Mlaď vo Vnorovoch úspešne, Kubo po polke „odišiel“

Vnorovy (8. 8. 2020). Vnorovy boli ďalšia zastávka našej ekipy v tohtoročnej čudnej sezóne, počas ktorej skôr trénujeme a málo súťažíme. V závere sezóny sa to predsa len zmení a viac budeme aj na súťažiach. Vo Vnorovoch vybojovalo naše trio jedno prvé, jedno druhé a jedno štvrté miesto.

Trio našich ekipárov malo vo Vnorovoch silné i slabé okamihy. Ako prvá sa na štart postavila vo svojej kategórii najmladších žiačok Alicka Vavricová. Bola od začiatku vyplašená a neistá. Čakala ju trať 300 m, na ktorej si rozhodne neverila toľko, ako na dlhšej dištancii. Navyše prišla na štart a postavila sa až do druhého radu. A veľmi neochotne šla dopredu, vybojovať si lepšiu štartovú pozíciu. Bolo zrejmé, že si vôbec neverí – toto už som v minulosti videl u kadekoho. Bolo mi jasné, že z tohto behu nič nebude a Alica sa nepobije o stupienky. Presne tak to aj dopadlo, po štarte Alica neskoro reagovala a okamžite bola zatvorená súperkami z oboch strán. Už poznám tieto stavy pred štartom dosť dobre, nemohol som sa na ňu hnevať, sú to skúsenosti. Budem sa jedovať, ak to takto bude robiť za dva roky. Dobehla niekde vzadu, ani neviem, na akej pozícii. Povedal som jej, že aspoň ušetrila síl na druhý beh – beh starších žiačok. Mala zhruba 20 minút na krátky odpočinok a vravel som jej:

– To už je 900 m a tam sa budeš cítiť akiste komfortnejšie.

– OK a akú taktiku mám zvoliť?

– Nad taktikou sa nevzrušuj, tam vás bude menej a môžeš ukázať svoje kvality.

Tak aj bolo. Alic šla hneď po štarte dopredu a nastolila si veľmi solídne tempíčko. Pochopila, že Tereza Fusková, štrnásťročná pretekárka z Uherského Hradišťa bude nad jej sily. Tá suverénne bežala vpredu, ale za ňou udávala tón naša, čoskoro jedenásťročná nádej. Až potom dobiehali ostatné dievčatá, všetky ročníky 2005 a 2006. Alica vyškolila staršie súperky a potvrdila, že má skvelé predpoklady na dlhé trate. Navyše jej technika behu býva výstavná, proste radosť sa pozerať 🙂 Časy u prvých dvoch dievčat vo výsledkoch len márne môžeme identifikovať. Naskočili tam cifry ako z nejakého konšpiračného webu. V prípade Alice svieti však cifra 2:24 – ak by tam bola trojka na začiatku, tak čas 3:24 min by vcelku sedel. To je kilometer zhruba o dvadsať sekúnd ešte pomalší – teda 3:44 na trati, kde sa v závere stúpa do cieľa – veľmi solídne.

Vo svojom behu na 600 m mladších žiakov sa blysol Matúš Bachratý. Ten vo Vnorovoch prekvapivo nemal adekvátnu konkurenciu, čo nás mierne sklamalo. Čakal som, že sa tu zíde pár rýchlikov z okolitých klubov, ale napokon z toho bola na krátkej trati, na ktorej zasa ani Matúš nejako zvlášť nedominuje, jednoznačná záležitosť. Matúš navyše predvádzal konečne aj technicky vydarený beh, postupne si vybudoval náskok vyše tridsať metrov. Čas v cieli 1:48,33 min sa len sťažka dá porovnávať s dráhou. Trať bola asi o niečo málo kratšia, hoci… bohvie. Veď už sa blíži Matúšovi aj dráhový štart, tak to porovnáme. Isto mal chalan ešte nejaké rezervy, súperi ho neprinútili sa ešte viac vydať. Druhý mal stratu takmer šesť sekúnd. Pozeral som časy mladších žiakov za posledných desať rokov tu vo Vnorovoch na tejto trati. Treba priznať, že sa tu bežalo aj rýchlejšie, najmä časy v roku 2012 ma prekvapili – 1:42, 1:43, 1:47, 1:48 – prvé štyri miesta. Neviem, či sa odvtedy nejako menila trať, každopádne, pod 1:50 min tu za posledných desať rokov bežalo dvanásť chlapcov, vrátane Matúša. Jeho čas je ôsmy najrýchlejší. Potom to náš chalan ešte v rámci vytrvalostného testu vyskúšal na trati 2,5 km. A zrejme sa asi riadne popálil, keď sa nechal vyprovokovať rýchlym tempom zo svahu na úvodnom kilometri. Potom prišli aj stúpania a Matúš dobehol výrazne za svojimi možnosťami. Je však dobre, že si skúsil aj dlhší beh – aspoň v rámci tréningu.

Hlavná pozornosť sa upriamovala samozrejme na mužský beh na desať kilometrov. Vo Vnorovoch býva pravidelne silná konkurencia, prichádzajú sem elitní vytrvalci najmä z Česka, avšak i zo Slovenska, občas z Maďarska, Poľska, Ukrajiny a… tiež africkí bežci. Prirodzene, žiadne esá, ale ich treťotriedni kolegovia z maďarských skupín. Práve konkurencia tento rok dostala vo Vnorovoch „na frak“. Česi tu chýbali najmä pre kolíziu termínu s českým atletickým šampionátom v Plzni. Pre rôznorodé nariadenia a obavy z Covidu 19 zasa nepricestovali Maďari ani Keňania, ani Etiópčania. Z Čechov tu ako najväčšie meno bol evidentne deviaty z majstrovstiev Českej republiky v polmaratóne Tomáš Navrátil z AK Kroměříž. Taktiež prišlo bratské duo Martin a Lukáš Kučera, ktorí však už behávajú o poznanie pomalšie časy, ako tomu bolo zhruba osem-desať rokov dozadu. Najväčšia postava pretekov tak bol napokon Slovák Marek Hladík, náš kamarát z bratislavského BMSC. Ten v prvom kole figuroval v skupinke aj s našim ekipákom Jakubom Kopiarom. V druhom kole sa odpútal a zvíťazil suverénne hladko. Na jeho pomery však v slabom čase 31:58 min (osobné maximum má o takmer minútu a pol lepšíie. Vraj ohromná horúčava a prekvapivo veľa stúpania.

 

Náš borec Jakub Kopiar mal pred sebou po jarnej príprave akurát druhé preteky. V uplynulom týždni si posťažoval, že horúčavy mu uberajú energiu a že sa necítil komfortne posledné dni. Na teploty sa však v našej skupine príliš vyhovárať nedá, keďže horúco je každému na trati, nie iba Kopiarovi 🙂 Kubo bojoval, ako sa dalo – prvé kolo (2,5 km) prebiehal pod osem minút, čo bolo tempo pod 32 min na desiatku. Aj v druhom kole to ešte tesne vychádzalo na pokorenie tejto hranice (päťka zhruba 15:57 min). Lenže ja už som v atletike kadečo preskákal a vedel som, že bude mať Kubo čo robiť. V druhom kole bežal spoločne s Tomášom Navrátilom, ale kým Navrátil bojoval, Kubovi sily odchádzali. V treťom okruhu už Kubo evidentne na otočke meškal, prepadol sa aspoň o dvadsať sekúnd a bolo zrejmé, že sa z tejto krízy tak ľahko nedostane. V poslednom okruhu ho navyše v závere predstihol i Martin Kučera z Brna, čo ma veľmi sklamalo. Prišiel o stupne pre najlepších. Kubo by takto vyšťavený nemal dobiehať, hoc sa dá povedať, že v prvej polovici asi tempo bolo ozaj svižné. Nech počítam, ako počítam, zhruba každý z prvých pretekárov v cieli mal aspoň o minútu slabšie osobné maximum, ako vie reálne behať. A spomínané teplo bolo argumentom viacerých. Nuž to asi musím pripustiť, že teplota 34 stupňov v kombinácii s rýchlym tempom a nie práve rovinatým terénom Vnorovskej desiatky – urobili svoje. Pokiaľ by Kubov výkon 33:04 min bol ozaj o zhruba minútu lepší pri rovinatejšej trati a za chladnejšieho počasia – asi by som si nesťažoval.

Tak náš ekipár si zaslúži uznanie (pochvalu nie), že bojoval a stále ukazuje, že sa predsa len zase niekam o kúsok posunul. Už verím, že uňho je pokorenie 32 minút na desiatke reálne, možno aj tento rok. Vo Vnorovoch bežal určite svoj najrýchlejší čas na tejto trati. Podstatné bude, ako sa prezentuje v septembri na majstrovstvách Slovenska v polmaratóne. Cieľ – bežať pod 1:10 hod by mohol splniť.

Jakub Valachovič