári nemôžu v tejto sezóne pomýšľať na žiadne plnenie limitov na medzinárodné preteky, zatiaľ sme sa k tejto méte ešte neprepracovali. Oproti minulým sezónam už ale potvrdzujeme, že na Slovensku naši bežci hrajú prvé husle. Ak to nebolo dostatočne zrejmé po minulom víkende, keď na dorasteneckom šampionáte vyhral Marek Ondrovič dve zlaté a Zuzka Švejdová dve strieborné medaily, tak po juniorkách je to istota. Bilancia v stručnosti – dve zlaté (Kopiar a Švejdová) a jedna strieborná (Ondrovič). Plus v tom istom čase získala svoje prvé zlato v živote v Michalovciach na šampionáte mladšieho žiactva Miška Salayová. Po víkende už máme štyroch majstrov Slovenska a stávame sa skupinou, z ktorej môže časom niekto preraziť aj na medzinárodnú úroveň.

Netreba však rozhodne majstrovským titulom prikladať nejakú bohovskú cenu. Žiaľ, občas sme mali pocit, že v Dubnici na tom neuveriteľne slabom šampionáte už mohol medailu získať takmer ktokoľvek. Ak by sme vzali aj staršiu žiačku Timeu Morávkovú, ktorej už sme dali po prvej časti sezóny pokoj, tak by pri zopakovaní svojho osobného maxima na 200 m 27,61 s postúpila do finále a bola by minimálne šiesta juniorka na Slovensku. Na doraste pritom obsadila 19. miesto. Ak si kladiete otázku, ako je to možné, že v junioroch by predsa mal byť väčší problém sa presadiť, ako v doraste, tak vám píšeme – je to proste tak! Na Slovensku je trend robiť výsledky v doraste, v junioroch už potom nemá kto behať. Ak to dosiaľ nebolo jasné (a bolo), tak už asi lepší príklad atletického úpadku, aký bolo vidno v Dubnici, jednoducho nejestvuje. A ešte jedna vec. Tieto články čítajú aj ľudia, ktorí atletike nevenujú toľko pozornosti a nevedia, aká je realita. Pretože tréneri zvyknú hodnotiť obvykle výsledky svojich pretekárov v superlatívoch a človek, neznalý pomerov, by si pomyslel, že z akej bohovskej súťaže sa vrátili. Nie je to pravda, neverte nezmyslom a táraninám ľudí, ktorí všetkých považujú za hlupákov a budú vám chcieť nahovoriť, že to na Slovensku robíme dobre. Na našich stránkach sa budeme snažiť vždy písať veci tak, ako ich vidíme my. A ak k tomu máme aj exaktné dôkazy dôkazy (viď napríklad tá dvojstovka), tak už niet vôbec o čom. Aj keď to dva razy nepovzbudí našich ekipákov.

Napriek všetkému, zlaté medaily padnú fajn. Ich nízka hodnota je vedľajšia, sme radi, že si naši pretekári uvedomujú, že na Slovensku už patria k najlepším bežcom. Ešte vlani bola medailová bilancia ekipy o poznanie chudobnejšia – Kopiar získal dve zlaté a Zuzka jednu zlatú medailu, Miška mala striebro a Marek dva bronzy. Všetko. Isto sa lepšie vníma fakt, ak naši budú končiť prvú polku sezóny s celkovým ziskom sedem zlatých medailí (tri Kopiar, dve Ondrovič, po jednej Salayová a Švejdová). O rok by to už chcelo skúsiť presadiť sa aj v medzinárodnom meradle. Ani tento rok k tomu neboli naši dorastenci zase až tak ďaleko. Marek Ondrovič aj Zuzka Švejdová možno mohli zabojovať o vcelku jednoduché vstupné limity na majstrovstvá Európy do osemnásť rokov. V stípli by to asi dali. Marek si tri dni po návrate z juniorského slovenského šampionátu zabehol v tréningu dva kilometre prekážok za 6:19 (vstupný limit je 6:10). Lenže on sa tento rok steeplechase len učil behať a my sme ho zase dva razy netlačili do disciplíny len za to, aby šiel na výlet do Maďarska. Teraz zistil, že na to mal a dva razy ho to netrápilo. Ani v behu na 1500 m nebol až tak ďaleko za vstupným kritériom 4:02 min. Bežal 4:07 min a odvtedy inú tisícpäťstovku nebežal. Nebol dôvod, sme radi, že pre Mareka nebola účasť na ME zásadná, budúci rok by však už mohol skúšať atakovať nejaký dobrý čas. Bude to ďalší medzikrok. A nebude jednoduchý.

Marek v Dubnici nad Váhom pomáhal najmä svojmu staršiemu kolegovi zo skupiny Jakubovi Kopiarovi pri ťahaní tempa na 5000 m. Verili sme, že by Kubo za týchto okolností mohol bežať hlboko pod 16 min. Chlapci to však nerozbehli tak, ako by mali a úvodný kilometer za 3:10 min už mnohé naznačil. Tempo sa nestupňovalo, Marek sa vydržal s Kubom ťahať zhruba do štvrtého kilometra a potom už šiel Kopiar svojou cestou. Čas 16:06 min je veľmi slabý, no aj tak stačil bohate na zisk zlatej medaily. My však dúfame, že Kubo sa neuspokojí s tým, že je jednookým kráľom medzi bandou slepých a bude sa usilovať o vylepšenie svojho osobného maxima 15:48 min. Priznal, že v Dubnici na rýchle tempo de facto rezignoval a sústredil sa iba na zisk zlatej medaily. Tak uvidíme, ako si bude počínať na majstrovstvách Slovenska mužov o týždeň v Trnave. Tam by v silnejšej konkurencii mal azda bežať rýchlejšie, keďže na týchto pretekoch je zisk medaily irelevantný.

Samotný Marek Ondrovič si po úniku Kopiara strážil druhé miesto a v poslednom kole odolal náporu prenasledovateľov. Ukázal, že mal dostatok síl a v pohodovom (čítaj pomalom) čase 16:16 min si dobehol po prvý titul vicemajstra Slovenska. Chalani tak naplnili minimálne tie očakávania, že oranžové dresy budú výrazne vynikať na špici štartového poľa a oranžovú uvidíme aj na prvých dvoch stupienkoch v rámci slabých, ale skutočne slabých majstrovstiev Slovenska juniorov.

Zuzke Švejdovej prvá časť sezóny hrubo nevyšla. Nevylepšila si osobné maximá, trápila sa a taktiež je fajn, že toto zlé obdobie pre ňu končí. Aj ona by za normálnych okolností mala pomýšľať na zdolanie hranice 7:20 min na dvojke prekážok, ale pri jej biednej forme bolo zbytočné sa o to pokúšať. Naznačila možnosti na majstrovstvách republiky dorastu, kde vybojovala striebornú medailu, ale preteky najmä takticky nezvládla. O týždeň si dobehla na juniorskom slovenskom šampionáte po zlato na troch kilometroch prekážok. Mala bežať os začiatku svoje vlastné tempo, nemala sprosto taktizovať, ako sme to videli v Banskej Bystrici. Inak by sme snáď videli steeplechase za 13 minút a to už je teda pomaly na zápis do Guinessovky.

Cieľ bolo vyhrať zlato a bežať pod dvanásť minút. Vyšlo to pol na pol. S tým zlatom už neboli pochybnosti po dvoch kilometroch, Žužu si kontrolovala tempo a mala obrovský náskok. Prekážky zvládala veľmi krásne, hoci na vodnej bolo vidno, že bojuje. V cieli vravela, že sa necíti dobre, má nádchu a bojí sa, že bude chorá. Uvedomovala si, že tempo za 12 minút je neskonale pomalé, ale viac zo seba nedostala. Možno by aj dostala, lebo v závere mala ešte sily, ale zrejme hral rolu aj fakt, že to bola jej prvá trojka s prekážkami.

Čas 12:04,29 min nás sklamal, ale prijali sme ho, ako fakt. Ak bude Zuzka v lepšej fazóne, mala by bežať minimálne na úrovni 11:30. Bude už vedieť, čo to je a bude ťažiť z výbornej techniky prekážok. Aj sme chvíľu premýšľali nad tým, že by sme ju prihlásili na šampionát žien do Trnavy, keďže 12:04 min (verte, neverte), je napriek svojej mizivej hodnote najlepší čas aj medzi ženami v tomto roku. Také slabé sú u nás behy! Povedali sme si však, že Žužu sa musí dať najmä dokopy (dva dni vynechala pre nachladnutie) a nabrať potrebnú kondíciu. Sme si istí, že druhá polovica sezóny ju pristihne oveľa pripravenejšiu, ako sme ju videli v tej prvej. Inak zaujímavosť – medzičas dvoch kilometrov v rámci stípla prebiehala Zuzka za 7:50 min. A to je lepší čas, ako má osobné maximum z Banskej Bystrice spred týždňa. Časy nad sedem minút na stípli dorasteniek sa dajú považovať za slabé. Pokoriť hranicu siedmych minút by mohla byť úloha pre Zuzku v budúcom roku. Uvidíme, či sa to podarí…

/ekipa/