Z Púchova nesieme pozitívne správy

Malacky (2. 3. 2020). Som a azda sa dá povedať, že sme – spokojní. Žiačka Michaela Salayová rozhodne toho času neprežíva žiadne skvelé obdobie. Naopak, už je to pridlho, čo nebola na poriadnej bežeckej súťaži a jej telo ešte stále neumožňuje, aby sa do kolotoča tréningov a pretekov vrátila. Po dnešnom vyšetrení v klinike Medella v Púchove by sme azda mohli vidieť svetielko na konci tunela.

Súčasný status u Mišky by sa dal nazvať asi jednoslovne – offline. Dlho to trvá, dlho nevieme poriadne, kam z konopí. Vybúrilo sa u nej samozrejme hneď niekoľko faktorov – dynamický telesný nárast, biologické zmeny, do toho tréningy. Miška prežíva Mordor od augusta, keď mala komplikácie s chrbtom. Prišla preto o septembrové majstrovstvá Slovenska žiačok v Košiciach. Problémy s chrbtom postupne odzneli, aj vďaka záslužnej práci fyzioterapeuta Miroslava Dlhoša v bratislavskej Rehabilice. Najmä však skvelého prístupu malackej odborníčky Dany Sadovskej, ktorá s Miškou a ostatnými našimi členmi pracuje každý týždeň. Tatranským sústredením v októbri sa problémy vrátili, boľavé kolená Mišku odstavili na dlhý čas od tréningov. Prišla o majstrovstvá Slovenska v cezpoľnom behu v Betliari. Odporúčanie – cvičenie na nestabilných plochách. Vrhli sme sa na to. Miška sa však potýkala s bolesťami aj naďalej, hoci prakticky viac netrénovala, ako opačne. Začiatkom roka sme poprosili o konzultáciu Mareka Vaňa zo súkromného Chirurgického centra na Kozej ulici v Bratislave. Bolo fajn, že vyšetrenie magnetickou rezonanciou neodhalilo žiadne závažné zmeny, ale viditeľné bolo podráždené a opotrebované miesto v priestore vonkajšieho menisku. Miška prichádza aj o halové majstrovstvá Slovenska v Bratislave. Aby neprišla o septembrové majstrovstvá Slovenska v Trnave, opäť sme navštívili Miroslava Dlhoša, ktorý vždy dokázal poradiť. Tu sa skoro presne zhodol s pani Sadovskou – Miškin problém vychádzal z chodidiel. Obaja sa zhodli, že bude potrebovať ortopedické vložky do tenisiek, podľa M. Dlhoša sa noha v rámci kompenzácie dostáva do stavu, že vonkajšia chrupavka sa trie o šľachy a tým pádom občas neznesiteľne bolí. A neprestane to, kým sa stabilizuje klenba.

To sa potvrdilo dnes. Vydali sme sa do Púchova do kliniky Medella, kde sa Mišky chopila doktorka Denisa Mertl, ktorú nám práve M. Dlhoš významne odporúčal. Bol som osobne uchvátený vyšetrením, ktoré spočívalo najmä v tom, že Miška spravila niekoľko desiatok chodeckých roviniek po ambulancii. Pani doktorka prezerala Mišku pozorným pohľadom a jej dedukcie by som prirovnal k nejakému šiestemu zmyslu, ktorý sa u nej prejavil v plnej kráse. Problém nebol iba v kolene, s určitosťou identifikovala aj jej letný problém s chrbtom, presne ukázala, kde a čo bolelo a Miška mohla iba pritakávať. Disbalancia sa neprejavovala iba na nohách a chrbte, ale prakticky na celom tele, vrátane lopatiek a krku. Prepadnutá klenba s kompenzáciou ľavého chodidla sa vlečie podľa pani Mertl už roky. Dynamický rast v kombinácii s aktívnou športovou činnosťou iba problém vykreslili do súčasnej podoby. Dokonca sa vraj dá ísť ešte omnoho ďalej do histórie. Miška aj podľa jej mamy začala veľmi skoro chodiť, v jedenástich mesiacoch. Už tam sa dá hľadať prvotná príčina dneškov, deti si majú tento skorý vek poctivo odloziť po štyroch, nie odchodiť. Miška dostala špeciálne vložky do tenisiek, na ktoré si bude cca tri dni zvykať, v piatok je potom v pláne ľahký klus. Podľa pani Mertl nie je naša atlétka na tom zle. Je skvelé, že poctivo cvičí s fyzioterapeutkou, musí ešte viac zamakať na hlbokom stabilizačnom mechanizme.

Podstatné je, že Miška nie je zranená, nedopláca na prehnané tréningové dávky a diletatntský prístup. Lebo tieto vysvetlenia, ktoré si šteboce pár vtákov na streche, sa mohli javiť na začiatku, ako pravdepodobné. No ja som ich odmietal, Miška je pravidelne kontrolovaná odborníkmi a ja sám sa snažím, aby jej príprava bola pestrá a vyvážená. Prirodzene, s týmto problémom, som tiež asi nemusel otáľať, minimálne pani Sadovská si nevyváženosť v chôdzi Mišky všimla už dávnejšie. Problémy, ktoré s tým súviseli, prišli veľmi skoro a ja pevne verím, že ich pošleme do všetkých pekiel. Ešte sme nevyhrali, ale pre mňa sú návštevy týchto odborných pracovísk vždy zážitkom. Miška okrem prvotnej chôdze a ľahkého behu absolvuje pár terapií v magnetickom tuneli, taktiež možno dostane vitamínové injekcie do kolena u doktora Mareka Vaňa. Ako vravím, vybúrilo sa na nej teraz niekoľko vecí naraz, ale som hrdý na ňu, že sa nevzdáva a teší sa na lepšie zajtrajšky. Prial by som každému atlétovi toľko trpezlivosti a odhodlania a každému trénerovi svoje skúsenosti, hoc občas sú trpké.

A nedá mi ešte raz nevychváliť do nebies kolektív ľudí, ktorí sa o Mišku v posledných mesiacoch starali. Či to je doktor Marek Vaňo, ktorý, našťastie nemusel zatiaľ u našich atlétov výraznejšie zasahovať, keďže zranenia nie sú našim hobby. Ale vždy dokázal poradiť a prejavil veľkú ochotu podieľať sa na riešení problémov. Alebo doktor Miroslav Dlhoš, ku ktorému chodíme raz až dvakrát za rok na preventívne prehliadky a ten následne dáva písomné pokyny našej skvelej malackej fyzioterapeutke Danke Sadovskej. Tá trávi s ekipákmi každý týždeň a je veľkým bonusom pre moju a vlastne našu prácu. Aj teraz odporučil ďalšie eso – doktorku Denisu Mertl, ktorá Miške, dúfam, veľmi významne pomohla. Všetko zlé je na niečo dobré – dostaneme sa vďaka problémom ku skvelým ľuďom. Ale už je načase sa od dna začať odrážať a ukázať, kde je naše miesto. Držte nám v tom, naši priaznivci, prosím palce 🙂

Jakub Valachovič