Kubo dopadol tragicky, pri Dunaji iba čisté trápenie sa

Malacky (17. 9. 2020). S odstupom jedenástich dní sa vraciam na našom webe k očakávanému polmaratónskemu vrcholu Jakuba Kopiara z našej bežeckej ekipy. Ten sa odohral v improvizovaných podmienkach na nábreží Dunaja v nedeľu 6. septembra a rozhodne nepriniesol tie očakávania, ktoré sme do týchto pretekov obaja vkladali.

Čakanie na vrchol bolo asi až pridlhé. Pôvodne mal Kubo štartovať na veľkých a nabitých pretekoch v rámci Sportissimo Half Marathon v Prahe koncom marca. Scenár tejto, ako aj všetkých ostatných akcií, však s epickou tragickosťou poznamenala neutíchajúca pandemická vlna koronavírusu. Najprv sme sa na jarnom kempe v Tatrách dozvedeli, že sa akcia presúva na september. Dal som s Kubom hlavy dokopy a premysleli sme si, či sa budeme zameriavať v príprave na dráhové preteky s vrcholom na majstrovstvách Slovenska do 23 rokov v Bratislave alebo sa zamerať na Prahu. Obaja sme sa zhodli, že skúsime ísť radšej do polmaratónskej trate a z plánu vyhodíme všetky dráhové štarty. S týmto som oznámil aj vedúcemu mužského celku Lokomotivy Břeclav Bobovi Lánskému, aby s Kubom nepočítal na redukované tri kolá českej prvej ligy. Cieľ bol jasný – príprava na polmaratón.

Taktiež si Kubo vyžiadal obmedzenie súťažných štartov na ceste, aby sa mohol sústrediť iba na vrchol sezóny. Prispôsobili sme polmaratónskym majstrovstvám Slovenska v podstate všetko, od jari do septembra mal Kubo v hlave iba jeden cieľ. Že to psychicky nebude žiadna zábava, bolo zrejmé. Navyše Kubo v príprave skvele napredoval. Aj v rámci individuálneho testu si dva razy zbehol desiatku na našom tréningovom lesnom asfalte v Pláňavách pod 33 min. V júli v Novej Lhote v studenom (pre Kopiara ideálnom) počasí suverénne vygumoval môj starý traťový rekord na 5000 m (a čas 15:44 min na kopcovitej trati je ozaj hodnotný), naopak v horúčave vo Vnorovoch mu tesne ušla hranica 33 minút na desiatke. Ukazovatele boli fajn, okrem iného bol Kubo schopný bežať na ceste v príprave 4×3 kilometre okolo 9:40 s pauzami zhruba 1-2 min, podobne tak päť úsekov s dĺžkou dva kilometre opäť s krátkou pauzou zhruba na úrovni 6:10 min. A pochvaľoval si, že sa mu behá skvele.

Ešte začiatkom leta sme sa dozvedeli, že Praha predbežne zrušila aj septembrový termín polmaratónu. Tak sme sa dohodli, že skúsime po roku opäť Bratislavu, kde vlani bežal Kopiar svoj osobný rekord 1:11:33 hod. A opäť to malo byť spojené aj s majstrovstvami Slovenska, takže de facto sme obaja čakali na reprízu vlaňajška. Bol som presvedčený, že aj s lepším časom, lebo Kubo bol akiste na tom fyzicky lepšie, ako minulý rok. Pár dní pred štartom však boli organizátori nútení zrušiť ČSOB maratón i polmaratón tak, ako ich poznáme. Pre účastníkov majstrovstiev Slovenska však organizačný štáb v spolupráci so zväzom pripravil alternatívu na nábreží Dunaja, za čo patrí obom stranám od nás vďaka.

Trať mala prevýšenie nula metrov, v daných podmienkach to bolo najoptimálnejšie riešenie. Ja, ako milovník horúcich dní, som tentoraz dúfal, že bude chladno a oblačno, aby Kubo mohol mať optimálne podmienky na výkon. Dokonca aj toto vyšlo, podmienky i trať boli absolútne ideálne, vhodné na dobré časy. Samozrejme – chýbala tomu atmosféra masového razenia a pestrosť z jedného dlhého kola po Bratislave sa zredukovala na vcelku nudných päť okruhov, ale to sú detaily. Pofukoval mierny vetrík, na nič, ale ozaj vôbec na nič sa nedalo vyhovoriť. A my sa v ekipe snažíme nevyhovárať sa.

Napriek tomu to boli zo strany Kuba Kopiara doslova tragické preteky. Ešte mu dokonca „vyšlo“ aj to, že odpadli zásadní súperi, menovite Tibor Sahajda pre zranenie a Jožo Urban (vzdal v druhom kole) taktiež pre nedoliečené zranenie. Takže sa dokonca črtala možnosť aj medaile, ale o tú sme sa toľko nezaujímali, podstatné bolo ukázať, že sa Kubo výkonnostne zase oproti minulému roku posunul. Hlavný favorit behu Marek Hladík z BMSC Bratislava avizoval, že bude rozbiehať niekde na úrovni 3:20 na kilometer, čo malo Kubovi jednoznačne vyhovovať. Zhodli sme sa, že by sa mal snažiť Kubo držať krok s Marekom, pričom som rátal s tým, že Marek, ako favorit, v ďalšom priebehu ešte vystupňuje svoj výkon a Jakuba by mohol aspoň čiastočne ťahať pod očakávanú hranicu 1:10 hod.

Prvé kolo (zhruba 4,25 km) Kubo ozaj bežal sympaticky a držal sa zarovno s Hladíkom. Aj medzičas po prvom kole ukazoval, že pod 1:10 by to mohlo byť, tak som bol spokojný. Žiaľ, kým Hladík predvádzal vyrovnaný výkon, ktorý ešte v závere vystupňoval, v druhom kole Kubo výrazne spomalil a v ďalšom priebehu pretekov to bolo z jeho strany už len horšie a horšie. Kubo sa potom v cieli vyjadril, že to „chcel vzdať“ už v druhom kole, čiže niekde po ôsmich kilometroch. Nie je možné, aby spomínané tempo nebol schopný udržať ani na kratšej trati, ako desať kilometrov. Celú prípravu vyzeral inak. Z toho, čo som videl, Kubo zlyhal psychicky. Chýbala mu energia, iskra a aj jeho bežecký prejav nesvedčil o ideále. Dá sa povedať, že po dvoch kolách bolo všetko jasné a zvyšok bola tragická gondola po nábreží Dunaja, vystupňovaná tým, že cez Kuba sa ešte dostal súper, ktorého meno sme ešte dosiaľ nepočuli. Ten vyzeral v eufórii a v cieli povedal, že sa mu bežalo skvele a prekvapivo bez problémov. Zato Kubo vyzeral akoby vyšiel z bane. Takto by atletika vyzerať nemala a je škoda, že sme venovali taký dlhý čas pretekom, ktoré napokon vyzneli absolútne do stratena.

Čas 1:12:37 hod je potom ako zlý vtip. Ešte o minútu slabšie, ako vlani… Môj názor je, že Kubo nezvládol v hlave ťažobu okamihu. Toľko sa pripravoval na jeden konkrétny cieľ, že to nedokázal potom ustáť. Videl som to na ňom už pred štartom a poznám to aj z vlastných skúseností. Človek sa dokáže vyšťaviť psychicky už pred štartom, neúspech na trati je potom viac, ako istý. Učebnicovo to dokázal náš bežec, ktorý mal po dobehnutí do cieľa z toho všetkého veľmi zlý pocit. Preteky hodnotíme ako obrovský neúspech a ani bronzová medaila z mimoriadne slabo obsadených majstrovstiev Slovenska v polmaratóne nemôže byť považovaná za úspech. Aspoň teda nie v našom hodnotovom meradle. Nebudem do toho už viac vŕtať. Mne sa paradoxne uľavilo, že táto prekliata a idiotská sezóna, plná sklamaní a neúspechov, sa skončila. Mám všetky dôvody domnievať sa, že nás čaká lepšie obdobie a na jeseň si najmä všetci psychicky odpočinieme v lesoch Karpát a Tatier.

Jakub Valachovič, foto: Vivafoto, ďakujeme