Dva a pol roka stačilo, Laure sa blíži súťažný štart

Malacky (10. 5. 2021). Z exilu azda čoskoro na štartovú čiaru. Laura Holická mala v marci iba trinásť rokov, no už má za sebou skúsenosti, ktoré byť nemuseli. Štrnásťmesačný výpadok z normálneho života, nehovoriac z tréningov, ktorý pre rozličné choroby doteraz nechápeme, je našťastie minulosťou a dievča sa formuje opäť do nebezpečnej levice na bežeckom poli.

Uplynulý rok sa niesol pre našiu mladšiu žiačku v znamení postupného návratu do atletiky. V zime to pripomínalo niekoho, kto sa na staré kolená rozhodol niečo so sebou robiť, rozhodne v tom nebolo nič atletické, nič estetické. Laura raz bežala, raz chodila, telo zhrbené, tisíc zbytočných pohybov. Ale vydržala a na jar už behala ladne, aj keď pomaličky. 

Postupne som chcel od nej viac a viac a ona chcela tiež. S príchodom slnečných letných dní už bola Laura vlastne pripravená na poriadnu záťaž, behávala s nami lesné fartleky, vybiehala pieskové duny a svojimi vtipnými hláškami dávala na známosť, že je späť. Čakalo na nás ešte veľa práce s jej technikou. 

Keď sme sa v októbri 2018 s ňou lúčili a išli na sústredenie do Tatier, Laura suverénne vyhrala spojený beh chlapcov a dievčat na 400 m v Marianke na futbalovom ihrisku, v rámci akcie Mariatálsky štvanec. Bola to jej posledná bežecká akcia, potom prišlo obdobie temna – choroby a dlhý výpadok. 

Počas toho však významne nabrala na výške, už atakuje 170 cm a tipujem, že bude z našej ekipy napokon najvyššia. S jej bežeckou technikou sa teraz trochu trápime, telesná výška je v tomto prípade trochu proti Laure, ťažšie sa jej koordinuje, má tendencie využívať ako zdroj pohybu skôr stehná, ako členky, snažíme sa zlepšiť prácu rúk, ako aj celkové postavenie tela. S menšími, či väčšími úspechmi sa to darí.

Na prelome rokov 2020 a súčasného už Laura behávala na dráhe osobné maximá. Bola definitívne späť, bola rýchla, dynamická a mohla ísť na preteky. Lenže, všetci vieme, koľko pretekov sa dalo od minuloročnej jesene absolvovať, takže naša príprava spočíva naďalej v trénovaní… a roboty máme ešte stále veľa.

Laura je akési spojivo medzi Miškou Salayovou, ktorá predsa už nie je vo svojich dnešných šestnástich úplné dieťa a trojicou Hanka, Matúš, Alica, ktorí tvoria skupinku rovesníkov, narodených v období jedného roku (Matúš október 2008, Hanka apríl 2009, Alica september 2009). Hoci má Laurina trinásť, mnohé veci chápe ako omnoho staršia baba, je to jednoznačná osobnosť s veľkým srdcom a sklonmi k umeleckým žánrom. Dodnes si nie som istý, či takýto typ človeka môže vytrvať pri atletike, ktorá so sebou v ďalších rokoch prináša v podstate cyklický dril, opakovanie cvičení, ťažko v tom nájsť niečo alternatívne, ako sa nachádza v umení. Je to moja súkromná dilema a sám som zvedavý, čo prinesie čas. Na druhú stranu, tiež si nemyslím, že športovec musí byť nutne iba obmedzený jednotlivec, ktorý nič iné, okrem športu v živote nepozná, nemá iné koníčky…

Svoje najlepšie obdobie od jej návratu na bežecké ovály Laura zažívala asi po februárovom kempe v Malých Karpatoch. Významne sa jej zlepšili vytrvalostné vlastnosti, bola radosť sa na ňu pozerať. Jej vytrvalostná stránka mi v podstate stále leží na srdci, keďže ona je typ všestranne zdatnej športovkyne. Je to “produkt” mojich detských tréningov Spoznaj kráľovnú, na ktorých si môžem už v rannom športovom veku všímať potenciál detí na vytrvalostné a stredné trate. Lauru som takto od začiatku nevnímal, bola všestranne zdatná na gymnastiku, perfektne skákala do výšky i diaľky, bola veľmi rýchla… až časom som zistil, že disponuje aj solídnou vytrvalosťou. To, že ju vezmem do ekipy, bola skôr intuícia a som zvedavý, či sa vyplatí. Jedno je isté – žiadna excelentná vytrvalkyňa z nej nebude. Ale v kombinácii s rýchlosťou a jej húževnatosťou, by mohla byť strednotratiarka, najmä v behoch na 800 m. 

V týchto dňoch sa Laura na kondičnom poli zase trochu hľadá, keďže sa na ňu stále lepia všelijaké choroby – od februára bola chorá dva razy a jej skvelá vytrvalosť akoby sa vytratila. Uvidím sám, na aký dlhý čas – každopádne v tretrách na dráhe sú jej časy na krátkych tratiach sľubné. 

 

Zatiaľ sa jej vyhýbajú zranenia, čo kvitujem špeciálne. Po skúsenostiach s Miškou, ktorá si prešla dlhé obdobie s rastovými bolesťami, mám strach aj o Lauru. Tá narástla ešte za kratší čas viac, ako svojho času Miška, ale na rozdiel od svojej staršej kamarátky, Laura má, zdá sa chodidlá v poriadku, takže by nemusela prežívať útrapy. Je vynikajúca aj v ohybnosti, určite je to najflexibilnejšie dievča z ekipy, je dobrá v rýchlosti i v sile, veľmi dobrá pri cvičení rovnováhy a SM systému, naša fyzioterapeutka Danka Sadovská si prácu s ňou veľmi pochvaľuje. Osobne tipujem, že Lauru vypustíme do ringu, pardon – na bežecké ovály, ešte v máji tohto roku. Na svoj návrat do súťažných vôd čaká ešte dlhšie, ako Miška Salayová, konkrétne – dva a pol roka. 

Laura a spol počas zimnej prípravy: https://www.youtube.com/watch?v=1zVtHLgqTrw&t=4s

 

Jakub Valachovič