Tatry, pandémia, panika a my…

Tatry (13. 3. 2020). Včera som videl na fejsbúku fotografiu ľudí, ako čakajú vo fronte na lyžiarskom vleku a čítal tú záplavu negatívnych reakcií. Úprimne, asi oprávnená reakcia, keďže v tomto čase nie je asi najrozumnejšie sa grupovať, bárs aj na čerstvom vzduchu. A hneď som si pomyslel, že sa čoskoro nájde pár agilných snaživcov, ktorí sa pustia aj do nás, že si beháme a lyžujeme v Tatrách, keď by sme mali sedieť doma na zadkoch.

Už dlhšie vravím, že ohľadom pandémie koronavírusu je aj zo strany štátu riadená panika. Ja osobne, keď čítam, že prenášačmi vírusu môžu byť ľudia v inkubačnej fáze, bez akýchkoľvek klinických príznakov, tak vám poviem otvorene, že kašlem na to! Jediné skutočné riešenie pre mňa, ak by som sa tak úzkostlivo bál, že sa nakazím, je obmedziť akýkoľvek kontakt so svetom. Rozumej, nevidieť sa ani s rodinou, ani s poštárkou, ani s predavačkou, ani s kolegom v práci, ani so šéfom… Na dva (a podľa mňa to potrvá dlhšie) týždne sa zabarikádovať doma. Gaučoví povaľači majú v tejto dobe jedinečnú šancu cítiť sa konečne užitoční, doslova v prvom šíku bojovníkov proti koronavírusu. Zákaz vychádzania z domu nezaviedli ani v Číne. Pozeral som veľa reportáži amerických a britských staníc z Wuchanu, Šanghaja a iných aglomerácií v Číne. Číňania po uliciach chodili, v malých počtoch, ale fungovali. Každý disciplinovane s rúškom, ale ani komunisti nezakázali vychádzať z domu. Aspoň o tom neviem. Ale nájdu sa u nás agilní snaživci, ktorí by snáď najradšej maľovali morové kríže na dvere susedom. Takí ľudia sú podobní, ako vírus a najlepšie je bojovať proti nim presne tak, ako proti vírusom, to jest neskrížiť im cestu.

My sme na sústredenie šli v pondelok 9. marca, teda v čase, keď ešte neplatili plošné zákazy, kedy sa ešte chodilo do škôl. Môžem zodpovedne povedať, že od pondelka, ako to tu zhora sledujem, začalo podaktorým ľuďom solídne šibať. Proti panike varovali aj vedci. Napríklad profesor Krčméry v debate v Týždni vravel o tom, že karanténa neznamená sedieť výlučne doma. Ale obmedziť kontakty na minimum. S tým sa dokážem stotožniť aj ja. Ďalej povedal, že pohyb na čerstvom vzduchu je nielen povolený, ale dokonca vítaný. Práve pre slnečný svit, vitamín D, ktorý napomáha imunite. Prečo by bežná rodina zo Záhoria nemohla vziať auto a ísť sa prejsť do množstva lesov a hájov, ktoré máme. Odporúčajú to samotní lekári, tak načo sa riadiť agilnými snaživcami?

Teraz tu vypíšem niekoľko dôvodov, pre ktoré si myslím, že som s Kubom Kopiarom v skutočnosti v omnoho lepšej karanténe, ako keby som bol ja v Malackách a on v Závode.

1.) Tatry sa vplyvom paniky z vírusu vyľudnili. Na chodníkoch stretávame len menšie skupinky ľudí. Beháme, neprichádzame s ľuďmi do osobného styku, obiehame ich. V utorok sme boli na Zbojníckej chate. Bolo tam 0, slovom nula hostí a jeden chatár, ktorý nám podával čaj cez okienko vo vzdialenosti vyše metra. Na druhý deň sme boli na Téryho chate, kde sedelo približne desať ľudí, ale s Kubom sme mali dištanc od každého z nich na pár metrov. Všetko to boli mladí skialpinisti, ktorí musia mať vďaka svojej kondičke dobrú imunitu. Prirodzene, riziko nákazy tam je, ale asi menšie, ako v preplnenom obchodnom centre v Malackách.

2.) Už som pri tom – v Malackách si varím sám, musel by som teda ísť nakupovať potraviny do obchodu. Ako to vyzerá v obchodoch, vieme už pár týždňov. Tu sa s Kubom stravujeme v reštaurácii, kde vplyvom paniky patríme k malej klientele, ktorá tu ešte zostala. Najbližšie k nám príde čašník, ktorý však aj z hľadiska svojej profesionality udržuje štandardný osobný odstup.

3.) Bývame s Kubom oddelene, on je v samostatnej izbe a ja tiež. To sú podmienky, aké by sme mali aj doma. Nie sme spolu v miestnosti.

4.) Nechodím do zamestnania, ale keď sa vrátim, tak začnem…

5.) Hýbeme sa a športujeme na čerstvom vzduchu, väčšinu času nám svieti slnko, isto lepšia vec na imunitu, ako sedieť doma a mudrovať na sociálnej sieti.

6.) V Tatrách stále stretávame početné skupinky seniorov. A pýtam sa – nemali by to byť práve seniori a dlhodobo chorí ľudia, ktorí by mali najprísnejšie dodržiavať karanténu? Keď sú najohrozenejšia skupina? Snažíme sa týmto seniorom vyhýbať a minimálne na tomto poli žneme výrazné úspechy. Žiadna babka ani dedo s nami nedokážu udržať tempo do kopca…

7.) Rešpektujeme zákaz návštev welnesov. Pokiaľ to tu v Tatrách ešte nezrušili, tak my s Kubom do sauny, ani do bazénu nepôjdeme.

8.) Presúvame sa na tréningy a z tréningov autom, nevyužívame tatranské železnice.

9.) Nelyžujeme na zjazdovkách, nevyužívame sedačky, ani nestojíme v radoch. Teraz už je to aj tak pasé, ale ani sme to nemali v pláne.

10.) No a na dôvažok sme nemali v pláne ani nočné návštevy barov a diskoték. Nie sme na reprezentačnom sústredení.

Takže toľko asi k súčasnej situácii. Pokiaľ by sme mali možnosť, tak sem isto vezmeme aj baby Mišku s Laurou a Matúša. Boli by tu v Tatrách isto v nepomerne väčšom bezpečí, ako doma, kde ich skôr nakazia ich rodičia, ktorí voľky-nevoľky musia podstupovať interakciu s ľuďmi v zamestnaní. Vec je taká, že sme tu iba my dvaja a pobyt si užívame. Keď prídeme domov, budeme sa akiste snažiť obmedziť kontakt s ľuďmi. Ja osobne napríklad nebudem chodiť ani k dedovi, ani k babke, ktorí už ťahajú každý ôsmy kríž života a nechcem byť ich potenciálny vrah. A to sa týka aj iných ľudí. Ale behať a trénovať? To nám žiadny Pellegrini nezakáže. Naše lesy sú natoľko rozsiahle, že v nich akiste nájdeme potrebný pokoj na trénovanie a naberanie kondície. Ideálne, ak stretneme počas tréningu iba srny a zajace 🙂 Pozdravujeme z Tatier dolu a prajeme veľa optimizmu a zdravého úsudku!

Jakub Valachovič

One thought on “Tatry, pandémia, panika a my…”

  1. Chlapi máte svätú pravdu dnes sme aj s kámošmi absolvovali beh na Brnčalovu chatu a bolo fakt super. Vietor len veľmi slabý, snežilo proste romantika. A tie endorfíny potom to je ako plná miska ovocia a zeleniny pre naše zdravie. Zajtra sa chystáme tiež a dúfam, že behom to v zdraví všetko prežijeme. Dôležité je myslieť pozitívne. Tento Váš článok mi aj pomohol pri rozhodovaní či ísť alebo neísť behať a som rozhodnutý, že pôjdem. Tak sa len držte reprezentanti, prajem Vám veľa zdravia a veľa športových úspechov
    amatérsky bežec Maroš.

Comments are closed.