Mladí skvele v hale, idú na prvé priečky tabuliek

Bratislava (15. 2. 2020). Bez prikrášľovania môžem konštatovať, že nástupnícka generácia našej bežeckej ekipy mi robí radosť. V hale Elán v sobotu 15. februára behali traja mladí zástupcovia našej bežeckej skupiny a potvrdili, že u nás vždy boli a budú dobrí bežci.

Mladší žiaci Matúš Bachratý a Laura Holická, najmladšie žiačky Hanka Hladíková a Alicka Vavricová – kvarteto, ktoré bude budúci rok spolu v kategórii mladších žiakov a žiačok. Bez Laury, ktorá sa tento rok azda ešte nepozrie na súťaž, behalo spomínané trio na majstrovstvách Západoslovenského atletického zväzu mladšieho a najmladšieho žiactva. Západniari nás vzali medzi seba a my sme sa tešili z kvalitných pretekov. Apropo – najmladšia žiactvo malo napríklad v skoku do výšky základ 90 cm. To veľmi kvitujem, keďže na iných pretekoch fúkli rovnakej kategórii základ 115 cm (a to chceli na začiatku dať 120). To sú velikánske rozdiely a vidno, kto a ako organizuje súťaže.

Mne na výške však nijako obzvlášť nezišlo, trio detí z našej ekipy nastúpilo na bežecké trate.

Mladší žiak Matúš Bachratý si v dvoch štartoch vylepšil osobný rekord dvakrát. Na prekážkach sa už začína zžívať s rytmom a stráca ostych pred disciplínou, ktorá nie je rozhodne jednoduchá. Najmä má Matúš samozrejme hendikep v tom, že nie je žiadny rýchlik, jeho osobné maximá na krátkych tratiach nepostačujú ani na prvú päťdesiatku v priebežných tabuľkách. To je fakt, s ktorým sa Matúš musí pobiť a musí na svojej chabej rýchlosti pracovať. A na prekážkach je okrem techniky rozhodujúcim determinantom práve rýchlosť. V sobotu už jeho beh na 60 m preákžok vyzeral podstatne lepšie, ako pred pár týždňami, keď nezbehol ani len pod jedenásť sekúnd. Teraz Matúš bežal pekne. No predsa sa nevyvaroval kardinálnej chyby na štarte. Štartér nechal chalanov pomerne dlho čakať pri povele pozor v blokoch. Matúš čakanie nevydržal. Poľavil v koncentrácii, mrkol na štartéra a na chvíľu sa vôbec nesústredil na výstrel. Chyba mladého zajaca, po štarte suverénne posledný opúšťal bloky. Azda podobnú chybu už nikdy nezopakuje a bude viac sústredený. Dostal lekciu, ktorú si zaslúžil, mohol sa tešiť z lepšieho času. Pokiaľ všetko nabudúce vyjde, mal by behať pod 10,50 s. V celkovej klasifikácii sa umiestnil na štvrtom mieste.

V behu na 1500 m mal zbierať skúsenosti, ale tiež demonštrovať svoje nesporné vytrvalostné schopnosti. Takúto dlhú trať na dráhe ešte nikdy nebežal, zaujímalo ma, ako si s ňou poradí. Na štarte mal proti sebe aj nášho kamoša z klubu AK Veterán Bratislava Adama Lelkeša. O rok starší Adam dominoval už na štarte tým, že oproti iným chalanom vyzeral ako ich otec. Vytiahnutý a dlhý borec potom zužitkoval aj svoj nesporný bežecký talent a dominoval okrem telesnej výšky aj v súťaži, keď si systémom štart-cieľ dobehol po nový osobný rekord 4:52 min. Matúš sa snažil držať sa čela pretekov, na začiatku bežal tretí práve za dvojicou Lelkeš a Mandák (chalan, zrejme triatlonista z Levíc). Postupne sa náš bežec predral cez Mandáka a kontroloval si druhú priečku. V predposlednom kole mal Matúš krízu, keď výrazne zvoľnil z tempa, no v poslednom okruhu zasa pridal a do cieľa dobehol v novom osobáčiku 5:10,18 min. A to je veľmi hodnotný čas na to, že Matúš sa na štart 1500ky postavil prvý raz v živote. Pre príklad, aby ste v tom vedeli trochu čítať – Miška Salayová ako prvým rokom mladšia žiačka bežala v Trenčíne na majstrovstvách republiky mladšieho žiactva (ktoré už medzitým nepochopiteľne zrušili…) čas 5:06 min. To však bola v tom čase jej tretia 1500ka v roku a tiež si treba uvedomiť, že dievčatá a chlapci sú v tomto veku zhruba na tom rovnako, čo sa týka fyzickej vyspelosti. Dievčatá sú možno ešte aj vyspelejšie. Matúš zrejme v hlavnej sezóne nastúpi ešte na jednu 1500ku a verím tomu, že sa mu podarí dostať sa tesne k hranici päť minút. Nie je to rozhodne nejaký nevyhnutný míľnik v sezóne, ale isto na to má. V tabuľkách sa tak dostal náš ekipár na priebežné druhé miesto za Lelkeša. Za ním nasleduje práve Alex Madák (roč. 2007), ktorého Matúš porazil v sobotu (5:16,35 min), štvrtý je Matúšov rovesník (roč. 2008) Matej Knapčok (5:29,15 min).

Pred divákmi sa v hale Elán krásnym behom predviedla aj jedna naša malá hviezdička Hanka Hladíková. V behu na 1000 m mala za úlohu najmä dostať sa pod štyri minúty, čo sa dá v tomto veku považovať za pekný čas. Hanka vypálila od začiatku vpred a nedbala na to, že súperky jej nestíhajú v tempe. Postupne svoj náskok len zvyšovala a ozval sa potlesk aj od nezainteresovaných divákov v hľadisku. Hanka ozaj bežala svoje životné sólo (ako jedenásťročná ich ešte akiste pár predvedie) a sama si skompletizovala svoj úplne prvý osobný rekord na tejto trati na 3:47,21 min. Hanka ešte na cieľovej čiare s úsmevom predviedla oslavné gesto a získala si tak ďalšie sympatie. Týmto časom sa zatiaľ, hoc iba tesne, dostala na prvú priečku v priebežných celoslovenských tabuľkách. O dvadsaťjeden stotín pomalšie (čo je prakticky nič) dobiehala v januári na kilometrovej anabáze v B. Bystrici Dubničanka Nikola Kocianová. Je to paráda, keď dosiaľ zástupkyňa detskej atletiky zaujme popredné miesto v tabuľkách, hoci to z dlhodobej perspektívy znamená iba povzbudenie. Ešte na ňu číhajú rozličné nástrahy.

V rovnakom behu s Hankou figurovala jej tréningová partnerka Alicka Vavricová, ktorá zbehla pred dvomi týždňami pekne dva kilometre. Časom 8:36,29 min sa zaradila priebežne na druhé miesto slovenských tabuliek, no v túto sobotu trochu asi podľahla rešpektu z polovičnej trate. Netrúfla si držať tempo s Hankou, radšej sa sústredila na boj o druhú priečku s Agátou Segešovou z Partizánskeho. Tá v závere v snahe odvrátiť atak Alice vytlačila svoju súperku postupne z prvej do tretej dráhy. Za to by asi za normálnych okolností mala byť diskvalifikácia, lež ani mi nenapadlo podávať protesty v tejto vekovej sorte. Nevraviac o tom, že nebolo treba, keďže Alica aj mierne neférový súboj získala vo svoj prospech a utrhla pre seba druhé miesto. Čas bol tiež pod štyri minúty (3:56,37 min), takže som bol dvojnásobne rád, hoci si myslím, že Alic sa mohla držať s Hankou. Partizánčanka Segešová sa stala majsterkou oblasti, keďže naše dve baby figurujú v inej a tu štartovali iba mimo súťaž.

Trio Matúš, Hanka a Alica tak ukázalo, že v našej ekipe o dobrých bežcov a bežkyne nie je núdza a dobrí bežci a bežkyne sú práve v tejto skupine na dobrej adrese. Každý, kto o tom viac či menej pochybuje, to časom zistí. Mimo súťažnej soboty máme aj ďalšie dobré správy. Kubo Kopiar zbehol v piatok v teste na dráhe až nečakane svižne kilometer za 2:36,11 min, čím ma dokonale šokoval. Samozrejme, je to jeho tréningový osobák, len zhruba tri sekundy pomalší od času na súťaži v auguste v Zlíne. Takže klobúčik brácho, teraz len pekne pokračovať v príprave, prvý zásadný štart má koncom marca v Prahe na polmaratónskej trati. Druhá výborná správa, Miška Salayová si síce stále prechádza veľmi ťažkým obdobím, keď ju stále stíhajú doslova rany božie. V súvislosti s jej rastom a fyziologickými zmenami ju bolí celé telo, v žiadnom prípade teraz nemôže trénovať naplno. Posledné týždne ju trápi koleno, ale ani na magnetickej rezonancii nenašli žiadne zmeny a tak sa dá aj laicky predpokladať, že ide skôr o rastové bolesti. To napokon posúdi najbližšiu stredu doktor Marek Vaňo, ktorý sa o nás v podobných prípadoch stará. No a tretia a bombastická správa je, že po dlhom čase (14 mesiacov) behá, teraz už mladšia žiačka Laura Holická prvý raz bez bolesti v hlave. Je to ťažko predstaviteľné. Laura sa rozhýbala, začala s nami poľahky trénovať, čo to urobila aj na bežkách (pri tejto biednej zime), ale až v týchto dňoch začala behať už bez bolestí. Vrátil sa úsmev, lebo Laura už môže robiť… vlastne úplne všetko 🙂 Takže ju asi vezmem s nami rovno do Tatier na jarný kondičný kemp, kde bude s Miškou pomaly naberať nejaké tie kilometríky na bežeckých tratiach a bežkách. Bude to dobrý rok, treba len veriť 🙂

Jakub Valachovič